Bystrá (vrch v pohorí Čierna hora)
| Bystrá | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Prešov |
| Obec | Miklušovce |
| Pohorie | Čierna hora |
| Podcelok | Bujanovské vrchy |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 765,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′19″S 21°03′09″V / 48,9053°S 21,0525°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej značke z Klenova
|
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bystrá[1] (765,8 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Čierna hora, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Miklušovce, približne 9 km severovýchodne od Gelnice.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Bujanovské vrchy.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Prešov a na katastrálnom území obce Miklušovce[1], čiastočne však aj Margecany a Malá Lodina. Najbližšími sídlami sú severovýchodne situované Miklušovce, severne leží Klenov, západne Margecany a východným smerom Malá Lodina a Sedlice.[5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Bystrá leží nad údolím Hornádu s vodnou nádržou Ružín II, v hrebeni, vedúcom od Suchého vrchu (799 m n. m.) severozápadným smerom na Mestické (828 m n. m.). Východne sa nachádza Zajačia hora (635 m n. m.), Rešetka (577 m n. m.), Ostrý hrb (658 m n. m.), Somár (701 m n. m.) a Suchý vrch (799 m n. m.), južne Kozinec (750 m n. m.), Bujanov (756 m n. m.) a Šľuchta (781 m n. m.), západne Krompašský vrch (1 025 m n. m.), Kurtavá skala (791 m n. m.), Grúň (901 m n. m.) a Roháčka (1 029 m n. m.) a severne Mestické (828 m n. m.), Grejnár (658 m n. m.) a Úboč (649 m n. m.).[3] Západnú časť odvodňuje do Hornádu potok Bystrá, južnú Veščeník a Dlhý potok a severovýchodnú Sopotnica. Vrcholovou časťou vedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Čergov, Slanské a Volovské vrchy.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
modrej turistickej značke:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-01-29]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 65.
- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-01-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-01-29]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-01-29]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-01-29]. Dostupné online.