Lotyština
| Lotyština (Latviešu valoda) |
|
| Štáty | Lotyšsko, EÚ |
|---|---|
| Región | Európa |
| Počet hovoriacich | 2 – 3 milióny |
| Poradie | ? |
| Klasifikácia | indoeurópske jazyky
|
| Písmo | latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | Lotyšsko, Európska únia |
| Regulátor | Centrum štátneho jazyka |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | lv |
| ISO 639-2 | lav |
| SIL | lav |
| Wikipédia | |
| Adresa | lv.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Vikipēdija, brīvā enciklopēdija |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov Jazykový portál |
|
Lotyština je baltský jazyk príbuzný litovčine, úradný jazyk v Lotyšsku a EÚ (menšiny žijúce v štátoch USA, Rusko, Estónsko, Litva, Kanada). Lotyši v súčasnosti tvoria iba 60 % obyvateľov Lotyšska. Lotyši sa preto snažia o upevnenie národného povedomia, pričom sa opierajú o ľudové tradície, kultúru.
Gramatika[upraviť | upraviť zdroj]
Lotyština je flektívny jazyk, ktorého skladba je ovplyvnená nemčinou. V lotyštine sa rozlišujú dva rody – mužský a ženský. Podstatné a prídavné mená sa skloňujú siedmimi pádmi – tými istými ako v slovenčine plus vokatívom. Prízvuk je až na výnimky na prvej slabike.
Hláskoslovie[upraviť | upraviť zdroj]
Lotyšská abeceda má 33 písmen:
| A | Ā | B | C | Č | D | E | Ē | F | G | Ģ | H | I | Ī | J | K | Ķ | L | Ļ | M | N | Ņ | O | P | R | S | Š | T | U | Ū | V | Z | Ž |
| a | ā | b | c | č | d | e | ē | f | g | ģ | h | i | ī | j | k | ķ | l | ļ | m | n | ņ | o | p | r | s | š | t | u | ū | v | z | ž |
Všetky písmena sa čítajú tak, ako sa píšu a s ich čítaním by Slovák nemal mať problémy až na niektoré výnimky. Písmená s makrónom (vodorovnou čiarkou) označujú dlhé samohlásky. Písmená s cédille (Ļ, Ģ, Ņ) sa vyslovujú mäkko ako (ľ, ď, ň).
Dni v týždni[upraviť | upraviť zdroj]
Dni v týždni Lotyši počítajú. Doslovný preklad znamená "prvý deň", "druhý deň"…
Keď Lotyši chcú vyjadriť, že niečo je v pondelok, použijú buď lokál ako my (menej časté) ale častejšie použijú špeciálnu skrátenú formu – pozri nižšie. Pri mesiacoch používajú už lokál ako my. Ak chcú vyjadriť opakovanosť, napr. že niečo sa opakuje každý pondelok alebo každoročne v daný mesiac tak použijú lokál množného čísla. (rozdiely od litovčiny)
- pirmdiena
- otrdiena (vyslovuje sa uotrdiena)
- trešdiena
- ceturtdiena
- piektdiena
- sestdiena
- svētdiena
Pri odpovedi na otázku Kedy?
- pirmdien
- otrdien (vyslovuje sa uotrdien)
- trešdien
- ceturtdien
- piektdien
- sestdien
- svētdien
Mesiace v roku[upraviť | upraviť zdroj]
- janvāris
- februāris
- marts
- aprīlis
- maijs
- jūnijs
- jūlijs
- augusts
- septembris
- oktobris
- novembris
- decembris
Slovníček[upraviť | upraviť zdroj]
- Lotyšsko Latvija
- Lotyšsky latviski
- Lotyš latvietis
- Lotyška latviete
- Ahoj (neformálne) Sveiki
- Dovi Atā!
- Dovidenia (formálne) Uz redzēšanos!
- Dovidenia (formálne) Visu labu!
- Prosím Lūdzu
- Ďakujem Paldies (etymologicky z "díky bohu")
- Koľko to stojí? Cik maksā?
- Áno Jā
- Nie Nē
- Prepáč. Atvaino. (o sa číta ako "uo")
- Prepáčte. Atvainojiet. (o sa číta ako "uo")
- Nerozumiem. Nesaprotu. (o sa číta ako "uo")
- Hovoríš po anglicky? Vai tu runā angliski?
- Hovoríte po anglicky? Vai jūs runājāt angliski?
- Hovoríte po rusky? Vai jūs runājāt krieviski?
- Hovorím rusky. Es runāju krieviski.
- Nehovorím lotyšsky. Es nerunāju latviski.
- Som cudzinec. Es esmu ārzemnieks.
- Kde je…? Kur ir…?
- Som Slovák. Es esmu slovāks.
- Som Slovenka. Es esmu slovākiete.
- Som zo Slovenska. 'Es esmu no Slovākijas. (o sa číta ako "uo", teda "nuo")
- V Lotyšsku som po prvýkrát. Latvijā es esmu pirmoreiz. (o sa číta ako "uo", teda "pirmuoriez")
- Lotyšsko sa mi páči. Man patīk Latvija.
- V Lotyšsku sa mi páči. Man patīk Latvijā.
- Ide tento autobus do… Šis autobuss brauc līdz…
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
|||||||
