Slovenská národná strana (1990)
 |
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
Súradnice: 48°08′30″S 17°07′00″V / 48,141709°S 17,116613°V
| Slovenská národná strana | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | SNS |
| Založenie | 7. marec 1990 |
| Materská strana | SNS (1871) |
| Predseda | Andrej Danko |
| Podpredseda | Milan Garaj Dagmar Kramplová Ján Krišanda Zdenko Čambal Mário Maruška Peter Pamula Janka Beňáková Tulisová Milan Staňo |
| Najviac poslancov | 22 (NR SR 1990) 1 (EP 2009) |
| Poslancov | 5 / 150 0 (EP) |
| Volebný výsledok | ▲ 5,62% (NR SR 2023) 1,90 % (EP 2024) |
| Ideológie | ultranacionalizmus národný konzervativizmus pravicový populizmus |
| Politické spektrum | pravica až krajná pravica |
| Počet členov | ▼ 2 199 (31.12.2024)[1] |
| Medzinárodné organizácie | |
| Európska politická strana | Európa slobody a demokracie |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Mládež SNS |
| Sídlo | Šafárikovo nám.3 814 99 Bratislava |
| Farby | Modrá |
| Web | www.sns.sk |
Slovenská národná strana (skratka: SNS) je krajne pravicová[2][3] parlamentná[4] politická strana pôsobiaca na Slovensku. Bola založená 7. marca 1990 a hlási sa k myšlienkovému odkazu historickej Slovenskej národnej strany pôsobiacej v rokoch 1871 – 1938. Predsedom je od roku 2012 Andrej Danko.
História strany
[upraviť | upraviť zdroj]Ustanovujúci snem strany SNS sa konal 19. mája 1990 v Žiline. Definuje sa ako národne orientovaná, konzervatívna, stredo-pravá strana opierajúca sa o európsky-kresťanský hodnotový systém. Jej piliere sú tri rovnako ako slová v názve: národný, kresťanský a sociálny. Prvým predsedom strany sa stal Viťazoslav Moric. Ten bol predsedom do septembra 1990, kedy sa svojej funkcie vzdal a 23. marca 1991 bol spolu so zmenou stanov strany za predsedu zvolený Jozef Prokeš.
Volebné obdobie 1990 – 1992
[upraviť | upraviť zdroj]Vo voľbách do Slovenskej národnej rady v roku 1990 strana získala 470 984 hlasov (13,94 %) a skončila s 22 kreslami v SNR na treťom mieste. SNS bola v opozícii. [5]
Volebné obdobie 1992 – 1994
[upraviť | upraviť zdroj]V ďalších voľbách do SNR v roku 1992 SNS získala 244 527 hlasov (7,93 %), ktoré znamenali 15 kresiel v SNR. HZDS spolu s SNS zostavila druhú vládu Vladimíra Mečiara. SNS získala ministerstvo hospodárstva (Ľudovít Černák), neskôr ministerstvo školstva (Jaroslav Paška) a 2 kreslá podpredsedov vlády pre Jozefa Prokeša a Mariána Andela. Na IV. sneme SNS sa predsedom stal vtedajší minister hospodárstva Ľudovít Černák, ktorý zaviazal ministrov, vedenie a poslanecký klub zastaviť prenikanie maďarskej iredenty a násilnú maďarizáciu Slovákov a názvov na juhu Slovenska.[5]
Volebné obdobie 1994 – 1998
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1994 vystriedal Černáka na poste predsedu SNS Ján Slota. V predčasných parlamentných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994 SNS obsadila siedme miesto a s 5,40 % sa tesne dostala do NR SR. Strana bola s 9 poslancami súčasťou tretej vlády Vladimíra Mečiara spolu s HZDS, RSS a ZRS. SNS získala 2 ministerstvá. Ministrom obrany sa stal Ján Sitek a ministerkou školstva bola Eva Slavkovská. Podpredsedom NR SR za SNS bol Marián Andel. Politickej opozícii premiér Mečiar po voľbách odkázal: „Je po voľbách, zvyknite si!