Dôchodkový systém

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Dôchodkový systém je spôsob postarania sa štátu o svojich dôchodcov: predstavuje súbor cieľov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých štát zabezpečuje príjem svojho ekonomicky neaktívneho obyvateľstva. Aktívne pracujúci a zarábajúci ľudia odvodom určitej časti svojho príjmu priebežne financujú živobytie svojich spoluobčanov.

Dôchodkový systém v krajinách Európskej únie[upraviť | upraviť kód]

V rámci Európskej únie zatiaľ neexistuje centrálny dôchodkový systém, t. j. odvody na dôchodkové zabezpečenie sa neodvádzajú do centrálneho európskeho rozpočtu, ale individuálne na účty príslušných inštitúcií v jednotlivých krajinách. Tým pádom každá členská krajina Európskej únie disponuje vlastným dôchodkovým systémom, ktorý by však mal spĺnať určité zásady. V roku 2010 Európska komisa tieto zásady konkretizovala vydaním tzv. Green Paper o primeraných, udržateľných a bezpečných európskych dôchodkových systémoch. Z tohto vyhlásenia plynie, že systémy by mali predovšetkým:

  1. zabezpečiť primerane vysoké dôchodky – ľudia by mali dostávať dôchodky vo výške, ktorá im umožní udržanie svojej životnej úrovne a bezproblémovú existenciu v spoločnosti
  2. byť dlhodobo finančne udržateľné – dôchodkový systém by mal byť dlhodobo finančne udržateľný pre verejný rozpočet
  3. umožňovať modernizáciu – dôchodkový systém by mal byť flexibilný a schopný priebežne reagovať na dianie v spoločnosti a vývoj na trhu práce[1][2]

Keďže obyvateľstvo starého kontinentu z roka na rok starne, jednou z priorít Európskej únie je zabezpečenie adekvátneho a udržateľného penzijného príjmu obyvateľov členských štátov únie v budúcnosti. Tento cieľ by mal byť dosiahnuteľný nasledovne:

  • lepšia rovnováha medzi časom stráveným v práci a na dôchodku
  • vývoj súkromného doplnkového dôchodkového sporenia[3]

Za najlepšie dôchodkové systémy v rámci EÚ sú dlhodobo považované tie v Holandsku a Dánsku. Zatiaľ čo v Holandsku pochádza veľká časť dôchodkov z penzijných fondov, kde aktíva zamestnaneckých dôchodkov dosahujú 109 percent HDP a zúčastňuje sa na nich až 91 percent zamestnancov, v Dánsku sú dôchodky vyplácané z daní, ktoré sú tam jedny z najvyšších v rámci únie. Holandský systém pozostáva z dvoch hlavných pilierov – prvý je tzv. paušálny verejný systém a druhý zamestnanecký systém. Prvý pilier pri tom zabezpečuje podiel len 32% priemerného dôchodku, pričom druhý pilier je dobrovoľný. Odchod do dôchodku je stanovený rovnako pre mužov aj ženy na 65 rokov a základom systému je princíp čím vyššie príjmy, tým vyšší dôchodok.[4]

Dôchodkový systém v Slovenskej repuplike[upraviť | upraviť kód]

Slovenská republika pristúpila po roku 2003 k rozsiahlej reforme dôchodkového systému, po ktorej sa jednopilierový systém priebežného financovania s medzigeneračným prerozdelením zmenil na systém postavený na troch samostatných pilieroch.

Dôchodkový systém pred reformou[upraviť | upraviť kód]

Dôchodkový systém pred reformou inštitucionálne zastrešovala Sociálna poisťovňa a bol postavený na princípe priebežného financovania. Spočíval v tom, že štát, ekonomicky aktívni obyvatelia a ich zamestnávatelia, prispievali do spoločného fondu, z ktorého sa vyplácali dôchodky súčasným dôchodcom. Nárok na dôchodok z tohto systému vznikal dovŕšením 60. roku života u mužov a 53. až 57. roku u žien, v závislosti od počtu detí. K reforme prišlo z dôvodu nižšej miery zásluhovosti. Podľa tohto by všetci ľudia dostávali približne rovnaké dôchodky bez ohľadu na to, koľko počas svojho aktívneho života zarábali. Možno teda povedať, že tí, čo zarábali relatívne viac, prispievali na dôchodky tým, čo zarábali menej. Ľudia teda neboli ochotní platiť vyššie odvody na dôchodok, nakoľko maximálna výška dôchodku, ktorý mohli od štátu dostať, bola zákonom obmedzená. Za negatívum môžeme považovať aj spôsob výpočtu dôchodku, v ktorom sa do úvahy bralo iba päť zárobkovo najlepších rokov z posledných desiatich rokov pred odchodom do dôchodku, čo nemuselo odpovedať príjmom z ekonomicky najlepšie aktívneho veku človeka.

