Smolník (okres Gelnica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°43′49″S 20°44′24″V / 48,730278°S 20,740000°V / 48.730278; 20.740000
Smolník
obec
Smolnik10Slovakia1.JPG
Smolník v roku 1998
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Gelnica
Región Spiš
Rieka Smolník
Nadmorská výška 561 m n. m.
Súradnice 48°43′49″S 20°44′24″V / 48,730278°S 20,740000°V / 48.730278; 20.740000
Rozloha 68,97 km² (6 897 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 027 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 14,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Starosta Radoslav Dlugoš[3] (#SIEŤ)
PSČ 055 66
ŠÚJ 543560
EČV GL
Tel. predvoľba +421-53
E-mailová adresa poslať email
Telefón 053/489 71 30
Fax 053/489 71 30
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Smolník
Webová stránka: smolnik.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Smolník (maď. Szomolnok, nem. Schmöllnitz, lat. Semelnech) je obec na Slovensku v okrese Gelnica.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Obcou preteká potok Smolník, prameniaci povyše susednej obce Úhorná pod masívom Pipitky, s ľavobrežnými prítokmi: Starým potokom, Hekerovým potokom a Mlynovcom.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Vodná nádrž Úhorná na hornom toku potoka Smolník, nazývaná tiež Jazero mieru či Smolnícke pleso. Plocha 4,79 ha, hĺbka približne 13 m. Postavená roku 1768 za účelom zadržiavania dažďovej vody a povodňovej ochrany, neskôr využívaná na banské účely.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Smolníku sa zachovala v listine z roku 1243. Starú banícku obec, pôvodne slovanskú, dosídlili v 13. storočí Nemci z Gelnice, roku 1327 ju kráľ Karol Róbert podľa Štiavnického práva povýšil na slobodné banské mesto s banským, trhovým, poľovným i rybárskym právom. Roku 1332 stanovil pre slobodné kráľovské mesto Smolník plochu kruhu s polomerom dvoch míľ (vyše 16 km), ktorá sa mu darovala na večné časy.

V 14. storočí bolo v Smolníku sídlo banskej komory. V okolí obce sa ťažili najmä meď a striebro a najväčší rozkvet prežívalo mestečko na prelome 14. a 15. storočia, kedy tu fungovala aj kráľovská mincovňa. Roku 1465 pripadlo mesto panstvu Spišského hradu, stalo sa majetkom rodu Zápoľských, neskôr Thurzovcov i Csákyovcov (od roku 1638). Od júla 1600 do konca toho roka sa v Smolníku rozšírila morová nákaza, na ktorú zomrelo vyše 550 ľudí. Roku 1691 prechádzajú bane späť do vlastníctva uhorského kráľa, respektíve pod správu banskej komory. V 18. storočí sa zintenzívnila ťažba medi, používanej na razenie mincí v tamojšej mincovni a na výrobu zelenej a modrej skalice.

Od roku 1754 v Smolníku pôsobila banícka škola, sídlil tu banský súd a inšpektorát, mesto bolo významným administratívnym centrom. Začiatkom 19. storočia (1805) banskí úradníci postavili stále kamenné divadlo, jedno z prvých na Slovensku. Bolo vybavené strojovňou na otáčanie javiska a divadelnou knižnicou. Do dnešnej doby sa nezachovalo. Roku 1872 bola budova Komorného divadla prestavaná na tabakáreň, dnes jedinú výrobňu ručných cigár na Slovensku. Po požiari 27.augusta 1905 obec z väčšej časti vyhorela, no zachovali sa pôvodné banícke domy z 18. a 19. storočia. Roku 1910 postihla údolie Smolníka veterná smršť, ktorá povyvracala stromy a spustošila okolité lesné porasty. Na odvoz kalamitného dreva bola dočasne vybudovaná úzkorozchodná lesná železnica. Do konca 19. storočia zanikla ťažba medi, priemysel v obci sa preorientoval na produkciu pyritu a kyseliny sírovej. Opätovný priemyselný rozmach umožnila výstavba úzkorozchodnej železnice z Gelnice (1883).