“. Tento výrok charakterizoval celé nasledovné obdobie, kedy takmer všetku moc v štáte uchvátila vtedajšia vládna koalícia. Ministerke Slavkovskej sa pripisujú viaceré nacionalistické či protimaďarské kroky. Ministerstvo podporilo v školách knihu Dejiny Slovenska a Slovákov (1945-1993) od Milana S. Ďuricu. Jeho prácu viacerí historici úplne odmietajú. Kniha ospravedlňuje Slovenský štát a úlohu Jozefa Tisa či spochybňuje Slovenské národné povstanie. Proti knihe vystúpil Historický ústav SAV, a keďže sa kniha financovala z európskych peňazí, kauza sa dostala až na medzinárodnú úroveň. Spor sa skončil až tým, že ministerstvo na naliehanie Únie neodporučilo knihu používať na školách. Ďalší prešľap ministerky voči našim Maďarom bol v podobe dvojjazyčných vysvedčení. Ministerka stopla ich vydávanie v školách s vyučovacím jazykom maďarským, čo spôsobilo protesty rodičov aj pedagógov.[6]
Volebné obdobie 1998 – 2002
[upraviť | upraviť zdroj]Prelomové parlamentné voľby v roku 1998 stranu poslali do opozície. SNS s 304 839 hlasmi, ktoré predstavovali 9,07 % a 14 mandátmi skončila piata. Práve z tohto obdobia pochádza viacero vyjadrení Jána Slotu, ktoré sú často považované za kontroverzné. Snáď najznámejším je jeho vyhlásenie „my pôjdeme do tankoch a zrovnáme Budapešť“, ktoré zaznelo na mítingu HZDS 5. marca 1999. Kritizovaný býva aj pre arogantné správanie na verejnosti alebo hrubé vyjadrovanie sa o svojich oponentoch.[7]
Slotove začiatky sprevádzali viaceré nezhody, pre rozpory vo vedení ho v roku 1999 z postu lídra odvolali pre opakované zlyhania pri verejnom obstarávaní. Postu sa vtedy zhostila Anna Malíková, dnes Belousovová. Udalosti na seba nenechali dlho čakať a Slota ponížený svojím zosadením siahol po možnosti vytvoriť si svoju novú stranu, tentokrát P-SNS ako Pravú slovenskú národnú stranu.[8]
Volebné obdobie 2002 – 2006
[upraviť | upraviť zdroj]Vo voľbách do NR SR v roku 2002 obe "Slovenské národné strany" pohoreli. SNS s 3,33 % a Slotova Pravá SNS s 3,65 % a do parlamentu sa nedostali. SNS si v roku 2003 zmenila svojho predsedu a nastúpil Peter Súlovský. Tento rok priniesol aj opätovné zmierenie národniarov. Slota sa stal opäť predsedom s Belousovovou ako podpredsedníčkou. Heslo snemu „zabudnime na vzájomné sváry a nezhody, pred nami je nová budúcnosť“ sa teda naplnilo. „Je to symbolické. Pred pár rokmi sa v tejto miestnosti začali rozkoly v našej strane. Ukázalo sa, že to bola hrubá chyba,“ povedal Slota, uviedli v správe o sneme Žilinské noviny.[8]
Volebné obdobie 2006 – 2010
[upraviť | upraviť zdroj]V parlamentných voľbách v roku 2006 SNS získala 11,73 % hlasov, čím predbehla svojho rivala SMK o 0,05 % a spolu so stranami SMER a ĽS-HZDS sa stala vládnou stranou v prvej vláde Roberta Fica. SNS pripadli 3 ministerstvá a 7 štátnych tajomníkov. Minister školstva sa stal Ján Mikolaj, ministrami výstavby a regionálneho rozvoja sa postupne stali Marian Janušek, Igor Štefanov a neskôr bol vedením poverený Ján Mikolaj a ministrami životného prostredia sa postupne stali Jaroslav Izák, Ján Chrbet, poverený Ján Mikolaj, Viliam Turský a 28. augusta 2009 rezort pripadol SMERu. Spor v roku 2008 vyvolala maďarská vlastiveda a dejepisná čítanka. Ministerstvo školstva z nej vymazalo maďarské názvy a tie slovenské skloňovalo v maďarskom texte tak, že podľa jazykovedcov išlo o gramatické nezmysly. S riešením však nesúhlasila ani SMK a žiadala také vydávania ako za predchádzajúcej vlády. Slota vtedy obviňoval SMK, že organizuje občianske protesty: „Len kvôli tomu, že maďarské nápisy nie sú hneď vedľa slovenských, ale až na konci učebnice. Vyzýva doslovne k občianskym nepokojom, čo je podľa nás triviálne a umelo nafúknuté.“[6] V roku 2007 varoval Slota pred snahou maďarských politikov oddeliť juh Slovenska od zvyšku krajiny, ako príklad na zastrašenie uvádzal Kosovo. „Keď nebude na Slovensku prijatý taký úzus, že všetci obyvatelia Slovenska ho budú akceptovať ako svoju vlasť, tak dovtedy na Slovensku nebude pokoj,“ vyjadril sa vtedy pre ČTK.[9]
