Ján Domasta
| Ján Domasta | |
| slovenský spisovateľ | |
| Narodenie | 23. september 1909 Čápor, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 26. august 1989 (79 rokov) Bratislava, Slovensko |
Ján Domasta (pseudonymy Andrej Ľubomírsky, Čáporský, D’Asta, Ján Breza, Kaššiak, Prídverský, Rastislav Nitriansky, T. Slávsky, Y. X. Wals a i.) (* 23. september 1909, Čápor – † 26. august 1989, Bratislava) bol slovenský prozaik a autor literatúry pre deti a mládež v období ľudáckeho a potom komunistického režimu.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v rodine poľnohospodárskeho robotníka. Po absolvovaní gymnaziálnych štúdií v Nitre (1921 – 26) a v Ružomberku (1926 – 30), študoval na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave (1943 – 51). Od r. 1930 pôsobil ako učiteľ vo Veľkom Záluží, Vojniciach, Leopoldove a v Bratislave. Od roku 1939 bol výkonný redaktor časopisu Vĺča, v rokoch 1943 – 59 redaktor v Štátnom nakladateľstve v Bratislave, neskôr Slov. pedagogického nakladateľstva v Bratislave. (Po ukončení externého štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vrátil k učeniu). V rokoch 1960 – 65 učiteľ základnej školy v Bernolákove, 1965 – 68 vychovávateľ vo Výcvikovom stredisku pre občanov so zmenšenou pracovnou schopnosťou v Bratislave. Od roku 1968 bol redaktorom časopisu Rodina a škola v Slov. pedagogickom nakladateľstve, 1968 – 73 redigoval Zvesti Ministerstva školstva a Ministerstva kultúry, od 1974 na dôchodku.[1]
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Svoje prvé literárne diela uverejňoval v študentských časopisoch (Rozvoj, Svojeť). Jeho učiteľské poslanie malo vplyv i na smerovanie jeho vývoja – začal sa venovať literatúre pre deti a mládež, najmä historickým povestiam, románom a poviedkam. Okrem toho tiež napísal niekoľko divadelných hier, básničiek a veršovaniek, no tiež spolu pracoval s rozhlasom a televíziou, pre ktorú písal najmä relácie a scénky pre školskú mládež. Pre rozhlas tiež zdramatizoval román Rodina Rovesných (Ján Čajak) a Dom v stráni (Martin Kukučín).
Kritika[upraviť | upraviť zdroj]
Katarína Zavacká ho označuje ako ľudáckeho a potom komunistického propagandistu.[2][3]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Próza[upraviť | upraviť zdroj]
- 1942 – Mladý vlk, dielo z obdobia Veľkej Moravy
- 1943 – Slovenské legendy, o účinkovaní Cyrila a Metoda na Veľkej Morave
- 1943 – Tatári a Turci (spolu s Vladimírom Plickom)
- 1944 – Kuruci (spolu s Vladimírom Plickom)
- 1945 – Zbojníci (spolu s Vladimírom Plickom)
- 1945 – Na úsvite (spolu s Vladimírom Plickom)
- 1948 – Sedem dobrých bratov (spolu s Vladimírom Plickom)
- 1948 – Veľké skúšky, o Slovienoch a ich boji o Vyšehrad
- 1951 – Vzdychy spod dereša, poviedky o otrokárskej, feudálnej a kapitalistickej spoločnosti
- 1967 / 1974 – Povesti o hradoch, 4-zväzkové dielo
- 1961 – Tonka a iné poviedky, zbierka poviedok o krivdách kapitalistického zriadenia na deťoch
- 1975 – Nedele bez harmoniky, román čerpajúci z autorových vlastných skúseností
Poézia[upraviť | upraviť zdroj]
- 1943 – Vranka Hanka-múdra meštianka
- 1943 – Ženilo sa motovidlo
- 1946 – Mravček Palček
- 1975 – Púpavienka (spolu s V. Šimkovou)
Divadelné hry[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Ján Domasta [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2020-02-07]. Dostupné online.
- ↑ DOBŠINSKÝ, Braňo. Zbraň fašistov a totalít? Strašenie (podcast). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-01-29. Dostupné online [cit. 2020-02-07].
- ↑ ZAVACKÁ, Marína. Hrdinské vĺčatá - oficiálne detské vzory rokov 1939 - 1944 IN Kapitoly najnovších slov. dejín str. 33 [online]. forumhistoriae.sk, [cit. 2020-02-07]. Dostupné online.