Slovenský plynárenský priemysel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 48°08′39″S 17°08′19″V / 48,144075°S 17,138519°V / 48.144075; 17.138519

Slovenský plynárenský priemysel
Právna formaakciová spoločnosť
Odvetvieenergetika
Založená1. júl 2001
SídloBratislava, Slovensko
VedenieJán Valko, predseda predstavenstva
Priemyselenergetika
Zamestnancov632 k 31.12.2018
Dcérske spoločnostiSPP CNG, spol. s r.o.
SPP CZ, a. s.
SPP Infrastructure, a. s.
Vlastník100% Slovenská republika
Webová stránkawww.spp.sk
Sídlo na Mlynských nivách 44/a v Bratislave

Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (skrátene SPP; 1989 - 2001 Slovenský plynárenský priemysel, štátny podnik, 1977 - 1988 Naftový a plynárenský priemysel, koncern, 1972 - 1977 VHJ Slovenské plynárenské a naftové podniky, 1970 - 1972 VHJ Slovenské plynárenské závody) je nadnárodná energetická akciová spoločnosť so sídlom v Bratislave.

Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP), je najväčším dodávateľom energií na Slovensku. V oblasti dodávky plynu priamo nadväzuje na viac ako 160-ročnú tradíciu slovenského plynárenstva. Od roku 2012 pôsobí aj v oblasti dodávky elektrickej energie. SPP je dodávateľom plynu a elektriny a s nimi spojených služieb vo všetkých regiónoch Slovenska. Zemný plyn alebo elektrickú energiu dodáva do 1,33 milióna odberných miest. SPP sa okrem dodávky energií venuje aj poskytovaniu energetických služieb, energetických smart riešení, rozvoju alternatívnych palív CNG, LNG a biometánu. Na českom trhu pôsobí SPP prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti SPP CZ od konca roka 2008. Za toto obdobie získal pozíciu dôležitého dodávateľa aj na českom trhu.

Verejnoprospešné aktivity a spoločenskú zodpovednosť SPP zastrešujú Nadácia SPP a EkoFond, n.f.  

Súčasní akcionári[upraviť | upraviť kód]

Vlastníkom 100 % akcií spoločnosti SPP je od roku 2014 Slovenská republika, ktorá svoje akcionárske práva vykonáva prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.[1]

Dcérske podniky[upraviť | upraviť kód]

Nemenej dôležité sú dcérske podniky SPP CNG, s.r.o., SPP CZ, a.s., a SPP Infrastructure, a.s., venujúce sa preprave, distribúcii, skladovaniu zemného plynu v podzemných zásobníkoch na Slovensku a predaju stlačeného zemného plynu CNG.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

19. marec 1856 je považovaný za začiatok plynárenstva ako priemyselného odvetvia na území Slovenska. V tento deň začala mestská plynáreň v Bratislave vyrábať svietiplyn a prvý raz sa v Bratislave rozsvietilo 209 plynových lámp.

Prvá bratislavská mestská plynáreň stála na Firšnáli (dnešné Námestie slobody). Vzhľadom na rast mesta bolo postupne potrebné jej presťahovanie, to sa však zrealizovalo až v medzivojnovom období.

V rokoch 1935 – 1936 sa v lokalite Mlynské Nivy postavila najväčšia plynáreň na Slovensku. Disponovala  modernou technológiou na výrobu svietiplynu na báze uhlia.

V roku 1945 bolo zoštátnených 7 samostatných slovenských plynární, ktoré sa zlúčili do jedného podniku Slovenské plynárne, n. p. so sídlom v Bratislave.

Na začiatku 50. rokov 20. storočia sa objavením ložísk zemného plynu na Slovensku a  postavením prvého slovenského plynovodu začal v niektorých častiach Slovenska používať zemný plyn.

V rokoch 1971 – 1972 vznikli tri krajské plynárenské národné podniky - Západoslovenské plynárenské závody, Stredoslovenské plynárenské závody a Východoslovenské plynárenské závody.

V roku 1972 sa začala výstavba medzinárodného tranzitného plynovodu z územia bývalého Sovietskeho zväzu cez Slovensko do západnej Európy, ktorá sa stala mostom medzi západom a východom. Sieť vnútroštátnych plynovodov meria v súčasnosti takmer 33 000 km a patrí k trom najhustejším sieťam v Európe. Jej prevádzku riadi Slovenský plynárenský dispečing so sídlom v Bratislave.

1. 6. 1977 bol v Bratislave slávnostne odstavený svietiplyn, čím sa skončila jeho 121- ročná éra pôsobenia.  

V marci 1996 bolo slávnostne otvorené Slovenské plynárenské múzeum. Vzniklo rekonštrukciou budov bývalej kotolne, chemického laboratória a výrobne dechtu v pôvodnej mestskej plynárni na Mlynských nivách. Múzeum dokumentuje históriu plynárenstva na Slovensku od roku 1856.

V roku 2000 bola v priestoroch  SPP otvorená Galéria SPP, ktorá dodnes poskytuje priestor pre domácich aj zahraničných umelcov venujúcich sa výtvarnému umeniu, sochárstvu, sklu, keramike, či textilnej tvorbe.

V roku 2001 bol štátny podnik SPP transformovaný na akciovú spoločnosť. O rok neskôr štát predal 49 % akcií spoločnostiam Ruhrgas a Gaz de France.

K 1. júlu 2006 boli od SPP odčlenené činnosti prepravy zemného plynu a distribúcie zemného plynu do stopercentných dcérskych spoločností. Tie formálne vznikli už 10. decembra 2004:

  • Eustream, a. s. (10.12.2004 - 2.1.2008 mala obchodné meno SPP – preprava, a. s.)[2] sa zaoberá tranzitom, teda prepravou zemného plynu cez slovenské územie.
  • SPP – distribúcia, a. s. sa zaoberá distribúciou zemného plynu medzi spotrebiteľov a správu plynárenskej distribučnej siete na Slovensku.

V roku 2012 začal SPP intenzívne rozvíjať novú oblasť podnikania – predaj elektrickej energie.

V januári 2013 vstúpil do spoločnosti SPP nový minoritný akcionár - Energetický a průmyslový holding, a.s. (EPH). Stal sa minoritným akcionárom SPP prostredníctvom Slovak Gas Holding B.V., kde  prevzal 49 % podiel v SPP od spoločností E.ON Ruhrgas a GDF SUEZ.

Od 20. 6. 2014 je vlastníkom 100 % akcií spoločnosti SPP Slovenská republika, ktorá svoje akcionárske práva vykonáva prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

V roku 2014 vznikla dcérska spoločnosť SPP Infrastructure, a.s., ktorá vlastní akcie spoločností spravujúcich  plynárenskú infraštruktúru na Slovensku. Do portfólia SPP Infrastructure, a.s., patria dcérske spoločnosti Eustream, a.s., SPP distribúcia, a.s., Pozagas, a.s., a Nafta, a.s.

Vo februári 2014 vznikla spoločnosť SPP CNG, s.r.o., samostatná dcérska spoločnosť SPP, ktorá sa zaoberá predajom stlačeného zemného plynu (CNG). CNG je pre svoje ekologické vlastnosti využívaný ako alternatíve palivo v automobilovej doprave.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ↑ a b Výročná správa SPP za rok 2017. [s.l.] : [s.n.].
  2. ↑ História spoločnosti Eustream

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť kód]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovenský_plynárenský_priemysel&oldid=6868940“