Do pamäti sa zapísali aj Slotove výroky o spájaní Maďarov a Rómov, ako tých neprospešných pre Slovákov, do jedného vreca: „My si prajeme, nech sa trebárs aj všetci Cigáni prihlásia k maďarskej národnosti a potom všetci spoločne nech prejdú cez Dunaj a máme po probléme aj v cigánskej, aj v maďarskej otázke,“ povedal Slota v roku 2011. Urážal aj predsedu SMK Józsefa Berényiho, ktorého vyzýval, aby po získaní maďarského občianstva vrátil to slovenské. Neskoršieho predsedu SMK Pála Csákyho prirovnal v diskusii televízie TA3 v roku 2007 k zhnitému lajnu. Maďarskú ministerku nazval zase strapatou pani či chuderou. Ďalším obvineniam čelil aj za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Odmietavo vystupoval aj proti homosexuálom, pamätné je aj vulgárne vynadanie policajtke, ktorá nechcela pustiť jeho šoféra do garáže parlamentu. V obľube nemal ani Malíkovú. Za šoférovanie pod vplyvom alkoholu dostal v roku 2016 podmienku, na konte mal viaceré opilecké prešľapy.[9]
Volebné obdobie 2010 – 2012
[upraviť | upraviť zdroj]Vo voľbách do NR SR v roku 2010 sa SNS veľmi tesne s 5,08 % hlasov dostala do parlamentu a skončila s 9 poslancami v opozícii. V roku 2011 dáva strane svoje zbohom Anna Belousovová a neskôr zakladá aj svoju stranu Národ a spravodlivosť. [10]
Volebné obdobie 2012 – 2016
[upraviť | upraviť zdroj]V predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 sa SNS so ziskom 4,55% hlasov nedostala do parlamentu. Predseda Ján Slota sa ďalej o predsedníctvo neuchádzal a predsedom sa 6. 10. 2012 stal Andrej Danko. Čestným predsedom strany sa stal Slota, v roku 2013 ho však delegáti vylúčili ako výsledok disciplinárneho konania pre nehospodárne nakladanie s majetkom SNS, čím ohrozil jej existenciu. „Niekto, kto vylučuje, musí mať aj dôvod k tomu, aby vylučoval. A tento dôvod tam nie je,“ reagoval vtedy Slota. Do strany sa v roku 2014 vrátil aj bývalý poslanec a zakladateľ strany Anton Hrnko. Pod Dankovým vedením vidno tendenciu zmierovania sa s Maďarmi. V roku 2015 vyzval Bugára, aby jeho strana riešila problémy, ktoré ľudí na Slovensku skutočne trápia a nevyťahoval kauzy z minulosti. Odkazoval pritom na Bugárove výroky na tému Benešových dekrétov.[11]
Volebné obdobie 2016 – 2020
[upraviť | upraviť zdroj]V parlamentných voľbách v marci 2016 sa SNS pod vedením Andreja Danka vrátila do parlamentu. Strana skončila so ziskom 8,64 % hlasov na 4. mieste a získala 15 poslancov. Vstúpila do koalície (tretej vlády Roberta Fica) so stranami SMER-SD, MOST-HÍD a #SIEŤ. Predseda Danko sa stal predsedom parlamentu, strana tiež získala tri ministerstvá – Gabriela Matečná sa stala ministerkou pôdohospodárstva, Peter Plavčan ministrom školstva, vedy a výskumu a Peter Gajdoš ministrom obrany. Peter Plavčan z postu ministra odstúpil kvôli kauze eurofondov v auguste 2017, nahradila ho Martina Lubyová.[12] Rovnakí ministri zasadli aj do vlády Petra Pellegriniho, ktorá vznikla po podaní demisie tretej vlády Roberta Fica v marci 2018.
