Poľský zlotý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Poľský zlotý alebo len zlotý (poľ. złoty) je jednotka poľskej meny, ktorá sa delí na 100 grošov.

Do obehu bol novo uvedený v roku 1924 peňažnou reformou ministra financií Władysława Grabského, kedy nahradil poľskú marku, vtedajšiu menovú jednotku, ktorá prešla hyperinfláciou na začiatku 20. rokov 20. storočia. Hodnota novej meny bola stanovená na 0,1687 gramov zlata za 1 zlotý s výmenným kurzom 1 zlotý = 1 800 000 poľských mariek. Mince poľských zlotých majú nerovnomerné strany

Mince: 1, 2, 5, 10, 20, 50 grošov, 1, 2, 5 zl.

Bankovky: 10, 20, 50, 100, 200 zl.