Meteorologická stanica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mobilná meteorologická stanica USAF na leteckej základni v juhovýchodnej Ázii

Meteorologická stanica (skratka MS; hovorovo meteostanica) je zariadenie na stanovené meteorologické pozorovanie a meranie meteorologických prvkov podľa dohodnutých medzinárodných alebo vnútroštátnych postupov.[1]

Vybavenie konkrétnej stanice sa líši podľa jej účelu. Medzi obvykle používané meteorologické prístroje patrí ortuťový alebo liehový teplomera, ortuťový barometer (obe zvyčajne uložené v meteorologickej búdke), anemometer, vlasový vlhkomer, zrážkomer, heliograf a pod. V súčasnosti sa v závislosti od požiadaviek regiónu a zmien v klíme montujú senzory na meranie UV žiarenia, slnečnej intenzity a radiácie, oblačnej intenzity, viditeľnosti (kvôli hmle, smogu, inverzii), chemické a dymové detektory, seizmické a iné.

Meteorologická stanica musí byť umiestnená vo vhodnom prostredí a mnoho parametrov sa sníma elektronicky. Moderné prístroje umožňujú okamžité odosielanie nameraných dát do centrály, namiesto nutnosti odčítania nameraných dát fyzickou prítomnosťou meteorológa.

Meteostanica, používaná v domácnosti

Okrem meteorologických staníc používaných meteorológmi sa meteorologickou stanicou nazýva i zariadenie merajúce rôzne meteorologické javy, určené pre širokú verejnosť. Zariadenie má zvyčajne vonkajší senzor na meranie teploty a vlhkosti vzduchu, drahšie zariadenia obsahujú aj zrážkomer a anemometer.

Typológia[upraviť | upraviť zdroj]

Stanice môžeme rozdeliť na dva základné druhy:

  • stacionárna (meteorologická búdka, budova, zariadenie na stožiaroch, výškových budovách a pod.)
  • mobilná (meteorologická loď, lietadlo, satelit, balón, bója, prenosné zariadenia armády a pod.)

Členenie podľa účelu (československé delenie z roku 1982):[2]

  • synoptická – získavanie údajov na predpoveď počasia,
  • klimatologická – získavanie údajov pre výskum i praktické využitie, môže byť:
    • základná – z meteorologického hľadiska reprezentatívna stanica, je vybavená registračnými prístrojmi,
    • doplnková – svojimi údajmi dopĺňajú sieť základných staníc,
    • zrážkomerná – sledujú atmosférické zrážky, výšku a vodnú hodnotu snehovej pokrývky,
    • so špeciálnym zameraním – pozoruje vybrané meteorologické javy (žiarenie, blesky atď.),
  • letecká – zaisťuje meteorologickú službu pre leteckú prevádzku, preto merajú vybrané prvky každú hodinu alebo i v kratších intervaloch,
  • špeciálne – určené na špeciálne účely, napr. na mikroklimatické merania, merania chemického zloženia vzduchu atď.

Sieť staníc na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Meteo prístroje na Chopku
Meteo prístroje vo Vydrovskej doline

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) evidoval k 1. januáru 2008 98 meteorologických staníc.[3] Najznámejšie sú meteorologické stanice v Bratislave, Hurbanove, Sliači, Žiline, Poprade, Košiciach, Piešťanoch, Jaslovských Bohuniciach a v Observatóriu Lomnický štít. V posledných rokoch sa rozširuje najmä sieť automatických meteorologických staníc, ktorých počet v roku 2015 bol 93[4] a rovnomerne pokrývali celé územie Slovenska. SHMÚ disponoval 3884 pozorovacími objektmi štátnej hydrologickej a meteorologickej siete. Centrálnym pracoviskom pre predpoveď počasia je pracovisko SHMÚ na bratislavskej Kolibe.

Mapa synoptických staníc[5]
Slovensko: Meteorologická stanica
Malý Javorník
Bratislava - Koliba
BA - letisko
J. Bohunice
Piešťany
Žilina - D. Hričov
Nitra
Mochovce
Hurbanovo
Prievidza
Dudince
Donovaly
Žiar n/Hr.
Sliač
Chopok
Liesek
LC - Boľkovce
Lomnický štít
Štrb. Pleso
Poprad
Telgárt
Gánovce
Kojš. hoľa
Košice
Stropkov
Milhostov
Kamenica n/C.
Sieť synoptických staníc na Slovensku

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. „meteorologická stanica“, Slovník klimatologických pojmov, Bratislava: Slovenský hydrometeorologický ústav, c2014, http://www.shmu.sk/sk/?page=1553#M, dost. 2014-12-04 
  2. Členenie a definície podľa: Havralant, Miroslav; Buzek, Ladislav; Wahla, Arnošt; Vencálek, Jaroslav (1982), „stanice meteorologická“, Geografický terminologický slovník, Ostrava: Pedagogická fakulta v Ostravě, str. 213-214, OCLC 749409082 
  3. Bochníček, Oliver; Galo, Dalibor; Kveták, Štefan (2009), Ročenka poveternostných pozorovaní meteorologických staníc na území SR v roku 2008, Bratislava: Slovenský hydrometeorologický ústav, str. 12-14 
  4. shmu.sk, [cit. 2016-11-26]. Dostupné online.
  5. Slovenský hydrometeorologický ústav. Zoznam synoptických staníc [online]. shmu.sk, [cit. 2016-11-26]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]