V komunálnych voľbách SNS uspela, keď získala po SMERe druhý najväčší počet mandátov starostov (160) a tretí najväčší počet poslancov obecných zastupiteľstiev (1678), viac mali iba SMER-SD a KDH.[13] Strana nepostavila žiadneho kandidáta do prezidentských volieb v roku 2019, hoci spočiatku sa uvažovalo o Andrejovi Dankovi.[14] SNS neuspela pri pokuse o návrat do Európskeho parlamentu vo voľbách v máji 2019, kedy získala len 4,09 % hlasov.
Na jeseň v roku 2019 SNS najprv ohlásila politickú spoluprácu so stranou KDŽP a spísali Memorandum za život a vlasť, tá však nakoniec pristúpila na kandidátku strany ĽSNS a SNS do nadchádzajúcich parlamentných volieb vstupovala samostatne.[15] Volebným heslom strany bolo "So srdcom za rodinu, za vlasť". Lídrom kandidátky sa stal predseda Danko, z druhého a tretieho miesta poslanci NR SR Jaroslav Paška a Eva Smolíková. 17. februára 2020 vydal bývalý predseda strany Ján Slota vyhlásenie, že SNS sa spoluprácou s maďarskou stranou v koalícii stratila pod vedením "kapitána Danku" národný a kresťanský charakter a že odporúča voličom aj členom SNS vo voľbách voliť stranu VLASŤ Štefana Harabina.[16]
Volebné obdobie 2020 – 2023
[upraviť | upraviť zdroj]V parlamentných voľbách vo februári 2020 získala SNS len 3,16 % hlasov, čo bol najhorší výsledok v dejinách strany, a do parlamentu sa nedostala. V nadväznosti na neúspech ohlásil odstúpenie predseda strany Andrej Danko. V apríli Danko vyhlásil, že za predsedu opätovne nebude kandidovať, nakoniec kandidatúru ohlásil, jeho protikandidátom bol Anton Hrnko.[17] Na sneme SNS v Liptovskom Mikuláši 12. septembra 2020 bol Danko opäť zvolený do funkcie predsedu, keď porazil Hrnka v pomere hlasov 88 ku 27.[18] Hrnko následne ohlásil odchod zo strany.[17]
Volebné obdobie 2023 – 2027
[upraviť | upraviť zdroj]V predčasných voľbách v roku 2023 získala SNS 5.62 % (166,995) hlasov a pripadlo jej tak 10 poslaneckých mandátov. Zmena poradia na základe počtu preferenčných hlasov spôsobila, že jediným riadne zvoleným poslancom za SNS sa stal jej predseda Andrej Danko[19]. Zoznam riadne zvolených poslancov a ich poradie je nižšie.
| # | Meno | Subjekt | Hlasy |
|---|---|---|---|
| 1 | Andrej Danko | SNS | 68,726 |
| 2 | Tomáš Taraba | ŽIVOT – národná strana | 63,883 |
| 3 | Rudolf Huliak | NK/NEKA | 58,875 |
| 4 | Martina Šimkovičová | bez príslušnosti | 27,615 |
| 5 | Roman Michelko | bez príslušnosti | 25,872 |
| 6 | Ivan Ševčík | NK/NEKA | 25,639 |
| 7 | Filip Kuffa | ŽIVOT – národná strana | 22,664 |
| 8 | Štefan Kuffa | ŽIVOT – národná strana | 21,159 |
| 9 | Peter Kotlár | bez príslušnosti | 13,252 |
| 10 | Pavel Ľupták | NK/NEKA | 13,046 |
Rozhodnutím predsedu NR SR z 25. októbra 2023 si poslanci Taraba, Šimkovičová, FIlip Kuffa a Štefan Kuffa mandát neuplatňujú z dôvodu vymenovania do funkcií a tak získali mandát z pozície náhradníka: Milan Garaj (SNS), Dagmar Kramplová (SNS), Karol Farkašovský (SNS) a Adam Lučanský (Slovenský PATRIOT).[20]
22. októbra 2024 Rudolf Huliak oznámil, že on a ďalší dvaja poslanci z NK/NEKA končia v poslaneckom klube SNS.[21]
25. novembra 2024 koaličná rada (za účasti Andreja Danka) skonštatovala, že koalícia disponuje väčšinou v parlamente a koalícia bude rokovať s „huliakovcami, len ak sa vrátia do klubu SNS“.[22]
