Ján Šimulčík

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Šimulčík
slovenský historik a publicista
Narodenie1970 (52 alebo 53 rokov)
Šaľa, ČSSR
BydliskoŠintava
Alma materChemickotechnologická fakulta STU v Bratislave (Ing.) Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK v Bratislave (Mgr.)
Filozofická fakulta UK v Bratislave (PhDr., PhD.)

Ing. PhDr. Ján Šimulčík, PhD. (* 1970, Šaľa)[pozn. 1][2][1] je slovenský historik a publicista.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1988 – 1993 vyštudoval bioinžinierstvo na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V rokoch 1993 – 1994 absolvoval študijné pobyty v Rakúsku a v Spojenom kráľovstve. V roku 2001 ukončil diaľkové magisterské štúdium v odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov na CMBF Univerzity Komenského v Bratislave. Na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2003 vykonal rigoróznu skúšku v odbore história a následne v roku 2012 absolvoval doktorandské štúdium, odbor slovenské dejiny.[1]

Vo svojej vedeckej tvorbe sa venuje problematike prenasledovania veriacich v období komunizmu a téme tajnej cirkvi v odpore proti komunistickému režimu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Svetlo z podzemia,[3] Z kroniky katolíckeho samizdatu 1969 – 1989, 276 strán, VMV, 1997
  • Čas svitania,[4] Sviečková manifestácia – 25. marec 1988, 275 strán, VMV, 1998, 2003 (druhé vydanie), 2018 (tretie vydanie)
  • Katolícka cirkev a nežná revolúcia 1989,[5] 90 strán, VMV, 1999
  • Zápas o nádej,[6] Z kroniky tajných kňazov 1969 – 1989, 216 strán, VMV, 2000
  • Zápas o svedomie,[7] Hladovka študentov bohosloveckej fakulty v roku 1980, 134 strán, VMV, 2001
  • Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris,[8] Výber zo samizdatových dokumentov 1969 – 1989, 165 strán, VMV, 2002
  • Dokumenty doby 1990 – 2000,[9] 200 strán, VMV, 2002
  • Čas odvahy,[10] Najväčšia podpisová akcia za náboženskú slobodu – 500 000 občanov ČSSR, 332 strán, ÚPN, 2017
  • Éra samizdatu,[11] Spoločenstvo Fatima a samizdat v rokoch 1974 – 1989, 312/336 strán, ÚPN, 2019/2021 (druhé doplnené vydanie)
  • Generácia nádeje,[12] Malé kresťanské spoločenstvá 1969 - 1989, 216 strán, ÚPN, 2021
  • Svedectvé doby I. , Tajná cirkev 1969 – 1989, 328 strán, ÚPN, 2023

Publikoval tiež niekoľko vedeckých štúdií a popularizačných článkov o pôsobení tajnej cirkvi na Slovensku (napríklad: Tajná cirkev v roku 1989; 291 284 odvážnych. Podpisová akcia za náboženskú slobodu v Československu v roku 1988; Pozvanie Silvestra Krčméryho na synodu v roku 1987; Sviečková manifestácia a Štátna bezpečnosť a iné).

Na jeho podnet bolo v obci Šintava v roku 2014 zriadené námestie a aj pamätník, ktoré boli venované osobnostiam protikomunistického odboja a katolíckeho disentu Silvestrovi Krčmérymu a Vladimírovi Juklovi.[13]

V roku 2014 získal cenu Ústavu pamäti národa za prínos pre zachovanie pamäti národa.[14]

Bol iniciátorom neoficiálneho Dňa samizdatu (12. október), ktorý bol pripomenutý stretnutiami disidentov – vydavateľov samizdatov v Prahe (2016) a v Bratislave (2017 - 2020).[15] Národná rada SR schválila zákonom č. 325/2020 12. október – Deň samizdatu za pamätný deň Slovenskej republiky.[16][17]

V roku 2018 mu Trnavský samosprávny kraj udelil ocenenie za jeho vedeckú a publicistickú činnosť.[18]

Autorsky sa podieľal na vybudovaní Edukačnej kocky – pamätníka obetiam totalitného komunistického režimu, ktorá bola odhalená v Šintave pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie.[19]

Kniha Zápas o svedomie sa stala jednou z predlôh oceňovaného filmu Služobníci (2020). [20] [21]

V roku 2021 spoluotváral Múzeum obetí komunizmu [22] v Košiciach [23].

Zároveň je zakladateľ webových portálov venujúcich sa udalostiam z novodobej histórie:

  • svieckovamanifestacia.sk – stránka venovaná 25. marcu - pamätnému dňu SR, informácie o udalosti
  • samizdat.sk. – stránka venovaná 12. októbru - pamätnému dňu SR, reprodukcia slovenských samizdatov, ktoré sú zapísané v UNESCO – Pamäť sveta [24]

Od roku 2014 je poslancom obecného zastupiteľstva v Šintave. S manželkou Jarkou vychovávajú štyri deti.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Databáza absolventov UK uvádza ako miesto narodenia Šaľu,[1] iné zdroje Šintavu[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c Ján Šimulčík. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2021-10-14]. Dostupné online. Archivované 2023-04-06 z originálu.
  2. ↑ a b Bratislavské Hanusove dni : Ján Šimulčík [online]. hanusovedni.sk, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  3. ↑ Svetlo z podzemia
  4. ↑ Čas svitania
  5. ↑ Katolícka cirkev a nežná revolúcia 1989
  6. ↑ Zápas o nádej
  7. ↑ Zápas o svedomie
  8. ↑ Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris
  9. ↑ Dokumenty doby 1990 – 2000
  10. ↑ Čas odvahy
  11. ↑ Éra samizdatu
  12. ↑ Generácia nádeje
  13. ↑ V Šintave slávnostne pomenovali Námestie Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [2014], [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  14. ↑ Oceňovanie osobností [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  15. ↑ Deň samizdatu - 12. október [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2017, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  16. ↑ Zákon č. 325/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2020-11-03, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  17. ↑ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch : § 3 Pamätné dni [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1993-10-20, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  18. ↑ TASR. Kraj ocenil osobnosti, ktoré ho reprezentujú, ocenená bola i Rybáriková. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-10-06. Dostupné online [cit. 2021-10-15]. ISSN 1335-4418.
  19. ↑ Edukačná kocka – pamätník obetiam totalitného komunistického režimu [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [2019], [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  20. ↑ Tvorcovia Služobníkov vychádzali aj z knihy Zápas o svedomie [online]. [Cit. 2020-12-09]. Dostupné online.
  21. ↑ Služobníci putujú po svete a získavajú ocenenia. Doma sa premiéra odložila, v zahraničí slovenský film boduje. [online]. [Cit. 2020-10-29]. Dostupné online.
  22. ↑ Múzeum obetí komunizmu
  23. ↑ Príhovory - 2. Ján Šimulčík (Program otvorenia Múzea obetí komunizmu)
  24. ↑ Czech Republic - Libri Prohibiti: Collection of periodicals of Czech and Slovak Samizdat in the years 1948-1989

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ján_Šimulčík&oldid=7744646“