Šarišská Trstená

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°05′14″S 21°23′06″V / 49,0871°S 21,3850°V / 49.0871; 21.3850
Šarišská Trstená
obec
Slovakia Sarisska Trstena 1.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Región Šariš
Nadmorská výška 400 m n. m.
Súradnice 49°05′14″S 21°23′06″V / 49,0871°S 21,3850°V / 49.0871; 21.3850
Rozloha 1,85 km² (185 ha) [1]
Obyvateľstvo 362 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 195,68 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1345
Starosta Jaroslav Fogaš[3] (SMER-SD)
PSČ 082 14 (pošta Pušovce)
ŠÚJ 525197
EČV PO
Tel. predvoľba +421-51
Adresa obecného
úradu
Šarišská Trstená 42
E-mailová adresa obecstrstena@gmail.com
Telefón 051 / 799 77 19
Fax 051 / 799 77 19
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Šarišská Trstená
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Šarišská Trstená (maď. Nádfő) je obec na Slovensku v okrese Prešov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na juhozápadných svahoch Nízkych Beskýd v doline Šarišského potoka, ktorý sa volá Trstianka. Povrch odlesneného chotára je mierne zvlnený až mierne členitý. Nadmorská výška je v strede obce 400 m, v chotári 300–640 m.Najvyšší vrch nad obcou sa volá Haľagoš a má 642 m. Obec zo severu lemujú väčšinou zmiešané lesy.

Obec je vzdialená 15 km od krajského mesta Prešov. Cez obec prechádza cesta 3. triedy č. 3456. Zo susedí s obcou Chmeľovec a z východu s obcou Proč. Južne sa dá prejsť aj do obce Čeľovce

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik obce[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1345, kedy bola súčasťou panstva Komloš, teda súčasnej obce Chmeľovec.

Udalosti ohraničenia majetkov hradného panstva Šebeš v roku 1345 sa z poverenia uhorského kráľa Ľudovíta I. zúčastnil aj zeman Mikuláš, syn Dominika z Nadveja. Používanie názvu tejto dediny v prídomku Mikuláša dokazuje nielen vlastníctvo majetku, ale najmä to, že Mikuláš býval v tunajšej kúrií. Z toho je zrejmé, že miestne sídlisko jestvovalo už pred rokom 1345.

Zeman Mikuláš s bratmi Jakubom a Vavrincom v roku 1351 použili v predikáte názov dediny Chmeľovec a ďalej listina uvádza vtedajší názov Chmeľovca a Nadveja v stotožňujúcom spojení. Zo vzájomnej zemepisnej polohy oboch dedín a ich názvov vyplýva, že Nadvej vznikol na pôvodnom majetku Komloš a bol mladším sídliskom ako Komloš. Nadvejskí zemania nepochybne pochádzali z rozvetvených komlošských zemanov, pričom Nadvej vznikol ako zemianska osada, resp. dedina. Na popud zemanov ju vybudovali poddaní z Komloša v druhej polovici 13. alebo začiatkom 14. storočia.

14. - 19. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

V písomnostiach zo 14. – 16. stor. sa vyskytuje pravidelne pod maďarským názvom Nadfó zloženom zo slov: nád = trstina a fó = vyšný, horný. Názov vznikol opisom zemepisnej polohy majetku resp. sídliska ležiaceho v hornej časti údolia tunajšieho potoka. Nemožno pochybovať o tom, že maďarský názov Nadveja vytvorili miestni zemania. Z maďarského názvu vznikol fonetickou úpravou slovenský názov Nadvej.

V roku 1600 sídlisko tvorilo 5 kúrií miestnych zemanov. V rokoch 1715 – 1720 tu postupne hospodárilo 5 – 2 poddanské domácnosti, v roku 1828 bolo 5 domov a 43 obyvateľov, v roku 1900 bolo 72, v roku 1970 208 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1911 sa na východnom konci obce, kde sa nachádza miestny cintorín postavila pre obyvateľov kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Po vzniku 1. československého štátu obec v roku 1928 zmenila názov na Nadvej. Po skončení druhej svetovej vojny, v ktorej bojovalo mnoho obyvateľov z obce sa v roku 1948 prijal terajší názov Šarišská Trstená.

Po nástupe komunistov sa v roku 1960 založilo Jednotné roľnícke družstvo (JRD). V ňom v nasledujúcich desaťročiach pracovala väčšina obyvateľov. V tomto období sa začalo uvažovať o výstavbe kostola, keďže obyvatelia museli cestovať za bohoslužbami niekoľko kilometrov do susedných dedín.

Pohľad na Kostol Krista Kráľa, ktorý je symbolom obce.

Zmena nastala najmä zásluhou Dubčekovej éry a prvého slovenského diplomata v službách svätej stolice, rodáka Mons. Štefana Fogaša a miestnych obyvateľov, ktorý sa podieľali na stavbe prvého a jediného kostola v obci. S výstavbou sa začalo koncom 60-tych rokov a samotný kostol bol postavený v roku 1970.

