Preskočiť na obsah

Muráň (vrch vo Volovských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Muráň
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Spišská Nová Ves
Obec Spišská Nová Ves
Pohorie Volovské vrchy
Podcelok Knola
Povodia Hnilec, Hornád
Nadmorská výška 1 259,9 m n. m.
Súradnice 48°52′30″S 20°28′34″V / 48,875°S 20,4761°V / 48.875; 20.4761
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrej značke z Novoveskej Huty (traverz)
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Muráň[1] (1 259,9 m n. m.[2]) je vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Mlynky, približne 8 km juhozápadne od Spišskej Novej Vsi.[4]

Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Knola.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Spišská Nová Ves a na katastrálnom území mesta Spišská Nová Ves.[1] Najbližšími sídlami sú juhozápadne situované Mlynky, juhovýchodne leží Hnilec, východne Hnilčík, severovýchodne Novoveská Huta a Spišská Nová Ves a západne Dedinky.[4] Vrch sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku Slovenský raj a jeho veľká časť patrí do prírodnej rezervácie Muráň.

Muráň leží v rázsoche, vedúcej severným smerom z masívu Veľkej Knoly (1 266 m n. m.). Severne sa nachádza Dubnica (990 m n. m.), Malý Muráň (961 m n. m.) a Predný Muráň (1 228 m n. m.), východne Suchá hora (899 m n. m.), Žompy (806 m n. m.), Hlinisko (990 m n. m.) a Pálenica (1 115 m n. m.), južne Hoľa (1 268 m n. m.), Babiná (1 278 m n. m.) a sedlom oddelená Veľká Knola (1 266 m n. m.) a západne Viničiar (1 144 m n. m.), Kráľova hoľa (1 072 m n. m.), Haniskova (1 161 m n. m.) a Hýľ (1 158 m n. m.).[2] Severné svahy odvodňuje do Hornádu potok Holubnica, západné jej prítok Hutiansky potok, voda z juhovýchodných častí odteká Železným potokom do Hnilca. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Branisko, Čergov, Levočské vrchy, Vysoké Tatry, východnú časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy a Revúcku vrchovinu.[6]

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no v blízkom sedle Pod Muráňom je križovatka, dostupná:

  • po modrej turistickej značke:
  • po žltej turistickej značke zo sedla Čertova hlava[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
  4. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]