Terňa

Terňa
obec
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Prešov
Región	Šariš
Časti	Babin Potok, Hradisko
Vodný tok	Ternianka
Nadmorská výška	380 m n. m.
Súradnice	49°06′40″S 21°14′15″V
Rozloha	29,4 km² (2 940 ha)
Obyvateľstvo	1 340 (31. 12. 2024)
Hustota	45,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1310
Starosta	Juraj Senderák (nezávislý)
PSČ	082 67
ŠÚJ	525294
EČV (do r. 2022)	PO
Tel. predvoľba	+421-51
E-mailová adresa	obec@terna.sk
Telefón	051/4595221
Fax	051/4595221
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Terňa
Webová stránka: terna.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Terňa je obec na Slovensku v okrese Prešov.

Polohopis

Obec Terňa sa nachádza 19 km severne od okresného mesta Prešov, v doline miestneho potoka Ternianka. Kataster obce leží na rozhraní troch geomorfologických celkov: Spišsko-šarišského medzihoria, Beskydského predhoria a Ondavskej vrchoviny, v tesnej blízkosti geomorfologického celku Čergov. Kataster Terne susedí s katastrami miestnych častí (bývalých obcí) Hradisko, Babin Potok a obcí Hubošovce, Gregorovce, Záhradné a Mošurov. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 380 m n. m. Najčlenitejšou časťou katastra je J - JV, kde sa nachádza najnižšie položené miesto katastra 320 m n. m. (miesto, kde potok Ternianka opúšťa kataster) a zároveň aj najvyššie položené miesto - Lysá Stráž (696 m n. m.). Súvislý lesný porast sa nachádza len v severnej a južnej časti.

Dejiny

Obec je prvýkrát písomne doložená v roku 1259, keď Belo IV. daroval zem Therne, ktorá patrila ku kráľovskému hradu Šariš, poľskému rytierovi Adamovi za služby preukázané v bojoch s Tatármi. Viacerí historici sa však domnievajú, že listina je s najväčšou pravdepodobnosťou falzum, ktoré bolo dodatočne vydané, aby Jakub, Adamov syn, mal doklad o vlastníckom práve. V roku 1310 Jasovský konvent potvrdil výmenu majetkov dediny Terňa, kde sa spomína, že Terňa bola dedičným majetkom zemanov Tekulovcov a potok ju rozdeľoval na dve majetkové časti, ktoré si dovtedajší vlastníci vymenili. V písomnostiach zo 14.-16. stor. sa vyskytuje pod názvom Terne, čo bol už maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Terňa. Slovenský názov je odvodený od slova tŕnie, v šarišskom nárečí. Názov Terňa nemá znaky charakteristické pre názvy zemianskych osád a dedín vzniknutých v 13. storočí. Sídlisko ani názov teda nevznikli z iniciatívy zemanov Tekulovcov, ktorí boli pravdepodobne maďarského pôvodu a ktorým dedina patrila dedične už v 13. storočí. Na základe uvedených geografických, historických a jazykovedných poznatkov a vývoja osídlenia najbližšieho okolia možno konštatovať, že Terňa bola najstaršou slovansko-slovenskou dedinou v údolí Ternianky, jestvujúcou pred 11. prípadne 9. storočím. Predpokladá sa taktiež aj, že obyvatelia Terne vybudovali, udržiavali a využívali slovanské hradisko na južnom výbežku Čergovského pohoria pred 11. resp. 12. stor. V 30. rokoch 14. storočia v tunajšom kostole pôsobil farár Kosmas, gotický kostol nebol prvým, ale skôr nasledovným miestnym kostolom. Gotický kostol sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený z iniciatívy zemanov Tekulovcov a po prestavbách stojí dodnes. Jedna vetva Tekulovcov sa v Terni usadila a jej názov od 14. stor. používali v prídomku. Z iniciatívy Tekulovcov vzniklo začiatkom 14. storočia taktiež aj nové sídlisko, ktoré dostalo názov Kysterne (Malá Terňa), ktoré zaniklo na prelome 15. a 16. storočia a nové na ňom nevzniklo. Ternianske poddanské domácnosti okrem richtárovej boli zdanené v roku 1427 daňou kráľovi od 12 port, takže Terňa bola stredne veľkou dedinou. Neskôr sa postupne všetky sedliacke domácnosti odsťahovali a časť opustených polí neskôr zabrali zemania. Okolie Terne bolo v minulosti husto osídlené, pri Terni sa nachádzali osady resp. dediny Kľačany (Kelechen), Nagyfalu (Kapus Nagyfalu), Sthephlaka, Rakoš a Šalgov, ktoré v priebehu 15. storočia zanikli. V roku 1600 malo sídlisko okolo 10 obývaných poddanských domov a zemianských kúrií, kostol a faru. V 18. storočí cez Terňu viedla mýtna cesta na Bardejov a Komárnik. V 19. stor. tu bol kameňolom. V roku 1958 bolo založené JRD.

