Bujanov (vrch v pohorí Čierna hora)
| Bujanov | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okresy | Gelnica, Košice-okolie |
| Obce | Margecany, Malá Lodina |
| Pohorie | Čierna hora |
| Podcelok | Bujanovské vrchy |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 756,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′35″S 21°01′47″V / 48,8765°S 21,0297°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Margecian |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bujanov[1] (756,3 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Čierna hora, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží neďaleko obce Margecany, približne 8 km východne od Gelnice.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Bujanovské vrchy.[4] Leží v Košickom kraji, na hranici okresov Gelnica a Košice-okolie a zasahuje na katastrálne územie obce Margecany a Malá Lodina.[1] Najbližšími sídlami sú západne situované Margecany, Jaklovce a Veľký Folkmar, východne leží Malá a Veľká Lodina a severne Klenov a Miklušovce.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Bujanov leží v masíve nad údolím Hornádu s vodnou nádržou Ružín, ktorý siaha od Bystrej (766 m n. m.). Východne sa nachádza Suchý vrch (799 m n. m.), Somár (701 m n. m.), Bokšov (810 m n. m.) a Holica (806 m n. m.), južne Sivec (781 m n. m.), Železný vrch (818 m n. m.), Folkmarská skala (915 m n. m.) a Hoľa (618 m n. m.), západne Smolej (743 m n. m.), Šľuchta (781 m n. m.), Krompašský vrch (1 025 m n. m.) a Kurtavá skala (791 m n. m.) a severne Roháčka (1 029 m n. m.), Bystrá (766 m n. m.) a Kozinec (750 m n. m.).[3] Masív patrí do povodia Hornádu, kde vodu odvádzajú krátke vodné toky, len z východných svahov odteká Dlhým potokom. Na vrchol nevedie značený turistický chodník a veľkú časť masívu pokrýva národná prírodná rezervácia Bujanovská dubina.[5] Popod severný okraj masívu vedie Bujanovský tunel[2], ktorým je vedená doprava na železničnej trati Žilina – Košice.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s riedkou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Branisko, Slanské a Volovské vrchy a Tatry.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolia.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-01-26]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 65.
- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-01-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-01-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-01-26]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-01-26]. Dostupné online.