Kraslica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Zdobené kraslice

Kraslica (písanka, veľkonočné vajce, maľované vajce, červené vajce, križľané vajce, cifrované vajce) je zdobené slepačie, kačacie, husacie alebo iné vajce, ktoré patrí k symbolom Veľkej Noci. Kraslice sa vyrábajú z uvarených alebo z vyfúknutých vajec; zdobia sa celou radou techník, jednoduchým farbením, voskovou kresbou, batikovaním, leptaním, gravírovaním alebo polepovaním slamou. Kraslice môžu byť aj drevené.  Vajce je vo všeobecnosti symbol plodnosti a znovuzrodenia,[1] v kresťanstve symbolizujú kraslice aj prázdny hrob Ježiša Krista, z ktorého vstal z mŕtvych. Tento zvyk sa dá vystopovať až do Mezopotámie a Starovekého Egypta odkiaľ sa rozšíril prostredníctvom prvých kresťanov do Ruska a na Sibír a neskôr až do Európy.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Zdobené pštrosie vajce z Kartága. 

Zdobenie vaječných škrupín počas jarných rituálov je starobylý zvyk; v Afrike sa našlo 60 000 rokov staré gravírované pštrosie vajce.[2] V Starobylom EgypteMezopotámii či na Kréte sa vajcia spájali so smrťou a znovuzrodením ale aj s postavením panovníka; zdobené pštrosie vajcia alebo napodobeniny pštrosích vajec zo zlata a striebra boli umiestňované do hrobov starých Sumerov a Egypťanov v období približne 5 000 rokov p.n.l.[3] 

Veľkonočné vajíčko s krížom z gréckeho ortodoxného kláštora

Prvý kresťania farbili vajcia na červeno na pamiatku na Kristovu krv a jeho ukrižovania.[4][5] V liturgickej knihe Rituale Romanum z roku 1610 prijala cirkev vajcia oficiálne ako symbol zmŕtvychvstania Ježiša. Požehnávanie vajec sa však spomína už v oveľa starších textoch. Vplyvný nemecký folklorista z 19. storočia Jacob Grimm predpokladá, že ľudová tradícia veľkonočných vajec u germánskych národov pochádza z jarnej slávnosti germánskej bohyne Ēostre[6].

Zvyky a symbolika[upraviť | upraviť zdroj]

Požehnanie veľkonočného jedla v Poľsku

Zvyky[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí kresťania spájajú pukliny a otvory vo veľkonočných vajciach s prázdnym hrobom Ježiša Krista. V pravoslávnej cirkvi  na konci Veľkonočnej vigílie požehnáva kňaz vajcia a rozdáva ich veriacim. V kresťanstve symbolizuje vajce aj zmŕtvychvstanie: hoci je spiace, je v ňom zapečatený nový život.

V Poľsku sa počas veľkonočnej slávnosti nazývanej Święconka požehnávajú vyzdobené košíky s vajíčkami a inými symbolickými potravinami.

V Grécku farbia ženy tradične vajcia cibuľovými šupami a octom na veľkonočný štvrtok. Tieto slávnostné vajíčka sú známe ako kokkina avga. Vajíčka zafarbené na červeno sa zase ukladajú okolo tradičného veľkonočného chleba.

Chorvátsky veľkonočný košík

Kraslice na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Kraslice ozdobené slamou.

História a tradície[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie kraslice na území Slovenska boli nájdené v slovanských hroboch zo 7.storočia. Kraslice ako predkresťanský symbol jarného oživenia si prispôsobila cirkev a v 12. storočí nariadila ich svätenie. Ženy a dievčatá pripravovali kraslice na Veľkonočný pondelok svojim šibačom alebo oblievačom ako dar lásky. Ozdobené vajíčka neboli určené iba oblievačom. Na strednom Slovensku bolo zvykom posielať ich krstným deťom predškolského veku. V oblasti Hontu, Novohradu a Gemeru dávali kraslice na hroby zomretých. V konfesionálne zmiešaných obciach na východnom Slovensku sa vyskytol zaujímavý zvyk, kedy rímskokatolícke rodiny obdarovali gréckokatolícke pri príležitosti Veľkej noci „paskou“ a tie sa im tento dar na svoju Veľkú noc o dva týždne odplatili [7]

Dekorácie[upraviť | upraviť zdroj]