Samotný diplomat mal komplikovaný vstup do rodnej krajiny, no v rokoch 1970, 1971 a 1972 využil diplomatický pas a prišiel na návštevu rodnej zeme. Posviacky nového kostola zasväteného Kristovi Kráľovi sa však nedožil. 28. marca 1974 prišla správa z Paríža, že vo veku 50. rokov Monsignore Štefana Fogaša náhle zomrel. Po intervencii Vatikánu na veľvyslanectve ČSSR v Taliansku, bol udelený súhlas na prevoz telesných pozostatkov do rodnej vlasti, no z nejasných príčin to neskôr odvolalo a tak deň pred pohrebom bol nakoniec prevezený do Ríma, kde ho pochovali. Pól rol roka po jeho smrti bol nakoniec kostol posvätení.[4] Po 33-troch rokoch, 12. decembra 2007 o 15:00 za prítomností vtedajšieho košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča boli jeho pozostatky prevezené a uložené pri vstupe na miestny cintorín.[5][6]

Od 1989 - súčasnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde komunistického systému prešlo JRD do konkurzu a neskôr zaniklo. V roku 1994 začal budovať nový obecný úrad a kultúrny dom. Ten je prístupný na miestne kultúrne udalosti a slávnosti od roku 2009, k jeho kompletnému dokončeniu došlo o päť rokov neskôr samozrejme aj vďaka štrukturálnym fondom z Európskej únie, ktoré sa začali využívať hlavne po roku 2010.

V roku 2010 sa teda postupne začala realizovať výstavba miestnej kanalizácie spolu s prvou etapou chodníkov, kedy sa postavilo vyše 200 metrov a tým sa spojil cintorín s centrom dediny. V roku 2011 sa chodníka dočkala aj západná strana obce, ktorou ide hlavná cesta III/3456. V tomto prípade sa postavilo približne 150 metrov a spojil sa západný koniec obce s miestnou zastávkou autobusovej dopravy. V tom istom roku sa v južnej časti obce, v blízkosti obecného úradu začala budovať aj prvá bytová jednotka v obci. Tá bola dokončená v roku 2012 spolu s multifunkčným ihriskom na letné športy.[7] V roku 2014 sa dokončila aj druhá bytovka, ktorá prispela k nárastu obyvateľstva v obci a urobila sa aj rekonštrukcia zastávky a parku.

Podľa informácií zo stránky obecného úradu je v pláne: 1. Prístupová komunikácia k OcÚ 2. Detské dopravné ihrisko 3. Príprava novej miestnej komunikácie - oblasť Šilky (vrátane kanalizácie, vodovodu, verejného osvetlenia, chodníkov, plynu a el. siete) 4. Kamerový systém a zabezpečovacie zariadenie[8]

Zmeny v názve obce[upraviť | upraviť zdroj]

Názov obce sa v priebehu času menil:
1345 - 1351 bola známa ako Nadfu,
1351 - 1773 bola známa ako Nadfeu alebo Kolmos
1773 - 1786 bola známa ako Nadwej,
1786 - 1927 bola známa ako Nadfej,
1927 - 1948 bola známa ako Nadvej
1948 - dodnes sa používa oficiálny názov Šarišská Trstená.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1828 mala obec 43 obyvateľov.
V roku 1869 mala obec 63 obyvateľov.
V roku 1880 mala obec 39 obyvateľov.
V roku 1900 mala obec 72 obyvateľov.
V roku 1910 mala obec 76 obyvateľov.
V roku 1921 mala obec 75 obyvateľov.
V roku 1940 mala obec 117 obyvateľov.
V roku 1961 mala obec 179 obyvateľov.
V roku 1971 mala obec 208 obyvateľov.
V roku 1991 mala obec 223 obyvateľov.
V roku 2001 mala obec 263 obyvateľov.
V roku 2011 mala obec 300 obyvateľov.
V roku 2016 mala obec 362 obyvateľov.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obecný úrad
  • Kultúrny dom
  • Multifunkčné ihrisko

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

V obci, ani v blízkom okolí sa nenachádza žiadny väčší podnik, ktorý by znečisťoval životné prostredie. Znečisťujú si ho iba občania sami tým, že spaľujú niektoré škodlivé látky, vypúšťajú odpadové vody do potoka atď. Pri miestnom potoku robia divé skládky. To sa snáď zlepší vybudovaním kanalizácie a čističky odpadových vôd. V obci sa organizuje aj separovaný zber.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Médiá (foto, audio, dokumenty)[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Štefan Fogaš – prvý slovenský diplomat v službách Vatikánu, www.katolickenoviny.sk, 13.04.2016
  5. Pozostatky Mons. Štefana Fogaša budú prenesené z Ríma na Slovensko, www.tkkbs.sk, 11.12.2007
  6. Na Slovensku budú uložené pozostatky Mons. Štefana Fogaša, sk.radiovaticana.va, 12.12.2007
  7. V Šarišskej Trstenej sa tešia na bytovku aj ihrisko, www.prešov.korzar.sme.sk, 01.06.2012
  8. Realizované projekty, www.obecsarisskatrstena.sk, dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]