Ján Šimulčík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Šimulčík
slovenský historik a publicista
Narodenie1970 (51 alebo 52 rokov)
Šaľa, ČSSR
BydliskoŠintava
Alma materChemickotechnologická fakulta STU v Bratislave (Ing.) Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK v Bratislave (Mgr.)
Filozofická fakulta UK v Bratislave (PhDr., PhD.)

Ing. PhDr. Ján Šimulčík, PhD. (* 1970, Šaľa)[pozn. 1][2][1] je slovenský historik a publicista.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1988 – 1993 vyštudoval bioinžinierstvo na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V rokoch 1993 – 1994 absolvoval študijné pobyty v Rakúsku a v Spojenom kráľovstve. V roku 2001 ukončil diaľkové magisterské štúdium v odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov na CMBF Univerzity Komenského v Bratislave. Na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2003 vykonal rigoróznu skúšku v odbore história a následne v roku 2012 absolvoval doktorandské štúdium, odbor slovenské dejiny.[1]

Vo svojej vedeckej tvorbe sa venuje problematike prenasledovania veriacich v období komunizmu a téme tajnej cirkvi v odpore proti komunistickému režimu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Publikoval tiež niekoľko vedeckých štúdií a popularizačných článkov o pôsobení tajnej cirkvi na Slovensku (napríklad: Tajná cirkev v roku 1989; 291 284 odvážnych. Podpisová akcia za náboženskú slobodu v Československu v roku 1988; Pozvanie Silvestra Krčméryho na synodu v roku 1987; Sviečková manifestácia a Štátna bezpečnosť a iné).

Na jeho podnet bolo v obci Šintava v roku 2014 zriadené námestie a aj pamätník, ktoré boli venované osobnostiam protikomunistického odboja a katolíckeho disentu Silvestrovi Krčmérymu a Vladimírovi Juklovi.[3]

V roku 2014 získal cenu Ústavu pamäti národa za prínos pre zachovanie pamäti národa.[4]

Bol iniciátorom neoficiálneho Dňa samizdatu (12. október), ktorý bol pripomenutý stretnutiami disidentov – vydavateľov samizdatov v Prahe (2016) a v Bratislave (2017 - 2020).[5] Národná rada SR schválila zákonom č. 325/2020 12. októberDeň samizdatu za pamätný deň Slovenskej republiky.[6][7]

V roku 2018 mu Trnavský samosprávny kraj udelil ocenenie za jeho vedeckú a publicistickú činnosť.[8]

Autorsky sa podieľal na vybudovaní Edukačnej kocky – pamätníka obetiam totalitného komunistického režimu, ktorá bola odhalená v Šintave pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie.[9]

Kniha Zápas o svedomie sa stala jednou z predlôh oceňovaného filmu Služobníci (2020). [10] [11]

Zároveň je zakladateľ webových portálov venujúcich sa udalostiam z novodobej histórie: svieckovamanifestacia.sk, samizdat.sk.

Žije v Šintave a s manželkou Jarkou vychovávajú štyri deti.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Databáza absolventov UK uvádza ako miesto narodenia Šaľu,[1] iné zdroje Šintavu[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Ján Šimulčík. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2021-10-14]. Dostupné online.
  2. a b Bratislavské Hanusove dni : Ján Šimulčík [online]. hanusovedni.sk, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  3. V Šintave slávnostne pomenovali Námestie Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [2014], [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  4. Oceňovanie osobností [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  5. Deň samizdatu - 12. október [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2017, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  6. Zákon č. 325/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2020-11-03, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  7. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch : § 3 Pamätné dni [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1993-10-20, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  8. TASR. Kraj ocenil osobnosti, ktoré ho reprezentujú, ocenená bola i Rybáriková. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-10-06. Dostupné online [cit. 2021-10-15]. ISSN 1335-4418.
  9. Edukačná kocka – pamätník obetiam totalitného komunistického režimu [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [2019], [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  10. Tvorcovia Služobníkov vychádzali aj z knihy Zápas o svedomie [online]. [Cit. 2020-12-09]. Dostupné online.
  11. Služobníci putujú po svete a získavajú ocenenia. Doma sa premiéra odložila, v zahraničí slovenský film boduje. [online]. [Cit. 2020-10-29]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]