Obetný či obradový účinok kraslíc znásobovalo farbenie a zdobenie. Najjednoduchší spôsob bolo uvariť vajíčko v cibuľových šupkách alebo odvaroch z rôznych rastlín. Okrem farbenia sa na Slovensku vyvinuli rozmanité techniky výzdoby[8]:

  • Batikovanie – najrozšírenejšia a najstaršia technika na Slovensku. Na vajce sa nanesie vosk a vajíčko sa ponorí do farby; po vybratí sa vosk teplom odstránil. Miesta pokryté voskom zostanú nezafarbené a tvoria vzor;
  • Maľovanie voskom – reliéfny vzor vytvorený bielym alebo farebným voskom;
  • Vyškrabovanie – vzor vzniká mechanickým odstraňovaním farby z povrchu vajíčka;Leptanie – zo zafarbeného vajíčka sa odkrýva pôvodná farba vaječnej škrupiny, využívajú sa na to prírodné leptadlá - ocot, voda z kyslej kapusty, kyselina dusičná alebo chlorovodíková;
  • Oblepovanie – povrch vajíčka sa oblepuje sietinou, slamou, v posledných rokoch bavlnkami alebo prírodnými semienkami.
  • Odrôtovanie - dekor sa vytvára prepletaním drôtu;
  • Okúvanie – ojedinelá a vzácna technika, na škrupinu sa pripevňujú kovové prvky pomocou kovových nitov s hlavičkou.

Okrem tradičných techník sa v súčasnosti používajú aj novodobé techniky výzdoby: perforovanie – dierkový vzor vytvorený malou vŕtačkou alebo okrúhlym pilníkom, často sa kombinuje s voskom; maľovanie - maľovanie fixkami, pastelmi, olejovými, akrylovými alebo temperovými farbami. 

Na krasliciach prevládal geometrický a lineárny ornament, neskôr rastlinný ornament s bohatou škálou kvetov, vetvičiek, lístkov a úponkov. Ojedinele sa vyskytovali vtáčie a figurálne motívy. Mladšieho dáta je grafická výzdoba s náboženskými nápismi alebo veršíkmi ľúbostného charakteru ("Gulaj sa vajičko gulaj, symbolom si sviatkoch jari, v každom dome dvere otvoria ti rádi."). Kraslicami sa ozdobovalo aj letečko. Vývinom sa stávali kraslice čoraz ozdobnejšie. V súčasnosti sa kraslice uplatňujú najmä ako dekoratívne predmety počas veľkonočných sviatkov. 

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. David Leeming. The Oxford Companion to World Mythology. [s.l.] : Oxford University Press, 2005. Dostupné online.
  2. Egg Cetera #6: Hunting for the world’s oldest decorated eggs | University of Cambridge [online]. Cam.ac.uk, 2012-04-10, [cit. 2013-03-31]. Dostupné online.
  3. Treasures from Royal Tombs of Ur By Richard L. Zettler, Lee Horne, Donald P. Hansen, Holly Pittman 1998 pgs 70-72
  4. WILLIAMS, Victoria. Celebrating Life Customs around the World. [s.l.] : ABC-CLIO, 2016. The history of the Easter egg can be traced back to the time of the advent of Christianity in Mesopotamia (around the first to the third century), when people use to stain eggs red as a reminder of the blood spilled by Christ during the Crucifixion. In time, the Christian church in general adopted this custom with the eggs considered to be a symbol of both Christ's death and Resurrection. Moreover, in the earliest days of Christianity Easter eggs were considered symbolic of the thomb in which Jesus's corpse was laid after the Crucifixion for eggs, as a near universal symbol of fertility and life, were like Jesus's tomb, something from which new life came forth.. ISBN 9781440836596. S. 2.
  5. VICKI K. BLACK. Welcome to the Church Year: An Introduction to the Seasons of the Episcopal Church. [s.l.] : [s.n.], 2004. Dostupné online.
  6. GRIMM, Jacob. Teutonic Mythology: Translated from the Fourth Edition with Notes and Appendix. Vol. II.. vyd. [s.l.] : London: George Bell and Sons. Preklad James Steven Stallybrass. S. 780-781.
  7. HORVÁTHOVÁ, Emília. Rok o zvykoch nášho ľudu. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1986.
  8. CHLUPOVÁ, Anna. Kraslice. 1. vyd. Bratislava : Ústredie ľudovej umeleckej výroby, 2003. ISBN 80-88852-25-0.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]