Biela skala (vrch v pohorí Čierna hora)
| Biela skala | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Košice-okolie |
| Obce | Sokoľ, Košice |
| Pohorie | Čierna hora |
| Podcelok | Pokryvy |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 806,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°49′12″S 21°09′49″V / 48,82°S 21,1636°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej značke z Kysaku
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Biela skala[1] (806,8 m n. m.[2]) je vrch v pohorí Čierna hora, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Sokoľ, približne 9 km severozápadne od Košíc.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pokryvy.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie a zasahuje na katastrálne územie obce Sokoľ a mesta Košice.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Veľká a Malá Lodina, západne sa nachádza Košická Belá, južne Kavečany a východne obce Sokoľ, Trebejov a Kysak.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Biele skaly ležia v hrebeni, vedúcom juhovýchodným smerom z blízkeho Vysokého vrchu (851 m n. m.). Východne sa nachádza Širáková (576 m n. m.) a Domanov vrch (453 m n. m.), južne Čečatová (773 m n. m.) a Dubina (525 m n. m.), západne Vreteník (703 m n. m.), Skalka (603 m n. m.) a Folkmarská skala (915 m n. m.) a severne Vysoký vrch (851 m n. m.), Pokryvy (888 m n. m.), Prielohy (788 m n. m.), Holica (806 m n. m.) a Jánošíkova bašta (523 m n. m.).[2] Oblasť je súčasťou povodia Hornádu; juhozápadné svahy odvodňuje potok Črmeľ, z východných voda odteká potokom Uhrinče. Vrcholovou časťou vedie značený turistický chodník a západná časť hrebeňa patrí do prírodnej rezervácie Vysoký vrch.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou je však možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Čergov, Slanské a Volovské vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenom chodníku:
- po
modro značenom chodníku:
- od severu z Veľkej Lodiny cez Vysoký vrch
- od juhovýchodu z obce Kostoľany nad Hornádom cez rázc. Kráľova studňa
- od juhozápadu z Košickej Belej cez rázc. Gaľová a Vysoký vrch[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-01-23]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-01-23]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-01-23]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-01-23]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-01-23]. Dostupné online.