Poľská ľudová republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poľská ľudová republika
Polska Rzeczpospolita Ludowa
 Druhá poľská republika 1952 – 1989 Poľsko 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Mazurek Dąbrowskiego
Motto: oficiálne nebolo
Geografia
Mapa štátu
Hlavné mesto
Rozloha
322 577 km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
37 800 000 (v roku 1989)
Štátny útvar
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Druhá poľská republika Druhá poľská republika
Nástupnícke štáty:
Poľsko Poľsko

Poľská ľudová republika, skrátene PĽR, (po poľsky: Polska Rzeczpospolita Ludowa) bol oficiálny názov Poľska v rokoch 19521989. Predtým, v rokoch 19451952 existoval pod názvom Poľská republika.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Nepokoje v Poznani, 1956
Vlajka Solidarity

Poľsko sa po vojne dostalo do sovietskej sféry vplyvu. Už v roku 1945 bola uskutočnená agrárna reforma, bol znárodnený priemysel, banky a doprava. V roku 1949 sa začala uskutočňovať násilná kolektivizácia poľnohospodárstva, ktorá však skončila krachom. Po Stalinovej smrti došlo v roku 1956 k masovým protisovietskym nepokojom v Poznani, ktoré však boli potlačené. V tom istom roku sa dostal do pozície prvého tajomníka PSDS Władysław Gomułka, ktorý vyhlásil program reforiem. Aj keď sa najprv dostal do sporu so sovietskymi predstaviteľmi, ktorí hrozili ozbrojeným konfliktom, nakoniec sa situácia vyriešila a Poľsko začalo reformy, ktoré dostali pomenovanie Gomułkovo topenie. Došlo k uvoľneniu pomerov, avšak hospodárska situácia sa v 60. rokoch neustále zhoršovala. V roku 1968 sa Poľsko zúčastnilo intervencie vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska. V roku 1970 vypukli štrajky, ktoré boli krvavo potlačené. Po nich sa do čela Poľska dostal Edward Gierek, avšak ani pod jeho vedením sa hospodárstvo nezlepšovalo. 6. októbra 1978 bol rímskym papežom zvolený krakovský biskup Karol Wojtyła, ktorý prijal meno Ján Pavol II., a ktorý sa stal ikonou nielen poľského protikomunistického odboja. V roku 1980 vzniklo v gdanských lodeniciach štrajkové hnutie, do čela ktorého sa postavil Lech Wałęsa. Ten sa stal vodcom odborovej organizácie Solidarita, ktorá sa postupne stala rozhodujúcim opozičným hnutím. V decembri 1980 vyhlásil generálny tajomník Poľskej zjednotenej robotníckej strany Wojciech Jaruzelski vojnový stav (poľ. stan wojenny), zriadil protiústavnú Vojenskú radu národnej záchrany (poľ. Wojskowa Rada Ocalenia Norodowego, WRON), ktorá sa vyhlásila nadradenou politickým orgánom. Následne v roku 1981 vyhlásila potom táto rada stanné právo, zakázala Solidaritu a potlačila revoltu Solidarity, poľskej cirkvi i všetkých sympatizantov. Konflikt medzi štátnou mocou a odbojom vedeným Solidaritou za podpory katolíckej cirkvi trval prakticky až do začiatku roku 1989, kedy došlo k novým mohutným štrajkom a kedy poľské vedenie uznalo Solidaritu a na základe dohôd okrúhleho stola vyhlásilo slobodné voľby, ktoré sa uskutočnili 4. júna 1989. V nich utrpeli komunisti totálnu porážku a Poľsko nastúpilo k ceste k demokracii.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polska Rzeczpospolita Ludowa na poľskej Wikipédii.