25. januára 2025 boli z koaličnej strany HLAS-SD vylúčení dvaja poslanci a to Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš[23], 4. februára 2025 na tlačovej konferencii vyhlásili poslanci NK/NEKA, že do strany pribudol odídenec zo strany HLAS-SD Roman Malatinec,[24] Rudolf Huliak tak vďaka štyrom hlasom, ktorými disponuje, získal blokačnú menšinu, keďže bez týchto poslancov nemá vládna koalícia 76 poslancov na vytvorenie väčšiny.[24]
11. februára 2025 oznámil predseda vlády, že dáva SNS a HLAS-SD posledných 6 dní aby zabezpečili vládnej koalícii stálu a stabilnú väčšinu v parlamente, inak prídu o niektoré ministerstvá, ktoré obsadili po voľbách. Chýba Vám cit, reagoval Andrej Danko v otvorenom liste premiérovi. „Prosím Vás, neútočte do strán SNS a ani Hlas – SD. Toto už nie je našou zodpovednosťou. Ste premiér a veľmi dobre viete, kto ich zlomil, ovláda a získal na svoju stranu. Riešte to s tými ľuďmi, nie útokmi do nás a strašením verejnosti s voľbami.“ Napísal Danko.[25]
Po uplnynutí lehoty bolo strane SNS odobraté Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, politický vplyv nad ním prebrala strana SMER – SD. Jej nominantom na ministra sa stal Rudolf Huliak, výmenou za čo NK/NEKA deklarovala podporu vláde. Náhradníkom za Rudolfa Huliaka sa stal Miroslav Radačovský (Slovenský PATRIOT).
Vedenie strany
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasné vedenie
[upraviť | upraviť zdroj]| Pozícia | Meno |
|---|---|
| Predseda | Andrej Danko |
| Podpredseda | Milan Garaj |
| Podpredsedníčka | Dagmar Kramplová |
| Podpredseda | Ján Krišanda |
| Podpredseda | Zdenko Čambal |
| Podpredseda | Mário Maruška |
| Podpredseda | Peter Pamula |
| Podpredsedníčka | Janka Beňáková Tulisová |
| Podpredseda | Milan Staňo |
| Predseda poslaneckého klubu | Roman Michelko |
| Ústredný tajomník | Stanislav Kmec |
Predsedovia SNS
[upraviť | upraviť zdroj]| # | Meno | Od | Do |
|---|---|---|---|
| 1. | Víťazoslav Moric | 19. 05. 1990 | 23. 03. 1991 |
| 2. | Jozef Prokeš | 23. 03. 1991 | 10. 10. 1992 |
| 3. | Ľudovít Černák | 10. 10. 1992 | 19. 02. 1994 |
| 4. | Ján Slota | 19. 02. 1994 | 25. 09. 1999 |
| 5. | Anna Malíková | 25. 09. 1999 | 31. 05. 2003 |
| 6. | Peter Súlovský[26][27][28] | 03. 05. 2003 | min. január 2004 |
| 7. | Ján Slota | 31. 05. 2003 | 6. 10. 2012 |
| 8. | Andrej Danko[29] | 6. 10. 2012 | súčasnosť |
Volebné výsledky a preferencie
[upraviť | upraviť zdroj]Federálne zhromaždenie - Snemovňa ľudu (slovenská časť)
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Hlasy | % | +/- % | Mandáty | +/- | Poradie | Postavenie |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1990 | 372 035 | 10,95 | Nová | 6 / 49 |
Nová | 4. | Opozícia |
| 1992 | 290 249 | 9,39 | -1,56 | 6 / 51 |
0 | 3. | Koalícia, resp. podpora koalície |
Federálne zhromaždenie - Snemovňa národov (slovenská časť)
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Hlasy | % | +/- % | Mandáty | +/- | Poradie | Postavenie |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1990 | 387 393 | 11,45 | Nová | 9 / 75 |
Nová | 4. | Opozícia |
| 1992 | 288 864 | 9,35 | -2,10 | 9 / 75 |
0 | 3. | Koalícia, resp. podpora koalície |
Slovenská národná rada
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Hlasy | % | +/- % | Mandáty | +/- | Poradie | Postavenie |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1990 | 470,984 | 13,94 | Nová | 22 / 150 |
Nová | ▬ 3. | Opozícia |
| 1992 | 244,527 | 7,93 | ▼6,01 | 15 / 150 |
▼7 | ▼4. | Koalícia - Mečiar II.
