Brežnevova doktrína

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Brežnevova doktrína (obmedzenej suverenity alebo obmedzenej zvrchovanosti) bola politická doktrína zahraničnej politiky Sovietskeho zväzu, ktorú ako prvý jasne načrtol S. Kovalev 26. septembra 1968 v článku v ruskom denníku Pravda s názvom „Zvrchovanosť a medzinárodné záväzky socialistických krajín“. Leonid Brežnev ju potvrdil svojím prejavom na piatom kongrese Poľskej zjednotenej robotníckej strany 13. novembra 1968, v ktorom povedal:

Ak sa vnútorné alebo vonkajšie sily nepriateľské socializmu pokúšajú zvrátiť vývoj v hociktorej socialistickej krajine smerom k návratu ku kapitalizmu, keď je ohrozený socializmus, keď je v ohrození celé socialistické spoločenstvo, potom sa to stáva nielen problémom národa príslušnej krajiny, ale spoločným problémom a záležitosťou všetkých socialistických krajín.

Pritom ešte 15. júla predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave odoslali otvorený list adresovaný KSČ, ktorý okrem varovaní pred kontrarevolúciou obsahoval ubezpečenie o nezasahovaní:

Nebolo a nie je naším zámerom zasahovať do vnútorných záležitostí vašej strany a štátu... porušovať princípy rešpektovania samostatnosti a rovnosti vo vzťahoch medzi komunistickými stranami a socialistickými krajinami ... "

16. júla 1968 bol list doručený ÚV KSČ. 17. júla predsedníctvo ÚV KSČ schválilo odpoveď na varšavský list, v ktorom odmietlo neopodstatnené obvinenia, neoprávnenou kritiku a odmietlo myšlienku "internacionálnej pomoci“ brániť socializmus. 19. júla odpoveď schválil ÚV KSČ. Po týchto varovaniach nasledovali osobné stretnutia v Čiernej nad Tisou, v Bratislave, v Komárne, v Karlových Varoch, ktoré už obsahovali aj podmienky a hrozby. 20 augusta 1968 o 23.30 hodine vojská Varšavskej zmluvy vpadli do Česko-Slovenska bez varovania.

Doktrína mala najmä spätne ospravedlniť túto inváziu, ktorá ukončila Pražskú jar ako aj predchádzajúcu intervenciu v roku 1956, ktorá potlačila Maďarské povstanie. Tieto vojenské zásahy mali skoncovať s úsilím o liberalizáciu, ktoré malo potenciál ohroziť sovietsku hegemóniu vo Východnom bloku, ktorý bol Sovietmi považovaný za ich strategickú obrannú nárazníkovú zónu v prípade vypuknutia vojenského konfliktu s NATO.

V praxi politika znamenala, že síce bola povolená obmedzená nezávislosť komunistických strán satelitných štátov ale len do tej miery, aby žiadna krajina, v žiadnom prípade neohrozovala súdržnosť východného bloku. To znamenalo, že žiadna krajina nemohla odísť z Varšavskej zmluvy alebo narušiť monopol vládnutia komunistickej strany. V tejto doktríne si vedenie Sovietskeho zväzu implicitne vyhradilo právo definovať „socializmus“ a „kapitalizmus“. Po vyhlásení Brežnevovej doktríny boli podpísané početné zmluvy o medzištátnej spolupráci medzi Sovietskym zväzom a jeho satelitmi, ktoré doktrínu potvrdzovali. Výnimkou boli Čína, Rumunsko, Albánsko a Juhoslávia. Princípy doktríny boli tak široké, že Sovieti ju dokonca používali, aby ospravedlnili svoju vojenskú intervenciu mimo krajín Varšavskej zmluvy v Afganistane v roku 1979.

Brežnevova doktrína sa naštrbila neintervenovaním v Poľsku počas výnimočného stav vyhláseného 13. decembra 1981 Jaruzelskim[1] a neskoršou neochotou Michaila Gorbačova použiť vojenskú silu, keď sa v roku 1989 v Poľsku uskutočnili voľby, v ktorých Solidarita porazila poľskú komunistickú stranu.[2] Doktrínu oficiálne odvolal Gorbačov na stretnutí s Bushom na Malte v decembri 1989.[3] Bola nahradená takzvanou Sinatrovou doktrínou v roku 1989, ktorá je ironicky nazvaná podľa piesne Franka Sinatru „My Way“,[4] pretože Gorbačov prestal intervenovať a umožnil satelitným krajinám ísť vlastnou cestou (anglicky my way). Politiku nezasahovania ako "My way" prvý označil v októbri 1989 hovorca ministerstva zahraničných vecí Genadij Gerasimov počas návštevy Gorbačova vo Fínsku.

Podľa ruských zdrojov bolo označenie "Brežnevova doktrína" sformulované a používané na Západe. Počas studenej vojny vo Východnom bloku boli doktríny tajné a nahrádzané budovateľskými heslami, z ktorých sa k doktríne viažu najmä: Sovětský Svaz - mírová hráz! a Republiku si rozvracet nedáme![5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Wilfried Loth. Moscow, Prague and Warsaw: Overcoming the Brezhnev Doctrine. Cold War History 1, no. 2 (2001): 103–118.
  2. Hunt 2009, p. 945
  3. Ю. С. Кирьяков, Е. Г. Волкова: Факторы распада СФРЮ и СССР [1]
  4. LAT, "'Sinatra Doctrine' at Work in Warsaw Pact, Soviet Says", Los Angeles Times, 1989-10-25.
  5. Socializmus v Československu / Heslá, online

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brezhnev_Doctrine na anglickej Wikipédii.