Ján Šimulčík

    Pridať odkazy
    z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
    Ján Šimulčík
    slovenský historik a publicista
    Narodenie1970 (52 alebo 53 rokov)
    Šaľa, ČSSR
    BydliskoŠintava
    Alma materChemickotechnologická fakulta STU v Bratislave (Ing.) Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK v Bratislave (Mgr.)
    Filozofická fakulta UK v Bratislave (PhDr., PhD.)

    Ing. PhDr. Ján Šimulčík, PhD. (* 1970, Šaľa)[pozn. 1][2][1] je slovenský historik a publicista.

    Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

    V rokoch 1988 – 1993 vyštudoval bioinžinierstvo na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V rokoch 1993 – 1994 absolvoval študijné pobyty v Rakúsku a v Spojenom kráľovstve. V roku 2001 ukončil diaľkové magisterské štúdium v odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov na CMBF Univerzity Komenského v Bratislave. Na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2003 vykonal rigoróznu skúšku v odbore história a následne v roku 2012 absolvoval doktorandské štúdium, odbor slovenské dejiny.[1]

    Vo svojej vedeckej tvorbe sa venuje problematike prenasledovania veriacich v období komunizmu a téme tajnej cirkvi v odpore proti komunistickému režimu.

    Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

    • Svetlo z podzemia,[3] Z kroniky katolíckeho samizdatu 1969 – 1989, 276 strán, 1997
    • Čas svitania,[4] Sviečková manifestácia – 25. marec 1988, 275 strán, 1998, 2003 (druhé vydanie), 2018 (tretie vydanie)
    • Katolícka cirkev a nežná revolúcia 1989,[5] 90 strán, 1999
    • Zápas o nádej,[6] Z kroniky tajných kňazov 1969 – 1989, 216 strán, 2000
    • Zápas o svedomie,[7] Hladovka študentov bohosloveckej fakulty v roku 1980, 134 strán, 2001
    • Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris,[8] Výber zo samizdatových dokumentov 1969 – 1989, 165 strán, 2002
    • Dokumenty doby 1990 – 2000,[9] 200 strán, 2002
    • Čas odvahy,[10] Najväčšia podpisová akcia za náboženskú slobodu – 500 000 občanov ČSSR, 332 strán, 2017
    • Éra samizdatu,[11] Spoločenstvo Fatima a samizdat v rokoch 1974 – 1989, 312/336 strán, 2019/2021 (druhé doplnené vydanie)
    • Generácia nádeje,[12] Malé kresťanské spoločenstvá 1969 - 1989, 216 strán, 2021

    Publikoval tiež niekoľko vedeckých štúdií a popularizačných článkov o pôsobení tajnej cirkvi na Slovensku (napríklad: Tajná cirkev v roku 1989; 291 284 odvážnych. Podpisová akcia za náboženskú slobodu v Československu v roku 1988; Pozvanie Silvestra Krčméryho na synodu v roku 1987; Sviečková manifestácia a Štátna bezpečnosť a iné).

    Na jeho podnet bolo v obci Šintava v roku 2014 zriadené námestie a aj pamätník, ktoré boli venované osobnostiam protikomunistického odboja a katolíckeho disentu Silvestrovi Krčmérymu a Vladimírovi Juklovi.[13]

    V roku 2014 získal cenu Ústavu pamäti národa za prínos pre zachovanie pamäti národa.[14]

    Bol iniciátorom neoficiálneho Dňa samizdatu (12. október), ktorý bol pripomenutý stretnutiami disidentov – vydavateľov samizdatov v Prahe (2016) a v Bratislave (2017 - 2020).[15] Národná rada SR schválila zákonom č. 325/2020 12. október – Deň samizdatu za pamätný deň Slovenskej republiky.[16][17]

    V roku 2018 mu Trnavský samosprávny kraj udelil ocenenie za jeho vedeckú a publicistickú činnosť.[18]

    Autorsky sa podieľal na vybudovaní Edukačnej kocky – pamätníka obetiam totalitného komunistického režimu, ktorá bola odhalená v Šintave pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie.[19]

    Kniha Zápas o svedomie sa stala jednou z predlôh oceňovaného filmu Služobníci (2020). [20] [21]

    Zároveň je zakladateľ webových portálov venujúcich sa udalostiam z novodobej histórie: svieckovamanifestacia.sk, samizdat.sk.

    Žije v Šintave a s manželkou Jarkou vychovávajú štyri deti.

    Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

    1. ↑ Databáza absolventov UK uvádza ako miesto narodenia Šaľu,[1] iné zdroje Šintavu[2]

    Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

    1. ↑ a b c Ján Šimulčík. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2021-10-14]. Dostupné online.
    2. ↑ a b Bratislavské Hanusove dni : Ján Šimulčík [online]. hanusovedni.sk, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
    3. ↑ Svetlo z podzemia
    4. ↑ Čas svitania
    5. ↑ Katolícka cirkev a nežná revolúcia 1989
    6. ↑ Zápas o nádej
    7. ↑ Zápas o svedomie
    8. ↑ Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris
    9. ↑ Dokumenty doby 1990 – 2000
    10. ↑ Čas odvahy
    11. ↑ Éra samizdatu
    12. ↑ Generácia nádeje
    13. ↑ V Šintave slávnostne pomenovali Námestie Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [2014], [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
    14. ↑ Oceňovanie osobností [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
    15. ↑ Deň samizdatu - 12. október [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2017, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
    16. ↑ Zákon č. 325/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2020-11-03, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
    17. ↑ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch : § 3 Pamätné dni [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1993-10-20, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
    18. ↑ TASR. Kraj ocenil osobnosti, ktoré ho reprezentujú, ocenená bola i Rybáriková. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-10-06. Dostupné online [cit. 2021-10-15]. ISSN 1335-4418.
    19. ↑ Edukačná kocka – pamätník obetiam totalitného komunistického režimu [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [2019], [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
    20. ↑ Tvorcovia Služobníkov vychádzali aj z knihy Zápas o svedomie [online]. [Cit. 2020-12-09]. Dostupné online.
    21. ↑ Služobníci putujú po svete a získavajú ocenenia. Doma sa premiéra odložila, v zahraničí slovenský film boduje. [online]. [Cit. 2020-10-29]. Dostupné online.

    Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

    Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ján_Šimulčík&oldid=7558328“