V období prvej ČSR sa postupne vyčerpali zásoby kvalitného pyritu, ťažba sa zastavila, prišla hospodárska kríza a s ňou štrajky. Železorudné bane fungovali v obci do konca 80. rokov 20.storočia. V rokoch 1990-92 prebehla likvidácia banských zariadení, podnik sa preorientoval na výrobnú strojársku a drevársku činnosť. V súčasnosti predstavuje veľký potenciál predovšetkým cestovný ruch - turistika, v zime lyžovanie.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Po maďarskom názve obce (Szomolnok) je pomenovaný monoklinický minerál szomolnokit (chemicky monohydrát síranu železnatého), ktorý bol prvýkrát opísaný v roku 1877.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Sakrálne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny, trojloďová klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a mierne predstavanou vežou z roku 1801. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Upravovaný bol v rokoch 1897, 1905. Hlavný oltár s obrazom sv. Kataríny Alexandrijskej od Henricha Fügera pochádza z roku 1805, krstiteľnica z rovnakého obdobia je z čierneho mramoru.[4] Fasáda kostola je členená lizénami. Veža pilastrami a nárožným kvádrovaním, ukončená je barokovou helmicou s laternou. Pri kostole stojí zvonica, baroková stavba na pôdoryse štvorca, členená kordónovou rímsou a ukončená barokovou helmicou.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová pozdnebaroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom, bez veže, z roku 1787.[5] Interiér kostola je plochostropý. Oltár je eklektická stĺpová architektúra s obrazom Krista z roku 1906 od Rezöa Ocsára. Hlavná fasáda je riešená ako rizalit s trojuholníkovým štítom. Portál má ostenie s klenákom a svetlíkom s mrežou s baníckymi symbolmi. Na ostení je vročenie z doby vzniku kostola.
  • Rímskokatolícky kostol navštívenia Panny Márie v Štóskych horách, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom s malou strešnou vežou z roku 1755.[4] Kostol má hladké fasády, veža je ukončená ihlancovou helmicou. Vstup je riešený ako murovaná predstavaná predsieň.

Ostatné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Trojičný stĺp, barokové súsošie so sochou sv. Trojice na stĺpe z roku 1742. V roku 1801 bol premiestnený na súčasné miesto na námestí. Socha samotná je kópiou z rokov 1984-1985.[6]
  • U čierneho orla, dvojpodlažná klasicistická stavba kultúrneho domu na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z rokov 1828-1829. Nachádza sa uprostred námestia.[7] V interiéri sa nachádzala divadelná sála s javiskom a kasíno. Fasáde dominuje stredný rizalit s polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a klenákmi.
  • Dom banskej komory, neskôr tabaková továreň, trojpodlažná dvojtraktová pôvodne stredoveká stavba na pôdoryse písmena E z prelomu 14. a 15. storočia. Prestavaná bola v duchu klasicizmu v roku 1795 a neskôr v roku 1872, kedy bol upravený na tabakovú továreň. Stavbe dominuje stredný rizalit ukončený atikou s trojuholníkovým štítom s tympanónom.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Karpatskí Nemci

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa tu Základná a Materská škola, do ktorej dochádzajú deti aj z vedľajších obcí Úhorná a Smolnícka Huta.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Železorudné bane, š.p., Spišská Nová Ves
  • Imperial Tobacco Slovakia, a.s., Bratislava
  • Obecný podnik lesov, Smolník

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Križovatka ciest II. triedy č. 549 (Rožňava - Mníšek nad Hnilcom) a č. 548 (Košice - Smolník). Cesta II/549 je v zime v úseku Úhorná - stred obce - Úhornianske sedlo (hranica okresu neudržiavaná. Autobusové spojenie Margecany - Mníšek n.Hnilcom - Smolník a diaľkový spoj Spiš.N.Ves - Smolník - Košice.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V obci funguje lyžiarsky oddiel a stolnotenisový oddiel, ktorí sa zúčastňujú pravidelných súťaží organizovaných okresom alebo krajom http://tj.tym.sk"stránka telovýchovnej jednoty v Smolníku

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b Smolník [online]. Rožňava a okolie. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]