Dôchodkový systém po reforme[upraviť | upraviť kód]

Cieľom tejto reformy bolo vytvoriť príležitosť pre vyššie dôchodky, ktoré by vo väčšej miere záviseli od vlastného úsilia obyvateľstva. umožnila tiež rozšírenie zdrojov financovania dôchodkov a tým zníženie tlaku na štátny rozpočet v budúcnosti. Nový dôchodkový systém je založený na 3 pilieroch: prvé dva piliere sú povinné a tretí je dobrovoľný.

  • I. pilier - povinné dôchodkové poistenie je dávkovo definované a priebežne financované poistenie spravované Sociálnou poisťovňou. Jeho podstatou je úzka previazanosť na ekonomickú aktivitu občanov a ich príjem. Prejavom výrazného prvku zásluhovosti v tomto systéme je prepojenosť výšky platieb do systému s výškou poskytovaných dávok. Nároky poistenca voči poistnému systému sa odvíjajú od zaplateného poistného, ktoré je hlavným zdrojom financovania systému dôchodkového poistenia.
  • II. pilier - starobné dôchodkové sporenie je príspevkovo definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti. Druhý pilier je príspevkovo definovaný, t. j. výška dôchodkovej dávky bude závisieť od zaplatených príspevkov do II. piliera a ich zhodnotenia. Finančné prostriedky sporiteľov spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti (tzv. DSS-ky). Starobné dôchodkové sporenie má spolu s dôchodkovým poistením (I. pilierom) zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe a pozostalým v prípade jeho úmrtia. Vstup do druhého piliera pre osoby mladšie ako 35 rokov je dobrovoľný, po vstupe do tohto piliera sa starobné dôchodkové sporenie stáva povinné.
  • III. pilier - dobrovoľné doplnkové dôchodkové sporenie je príspevkovo definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti. Doplnkové dôchodkové sporenie má umožniť účastníkom získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu tzv. rizikových prác. Vstup do tretieho piliera je povinný pre zamestnanca, ktorý takéto rizikové práce vykonáva, a to do 30 dní od začatia výkonu týchto prác. Pre ostatných zamestnancov a osoby staršie ako 18 rokov je vstup do III. piliera dobrovoľný.[5][6]

Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny ďalej zaviedlo od prvého júla 2015 do dôchodkového systému minimálny dôchodok, ktorý prispieva k zvýšeniu životnej úrovne dôchodcov s nízkymi dôchodkami a zároveň zabezpečuje ľuďom, ktorí celý život pracovali, aby sa po odchode do dôchodku neocitli v hmotnej núdzi. Poistenci, ktorí získajú minimálne tridsať rokov dôchodkového poistenia, splnia podmienky nároku na dôchodok a po dovŕšení dôchodkového veku je ich priznaný dôchodok nižší ako minimálny, dostávajú automaticky minimálny dôchodok. Dôchodcom sa započítavajú iba obdobia dôchodkového poistenia, počas ktorých bol ich príjem približne na úrovni štvrtiny priemernej mzdy v danom roku. Výška minimálneho dôchodku sa mení v závislosti od dĺžky takéhoto obdobia dôchodkového poistenia. Napríklad v roku 2015 boli sumy minimálneho dôchodku nasledovné: pri 30 rokoch poistenia 269,50 eura, pri 40 rokoch 311,10 eura atď.[7]

Dôchodkové správcovské spoločnosti[upraviť | upraviť kód]

Dôchodkové správcovské spoločnosti boli založené s cieľom inštitucionálne zabezpečiť 2. pilier dôchodkového systému. Ich zakladateľmi mohli byť iba renomované finančné inštitúcie ako banky či poisťovne. Hlavnou náplňou činnosti DSS-iek je správa a investovanie prostriedkov na osobných dôchodkových účtoch svojich sporiteľov. Každá dôchodková správcovská spoločnosť je zo zákona povinná tvoriť tri dôchodkové fondy. Sporiteľ sa následne môže slobodne rozhodnúť, ktorú zo správcovských spoločností a v rámci nej ktorý fond si zvolí.[7]

Referencie[upraviť | upraviť kód]