Dominika (štát)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dominické spoločenstvo
Vlajka Dominiky


Vlajka
Národné motto:
Štátna hymna:
LocationDominica.png
Miestny názov  
 • dlhý Commonwealth of Dominica
 • krátky Dominica
Hlavné mesto Roseau
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto
Úradné jazyky angličtina, kreolská francúzština, karibčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
pluralitná republika
Vznik 1978
Susedia žiadny
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
750 km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad ([[]])
 • hustota ()
 
74 000

99/km²
Mena Východokaribský dolár = 100 centov ()
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC)
(UTC)
Internetová doména
Smerové telefónne číslo +

Dominika, dlhý tvar Dominické spoločenstvo, je ostrovný štát ležiaci v Karibiku medzi dvoma francúzskymi zámorskými departementmi. Na severe je Guadeloupe a na juhu sa rozkladá Martinik.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Dominiky

Dominika, hlavná britská kolónia v karibskej oblasti, získala nezávislosť 3. novembra 1978 ako republika v rámci Britského spoločenstva. Ostrov objavil 3. novembra 1493 Krištof Kolumbus a v roku 1783 sa stal britskou dŕžavou. V roku 1956 dostala Dominika štatút samostatnej kolónie a 1. marca 1967 bol ostrov vyhlásený štátom pridruženým k Spojenému kráľovstvu. V deň štátneho sviatku (výročie objavenia ostrova) 3. novembra 1978 získala ostrovná republika samostatnosť. V parlamentných voľbách 21. júla 1980 zvíťazila nad škandálmi otrasenou demokratickou Labouristickou stranou (Labour Party) opozičná Strana slobody (Dominica Freedom Party). Mary Eugenie Charlesová, ktorá v októbri 1983 patrila k iniciátorom americkej invázie na susedný ostrov Grenada, sa stala prvou ministerskou predsedkyňou v karibskej oblasti. V roku 1985 vyhrala voľby opäť Strana slobody.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Roseau (hlavné mesto Dominiky)

Dominika patrí do súostrovia Malých Antíl. Povrch ostrova je veľmi hornatý, čo súvisí so sopečným pôvodom reliéfu, najvyšším vrcholom je Morne Diablotin (1447 m n. m.). Na ostrove sa vyskytujú aj početné prejavy postvulkanickej činnosti – termálne pramene, jazera sopečného pôvodu Boiling Lake. Členité vnútrozemie je prevažne pokryté tropickým dažďovým lesom a je doteraz málo obývané. K odlesneniu došlo zatiaľ len v niekoľkých dnes osídlených pobrežných oblastiach. Tropické podnebie ovplyvňujú severovýchodné pasáty. Na náveterných svahoch spadne až 6000 mm zrážok za rok, na západnom pobreží (záveterná strana) len 1 800 mm ročne. Priemerné mesačné teploty kolísajú v rozmedzí 24 až 27 °C, v období od júna do októbra sa môžu vyskytnúť tropické cyklóny (antilské uragány).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvytelia Dominiky

Väčšinu obyvateľstva tvoria černosi (91%), ktorí sú potomkami afrických otrokov z koloniálneho obdobia, nasledujú mulati kreolovia (6%). Asi 1,5% obyvateľov pripadá na pôvodných indiánov (Karibovia), ktorí obývajú rezerváciu na východnom pobreží. Bielu menšinu tvoria väčšinou Európania a Sýrčania. Najväčším sídlom je hlavné mesto Roseau so 16 534 obyvateľmi (1991), inak je osídlenie prevažne vidieckého typu. Väčšina Dominikáncov sa hlási k rímskokatolickej cirkvi (80%), 13% tvoria protestanti (anglikáni, metodisti), nasledujú moslimi, hinduisti a židia. Existuje povinná školská dochádzka od 5 do 15 rokov života. Vedľa troch stredných škôl je v hlavnom meste pobočka University of the West Indies (Jamajka).

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejším hospodárskym odvetvím Dominiky je tropické poľnohospodárstvo, ktoré sa obmedzuje na úzky pás pobrežia. Pracuje v ňom 26% ľudí v produktívnom veku (21% v priemysle, 53% v službách). Hlavnou pestovanou aj exportnou plodinou sú banány (takmer 50% príjmov z exportu). Ďalej sa pestujú kokosové orechy, citrusové plody, zelenina, kakao, korenie (vanilka), hľuznaté plody (taro, jam, maniok). Tieto agrárne produkty idú čiastočne na export, čiastočne sa spracúvajú pri výrobe ovocných nápojov, mydiel, kokosových produktov a éterických olejov. Importujú sa potraviny, priemysel a dopravné zariadenia, kovy a pohonné hmoty. Jedinou minerálnou surovinou ostrova je pemza. Cesty existujú len pri pobreží a dve trasy spojujú západ a východ ostrova. Roseau má námorný prístav, medzinárodné letisko je na severovýchode (Melville Hall) a v blízkosti Roseau je letisko Cannefield. Cestovný ruch má stúpajúcu tendenciu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]