Somár (vrch v pohorí Čierna hora)
| Somár | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Malá Lodina |
| Pohorie | Čierna hora |
| Podcelok | Sopotnické vrchy |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 700,6 m n. m. |
| Súradnice | 48°53′22″S 21°08′30″V / 48,8895°S 21,1416°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Malej Lodiny |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Somár[1] (700,6 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Čierna hora, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Malá Lodina, približne 12 km juhozápadne od Prešova.[5] Je najvyšším vrchom podcelku Sopotnické vrchy.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Sopotnické vrchy.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie a na katastrálnom území obce Malá Lodina.[1] Najbližším sídlom je na juhozápadnom úpätí situovaná Malá Lodina, južne leží Veľká Lodina, východne Ruské Pekľany, severne Ľubovec, Suchá Dolina a Sedlice.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Somár leží nad údolím Hornádu, v hrebeni, vedúcom z Bystrej (766 m n. m.) juhovýchodným smerom. Severne leží Zajačia hora (635 m n. m.), Rešetka (577 m n. m.) a Bodrova hora (543 m n. m.), východne Hoľa (515 m n. m.), Prieložok (563 m n. m.), Tlstá (685 m n. m.) a Hrad (498 m n. m.), južne Humenec (618 m n. m.), Jánošíkova bašta (523 m n. m.), Holica (806 m n. m.), Vysoký vrch (851 m n. m.), Bokšov (810 m n. m.) a Sivec (781 m n. m.) a západne Bujanov (756 m n. m.), Suchý vrch (799 m n. m.) a Bystrá (766 m n. m.).[3] Masív je súčasťou povodia Hornádu, kde vodu z južných svahov odvádzajú len krátke vodné toky a zo severných riečka Sopotnica. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Branisko, Bachureň, Čergov, Slanské a Volovské vrchy.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedú značené turistické trasy, preto prístup je možný len lesnými chodníkmi z okolia. Severným úbočím vedie 
žltý chodník, spájajúci Prekopov mlyn a Hornádske lúky.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-03]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 65.
- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-03]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-03]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-03]. Dostupné online.