(do 15. marca 1994) |
| Opozícia
(od 15. marca 1994) |
Národná rada Slovenskej republiky
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Hlasy | % | +/- % | Mandáty | +/- | Poradie | Postavenie |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1994 | 155,359 | 5,40 | ▼2,53 | 9 / 150 |
▼6 | ▼7. | Koalícia - Mečiar III. |
| 1998 | 304,839 | 9,07 | ▲3,67 | 14 / 150 |
▲5 | ▲5. | Opozícia |
| 2002 | 95,633 | 3,32 | ▼5,75 | 0 / 150 |
▼14 | ▼9. | Mimo parlament |
| 2006 | 270,230 | 11,73 | ▲8,41 | 20 / 150 |
▲20 | ▲3. | Koalícia - Fico I. |
| 2010 | 128,490 | 5,07 | ▼6,66 | 9 / 150 |
▼11 | ▼6. | Opozícia |
| 2012 | 116,420 | 4,55 | ▼0,52 | 0 / 150 |
▼9 | ▼7. | Mimo parlament |
| 2016 | 225,386 | 8,64 | ▲4,09 | 15 / 150 |
▲15 | ▲4. | Koalícia - Fico III.
(2016 - 2018) |
| Koalícia - Pellegrini
(2018 - 2020) | |||||||
| 2020 | 91,171 | 3,16 | ▼5,48 | 0 / 150 |
▼15 | ▼10. | Mimo parlament |
| 2023 | 166,995 | 5,62 | ▲2,46 | 10 / 150 |
▲10 | ▲7. | Koalícia - Fico IV. |
Európsky parlament
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Hlasy | % | Mandáty | Poradie | Postavenie |
|---|---|---|---|---|---|
| 2004 | 14,150 | 2,01 | 0 / 14 |
▬ 9. | Mimo parlament |
| 2009 | 45,960 | 5,55 | 1 / 13 |
▲6. | Účasť vo frakcii EFD |
| 2014 | 20,244 | 3,61 | 0 / 13 |
▼10. | Mimo parlament |
| 2019 | 40,330 | 4,09 | 0 / 14 |
▲8. | Mimo parlament |
| 2024 | 28,102 | 1,90 | 0 / 15 |
▼10. | Mimo parlament |
Komunálne voľby
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Podiel zvolených starostov a primátorov v % | Podiel zvolených poslancov v zastupiteľstvách v % |
|---|---|---|
| 1990 | 1,6 | 3,2 |
| 1994 | 2,1 | 3,8 |
| 1998 | 3,9 | 6,0 |
| 2002 | 1,3 | 3,1 |
| 2006 | 2,9 | 5,5 |
| 2010 | 2,1 | 4,5 |
| 2014 | 1,4 | 4,1 |
| 2018 | 5,5 | 8,1 |
| 2022 | 1,5 | 3,4 |
Volebné preferencie - agentúra Focus
[upraviť | upraviť zdroj]Volebné preferencie - agentúra AKO
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Výročná správa [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, [cit. 2025-10-23]. [minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SNS.pdf Dostupné online.]
- ↑ NOCIAR, Tomáš; STRUHÁR, Pavol. No school of hard knocks: education policies and ideologies of Slovak far-right parties. Journal of Contemporary European Studies, 2025-01-02, roč. 33, čís. 1, s. 75–89. Dostupné online [cit. 2025-11-20]. ISSN 1478-2804. DOI: 10.1080/14782804.2024.2302050.
- ↑ Transformations of Populism in Europe and the Americas : History and Recent Tendencies. [s.l.] : Bloomsbury Academic, 2016. DOI: 10.5040/9781474225243. Dostupné online. ISBN 978-1-4742-2524-3. DOI:10.5040/9781474225243.ch-016
- ↑ Nordsieck, Wolfram (c2012), „Slovakia“, Parties and Elections in Europe
- 1 2 RUSNAKOVA, Lucia. Kedy vznikla SNS?. Hospodárske noviny, 2018-03-17. Dostupné online [cit. 2024-11-02].
