Obchodovanie s ľuďmi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Obchodovanie s ľuďmi je získavanie, preprava, ukrývanie alebo prijímanie ľudí s cieľom ich zneužívania. Toto obchodovanie zahŕňa používanie nelegálnych prostriedkov ako sú hrozby alebo použitie sily alebo iných foriem donucovania, zneužívanie, podvod, klamanie, zneužívanie moci alebo stavu núdze.

Zneužívanie zahŕňa nútenie ľudí do prostitúcie alebo inej formy sexuálneho zneužívania, nútenej práce alebo služieb, otroctva alebo stavu podobného otroctvu, nevoľníctva alebo odobratia orgánov. V prípade detí zneužívanie môže zahŕňat tiež nezákonnú medzinárodnú adopciu, obchodovanie kvôli predčasnému manželstvu, získavanie s cieľom detských vojakov, na žobranie alebo šport (ako sú detskí žokeji na ťavách alebo futbaloví hráči).[1]

Prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Obchodovanie s ľuďmi sa líši od pašovania ľudí. V posledne uvedenom ľudia dobrovoľne požadujú pašerácku službu za poplatok a táto (nezákonná) dohoda nemusí byť spojená s podvodom. Po príchode na miesto určenia je pašovaná osoba obvykle slobodná. Na druhej strane obeť obchodu s ľuďmi je zotročená, alebo podmienky jej dlžníctva sú podvodné alebo značne vykorisťujúce. Obchodník s ľuďmi obmedzuje základné ľudské práva obete. Obete sú niekedy podvedené a lákané falošnými sľubmi alebo donútené fyzicky. Niektorí obchodníci používajú nátlakové a manipulatívne postupy vrátane podvodu, zastrašovania, predstieranej lásky, izolovania, hrozby a použitia fyzického násilia, závislosti pomocou dlhu, iného zneužívania alebo dokonca násilného podávania drog na ovládnutie svojich obetí.[2]

V prípade detí takéto postupy sa považujú za obchodovanie s deťmi aj keď sa nepoužil žiadny z uvedených nezákonných postupov.

Ľudia, ktorí sú predmetom obchodu, pochádzajú zvyčajne z chudobnejších oblastí sveta, kde sú obmedzené možnosti a často z najzraniteľnejších skupín spoločnosti ako sú deti na úteku, utečenci, alebo iní ľudia bez domova, aj keď môžu pochádzať z iných spoločenských podmienok, triedy alebo rasy. Ľudia, ktorí sa usilujú dostať do iných krajín, môžu naraziť na obchodníkov s ľuďmi a – typicky – tí v nich vytvoria dojem, že po prekročení hranice budú znova slobodní. V niektorých prípadoch sú zajímaní pri otrokárskych výpravách, aj keď toto je stále zriedkavejšie.

Obchodovanie s deťmi často zneužíva extrémnu chudobu rodičov. Títo môžu predať deti obchodníkom, aby sa vyplatili z dlhov alebo získali príjem alebo sa môžu stať obeťou podvodu týkajúceho sa vyhliadok na vyučenie sa detí a ich lepší ďalší život. V západnej Afrike sú často predmetom obchodu deti, ktoré stratili jedného alebo oboch rodičov v dôsledku africkej krízy AIDS.[3][4]

Ženy, ktoré predstavujú okolo 80 % obetí obchodu s ľuďmi sú obzvlášť vystavené riziku, že sa stanú predmetom obchodu so sexom. Potenciálni únoscovia využívajú nedostatok príležitostí, sľubujú výhodné zamestnania alebo príležitosti na štúdium a následne prinútia obete, aby sa stali prostitútkami, zúčastňovali sa pornografie alebo sprievodcovských služieb. Pomocou zástupcov a sprostredkovateľov, ktorí zariadia dopravu a umiestnenie v zamestnaní, sú ženy dopravené na miesta určenia a dopravené k svojim zamestnávateľom. Po príchode niektoré ženy zisťujú, že sa stali obeťami podvodu ohľadom druhu práce, ktorú budú robiť. Väčšine z nich sa klame o finančných podmienkach aj podmienkach práce a všetky zisťujú, že sa ocitli v nátlakovej a zneužívanej situácii, z ktorej uniknúť je tak ťažké ako aj nebezpečné.

Hlavným motívom, prečo nejaká žena (v niektorých prípadoch nedospelé dievča) prijme ponuku od obchodníka s ľuďmi, sú lepšie finančné možnosti pre ňu a pre jej rodinu. V mnohých prípadoch obchodníci spočiatku ponúkajú ‘legitímnu’ prácu alebo sľubujú možnosť štúdia. Hlavnými druhmi ponúkanej práce sú práce v oblasti stravovania a v hoteloch, v baroch a kluboch, zmluvy pre modelky alebo au pair. Obchodníci niekedy sľubujú sobáš alebo používajú hrozby, vydieranie, zastrašovanie a únosy. Vo väčšine prípadov ženy končia pri prostitúcii. Obeťami obchodu s ľuďmi sa stávajú aj niektoré (migrujúce) prostitútky. Niektoré ženy vedia, že budú pracovať ako prostitútky, ale majú príliš ružové predstavy o podmienkach svojej práce v krajine určenia.[5]

U mužov takisto existuje riziko, že sa stanú predmetom obchodu na účely nekvalifikovanej práce, a to prevažne ťažkej práce. Iné formy obchodu zahŕňajú nebezpečnú prácu a prácu v manufaktúrach, nútené sobáše alebo práce ako domáci sluhovia. S deťmi sa obchoduje kvôli využívaniu na práce ako aj kvôli sexuálnemu zneužívaniu. Podobne sú deti nútené byť detskými vojakmi.

Mnoho žien je vnútených do obchodu so sexom po tom, čo odpovedia na falošné inzeráty a ďalšie sú jednoducho unesené. Každý rok sa tisícky detí z Ázie, Afriky a Južnej Ameriky predávajú na globálnom trhu so sexom. Často sú obeťami únosu alebo sú to deti bez rodičov a niekedy sú predané práve svojimi vlastnými rodinami.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Trafficking of human beings na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).