Ruženec (modlitba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
15 tajomstiev ruženca

Ruženec (z lat. rosarium - ružová záhrada) je jednou z najznámejších modlitieb rímskokatolíckej cirkvi. Je to súbor opakujúcich sa modlitieb prerušovaných rozjímaním. Modlitby pozostávajú zo sekvencií Otčenáša, nasledovaných desiatimi modlitbami Zdravas Mária a ukončených Sláva Otcu. Takáto sekvencia sa nazýva desiatok. Pôvodný ruženec sa niekedy na rozlíšenie od iných podobných modlitieb nazýva aj prívlastkom mariánsky alebo dominikánsky.

Ruženec je rozjímavou modlitbou, ktorá vedie modliaceho sa k rozjímaniu nad niektorými tajomstvami (udalosťami) zo života Ježiša Krista a Panny Márie. Pozostáva najmä z opakovania modlitby Zdravas Mária (v gréckokatolíckej forme: Raduj sa, Bohorodička).

Ján Pavol II. povedal: „Ruženec Panny Márie, ktorý sa z vnuknutia Ducha Svätého postupne rozvíjal v druhom tisícročí, je obľúbená modlitba mnohých svätcov a učiteľský úrad Cirkvi k nej často vyzýva. Pre svoju prostotu a hĺbku zostáva aj v treťom tisícročí, ktoré začalo, veľmi významnou modlitbou, určenou k tomu, aby prinášala ovocie svätosti“. Ruženec, aj napriek tomu, že má mariánsky charakter, je modlitbou s christologickým srdcom. Prostredníctvom ruženca získava veriaci hojnosť milostí, akoby ich prijímal priamo z rúk Matky Vykupiteľa.“[1]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Modlitba posvätného ruženca vznikala takmer šesť storočí. Počiatkom 11. Storočia bolo súčasťou breviára, ktorý sa modlili mnísi v kláštoroch, 150 žalmamov. Mnísi, ktorí nevedeli čítať, sa ako náhradu modlili 150 otčenášov, čo sa rozšírilo aj mimo kláštora medzi laikov, ktorí si už v 12. storočí vyrábali pomôcku na túto modlitbu v podobe zrniek spojených niťou do jedného celku. V tomto období boli veľkými mariánskymi ctiteľmi s radov mníchov a rehoľníkov otčenáše nahradené modlitbou Zdravas Mária. Vtedy Zdravas tvorila len prvá časť - mariánske pozdravenie. Druhú časť schválil pápež Pius V. až v 16. storočí.

V 15. storočí začal nemecký kartuzián Henrich Kalkarský za prvou časťou každého Zdravasu dopĺňať zamyslenia zo života Pána Ježiša alebo Panny Márie, čo bolo náročné na zapamätanie a tak ďalší kartuzián Dominik Pruský (13821460) ich zredukoval na 50 a ako prvý ich aj zapísal.

Základ dnešného radostného, bolestného a slávnostného ruženca položil dominikán, blahoslavený Alain de la Roche, ktorý rozčlenil 150 Zdravasov na 15 desiatkov, ktoré sa začínali Otčenášom, potom nasledovalo 10 Zdravasov zakončených invokáciou a boli rozdelené do troch skupín: tajomstvá vtelenia, tajomstvá umučenia a tajomstvá zmŕtvychvstania. Vieme, ze už krátko po smrti Bl. Alana existovalo ružencové spoločenstvo v nemeckom Ulme, ktoré používalo tajomstvá, ako ich poznáme dnes.

Často sa pôvod modlitby ruženca pripisuje sv. Dominikovi (zjavenie z r. 1214) pretože na mnohých obrazoch je znázornená Panna Mária ako podáva ruženec sv. Dominikovi, no toto podanie šíril skôr Alain de la Roche. V jeho dobe boli dominikáni najhorlivejší ohlasovatelia a šíritelia modlitby ruženca, preto Alan túto skutočnosť akoby projektoval na zakladateľa Rehole kazateľov (dominikánov).[2]

Oficiálne zaviedol modlitbu ruženca s 15 tajomstvami pápež Pius V. roku 1569 v bule Consueverunt Romani. Poslednú výraznú zmenu urobil v r. 2002 pápež Ján Pavol II., ktorý navrhol tajomstvá svetla.

Obsah modlitby[upraviť | upraviť kód]

Ruženec tvoria 2 prvky: modlitby a meditácie.

V ruženci sa používajú tieto modlitby: vyznanie viery, Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu. Voliteľnými sú fatimská modlitba (Ó, Ježišu...) po desiatku, na záver Zdravas Kráľovná a pod.

Meditácie sa týkajú tajomstiev a prebiehajú počas modlitby desiatkov. Ruženec má v súčasnosti spolu 20 desiatkov s tajomstvami, ktoré sa delia na: radostné (zvestovanie, navštívenie Alžbety, narodenie Pána, obetovanie, nájdenie Ježiša), svetla (krst, zázrak v Káne, ohlasovanie kráľovstva a pokánia, premenenie, ustanovenie Sviatosti Oltárnej) , bolestné (agónia, bičovanie, tŕním korunovanie, nesenie kríža, ukrižovanie) a slávnostné (zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie, zoslanie Ducha Svätého, nanebovzatie Panny Márie, korunovanie Panny Márie). Existuje viac spôsobov ako tajomstvo vyjadriť. Rímskokatolíci na Slovensku najčastejšie pridávajú príslušné slová tajomstva doprostred modlitby Zdravas Mária po mene Ježiš, ktoré zakončuje prvú časť Zdravasu. Možno ho tiež povedať pred začiatkom desiatku a potom sa modliť Zdravas obyčajne, alebo si nájsť iný spôsob, pridať príslušnú pasáž zo Svätého Písma apod.[3] Sv. Ľudovít Mária z Montfortu spomína 5 spôsobov modlitby ruženca.[4]

Modlitba tajomstiev sa počas týždňa delí takto: radostné - pondelok a sobota, svetla - štvrtok, bolestné - utorok a piatok, slávnostné - streda a nedeľa.[5]

Úcta ruženca[upraviť | upraviť kód]

Ružencu je u rímskokatolíkov venovaný mesiac október. Známe sú fatimské soboty a aj 54-dňová ružencová novéna[6], počas ktorých sa táto modlitba modlí.

Rímsky pápež Lev XIII. vydal o ruženci 12 encyklík.

Ruženec je modlitbou latinského obradu (teda rímskokatolíckej cirkvi) a vyjadruje jeho duchovnosť (spiritualitu). Pod vplyvom západnej cirkvi je však známy aj medzi veriacimi niektorých východných katolíckych cirkví, napríklad na Slovensku medzi gréckokatolíkmi. Priamy pendant vo východných cirkvách neexistuje, v byzantskom obrade je mu svojím spôsobom blízky Akatist k Bohorodičke alebo Paraklis (rozjímavosť o tajomstvách spásy, mariánsky rozmer) ale aj Ježišova modlitba (princíp jednoduchého opakovania).

Modlitby založené na ruženci[upraviť | upraviť kód]

Na ruženci vznikli aj niektoré podobné modlitby, niekedy nazývané aj ako korunky, napr. Korunka k Božiemu milosrdenstvu, františkánska korunka (alebo sedemradostný ruženec), sedembolestný ruženec apod.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]