- 1 2 RUSNAKOVA, Lucia. Aké protimaďarské názory odzneli za jeho líderstva?. Hospodárske noviny, 2018-03-17. Dostupné online [cit. 2024-11-02].
- ↑ Ján Slota. [s.l.] : [s.n.], 2024-10-18. Page Version ID: 7931944. Dostupné online.
- 1 2 RUSNAKOVA, Lucia. Aký rozkol v strane sprevádzal Slotu?. Hospodárske noviny, 2018-03-17. Dostupné online [cit. 2024-11-02].
- 1 2 RUSNAKOVA, Lucia. Čím zarezonoval Slota?. Hospodárske noviny, 2018-03-17. Dostupné online [cit. 2024-11-02].
- ↑ RUSNAKOVA, Lucia. Aké bolo pôsobenie SNS v parlamente?. Hospodárske noviny, 2018-03-17. Dostupné online [cit. 2024-11-02].
- ↑ RUSNAKOVA, Lucia. Čo priniesol Danko?. Hospodárske noviny, 2018-03-17. Dostupné online [cit. 2024-11-02].
- ↑ GEHREROVÁ, Ria. Peter Plavčan odchádza, profesor s neistým úsmevom médiám ukázal svoju zraniteľnosť aj čierny opasok. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-08-17. Dostupné online [cit. 2020-02-17]. ISSN 1339-844X.
- ↑ A. Danko: Ďakujem štruktúram SNS za historický úspech v komunálnych voľbách [online]. sns.sk, 2018-11-11, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
- ↑ TASR, lm. Danko nebude kandidovať za prezidenta. SNS nepostaví do volieb nikoho. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-01-27. Dostupné online [cit. 2020-02-17]. ISSN 1336-1996.
- ↑ TASR. SNS podpísalo memorandum s KDŽP. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2019-09-20. Dostupné online [cit. 2020-02-17]. ISSN 1336-720X.
- ↑ peb. Slota varuje vo videu pred Dankom. Ľuďom odporúča, aby volili Harabina. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-02-17. Dostupné online [cit. 2020-02-17]. ISSN 1336-1996.
- 1 2 GEHREROVÁ, Ria. Danko zostáva predsedom SNS. Hrnko plánuje odchod z politiky. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-09-12. Dostupné online [cit. 2020-10-22]. ISSN 1339-844X.
- ↑ ŠTENCLOVÁ, Eva. Danko je opäť predsedom SNS. Rafaj hovorí o kolektívnej samovražde. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-09-12. Dostupné online [cit. 2020-10-22]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Zo SNS bude v parlamente iba Andrej Danko. [online]. spravy.rtvs.sk, [cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
- ↑ Do klubu SNS nastúpia ako náhradníci [online]. [Cit. 2024-10-02]. Dostupné online.
- ↑ spravy.rtvs.sk, [cit. 2024-11-26]. Dostupné online.
- ↑ Koaličná rada podmienila rokovanie o požiadavkách huliakovcov ich návratom do klubu [online]. TASR, SITA, [cit. 2024-11-26]. Dostupné online.
- ↑ Z Hlasu-SD vylúčili poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša [online]. www.noviny.sk, 2025-01-24, [cit. 2025-02-12]. Dostupné online.
- 1 2 AKTUALITY.SK. Problémy v koalícii: Roman Malatinec prešiel k Rudolfovi Huliakovi. Koalícia nemala 76 hlasov [online]. Aktuality.sk, 2025-02-04, [cit. 2025-02-12]. Dostupné online.
- ↑ KATUŠKA, Michal. Fico dal Hlasu a SNS ultimátum, hrozí výmenou ministrov. Chýba Vám empatia a cit, reagoval Danko v liste [online]. Petit Press a.s., [cit. 2025-02-12]. Dostupné online.
- ↑ ©TASR 2003. Na sneme SNS sa lídrom strany stal P. Súlovský. SME (Bratislava: Petit Press), 2003-05-03. Dostupné online [cit. 2023-10-12]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Od vzniku Slovenskej národnej strany uplynulo 145 rokov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-06-18. Dostupné online [cit. 2023-10-12].
- ↑ SITA. Právoplatným predsedom SNS je Súlovský. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2004-01-08. Dostupné online [cit. 2023-10-12]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Slota už nie je šéfom národniarov [online]. hnonline.sk, 6. október 2012. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenská národná strana (1990)