Symboly obce

Obec má erb, vlajku a pečať. Vo svojom erbe má zobrazenú postavu sv. Kataríny Alexandrijskej. Erb má v modrom štíte striebornú vľavo pootočenú zlatovlasú zlato-korunovanú kráľovnú - svätú Katarínu - v striebornom, zlato prepásanom rúchu, ľavicou držiacu zlatý sklonený meč, pred ňou sprava zlaté zlomené koleso.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Sídlisko z doby bronzovej, archeologická lokalita. Lokalita doposiaľ nebola systematicky skúmaná a nie je prezentovaná.

• Zaniknutý hrádok, archeologická lokalita z 13. storočia. Lokalita nie je prezentovaná.

• 
  Archeologická lokalita sídliska a hrádku
• 
• 
• 

• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová pôvodne stredoveká- gotická stavba s južnou kaplnkou, polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, najneskôr z 15. storočia. V druhej polovici 16. storočí vzniklo polygonálne renesančné presbytérium. V roku 1736 prešiel barokovou úpravou, keď bola pristavaná južná kaplnka s polkruhovým záverom a západná veža. Rozšírený bol v roku 1948, keď pribudli bočné prístavby veže z oboch strán a kaplnka bola rozšírená východným smerom. Presbytérium je zaklenuté lunetovou klenbou, loď valenou klenbou so styčnými lunetami a kaplnka valenou klenbou. Zariadenie je novodobé. Fasády kostola sú po novodobých úpravách hladké s oknami s polkruhovým záklenkom. Veža bola pôvodne členená pilastrami, zachovali sa len reliéfne hlavice a korunná rímsa s terčíkom s maľovanými hodinami a ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
• 
• 
  Epitaf Bornemisovcov na fasáde kostola

• Kaštieľ, jednopodlažná pôvodne renesančná dvojtraktová stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika, z polovice 17. storočia. V druhej polovici 18. storočia bol prefasádovaný v duchu rokoka a bol doplnený južný trojosový rizalit. Fasády kaštieľa sú členené oknami so šambránami s páskou a rímsovými suprafenestrami. Okná rizalitu lemovaného pilastrami majú segmentovú rímsovú suprafenestru. Objekt je krytý manzardovou strechou.

• 
  Renesančný kaštieľ
• 
• 

• Gréckokatolícky Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v časti Hradisko, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s južnou bočnou kaplnkou, polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 80. rokov 18. storočia. Pôvodne mal kostol aj severnú bočnú kaplnku, tá však zanikla. Loď je zaklenutá pruskými klenbami, presbytérium českou plackou. Nachádza sa tu trojetážový ikonostas z konca 18. storočia s rokokovými prvkami. V južnej kaplnke je umiestnené tabernákulum s reliéfom kalicha z rovnakého obdobia ako ikonostas. Fasády chrámu sú hladké, s oknami s polkruhovým záklenkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. Južná kaplnka má nárožné skosenia, ukončená je taktiež ihlancovou helmicou.

• 
  Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky
• 
• 
• 
• 

Osobnosti obce

• František Splényi (1731-1795) - biskup a univerzitný profesor
• Emil Fenyvesi (1859-1924) - herec

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Terňa

Externé odkazy

• Oficiálny web