Skalisko (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skalisko
vrch
Skalisko v marci
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okresy Rožňava, Gelnica
Obce Rožňava, Betliar, Čučma, Henclová
Pohorie Volovské vrchy
Podcelok Zlatý stôl
Povodia Slaná, Hnilec
Nadmorská výška 1 293,1 m n. m.
Súradnice 48°44′40″S 20°34′30″V / 48,7444°S 20,5749°V / 48.7444; 20.5749
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelenej značke z Henclovej
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Skalisko
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Pohľad na panorámu Tatier zo Skaliska

Skalisko[1] (1 293,1 m n. m.[2][3]) je druhý najvyšší vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Betliar, približne 8 km severovýchodne od Rožňavy.[5]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zlatý stôl.[4] Leží v Košickom kraji, na hranici okresov Rožňava a Gelnica a zasahuje na katastrálne územie mesta Rožňava a obcí Čučma, Betliar a Henclová.[1] Najbližším sídlom je severne situovaná Henclová, juhovýchodne sa nachádza Úhorná, juhozápadne Čučma a Betliar a západne Gemerská Poloma.[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Skalisko leží v hlavnom hrebeni, vedúcom z Úhornianskeho sedla severozápadným sedlom do sedla Súľová, v časti, nazývanej Volovec.[3] Severne sa nachádza Volovec (1 213 m n. m.), Čertova hoľa (1 245 m n. m.), Kečka (1 131 m n. m.) a Suchý vrch (1 218 m n. m.), východne Zlatý stôl (1 322 m n. m.), Žobrácka poľana (1 219 m n. m.), Jamina (1 241 m n. m.), Okrúhly chrbát (1 205 m n. m.) a Ramzová (1 245 m n. m.), južne Malá skala (1 225 m n. m.), Capkov vrch (800 m n. m.), Ostrý vrch (882 m n. m.) a Rákoš (800 m n. m.) a západne Sporný (879 m n. m.) a plytkým sedlom oddelený Volovec (1 284 m n. m.).[3] Voda zo severných svahov odteká potokom Tichá voda do rieky Hnilec, z juhovýchodných časti odteká Zlatým potokom a z juhozápadných Čučmianskym potokom do rieky Slaná. Na vrchol vedú značené turistické chodníky, hrebeňom tiež Cesta hrdinov SNP, v ktorej koridore prechádza aj medzinárodná diaľková turistická trasa E8. Na juhozápadnom úbočí stojí horská chata, pri ktorej je križovatka značených chodníkov.[5] V starých mapách bol vrch označovaný ako Baracká či Baračka. Počas 2. svetovej vojny patrilo Skalisko do územia, ktoré bolo súčasťou Maďarska a bol dočasne jeho najvyšším vrchom.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Celý chrbát Skaliska sa nachádza v pásme kosodreviny, vrchol však tvorí skalnaté bralo bez vegetácie[6], ktorý umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je tak možné pozorovať mnohé vrcholy pohoria, no tiež Branisko, Levočské vrchy, Vysoké a Nízke Tatry, Stolické vrchy, Revúcku vrchovinu, Slovenský kras a mnohé vrchy severného Maďarska.[7]

Horská chata Volovec[upraviť | upraviť zdroj]

Neďaleko Skaliska asi 15 minút pešej chôdze po zelenej turistickej značke smerom na obec Čučma stojí v nadmorskej výške 1 132 m n. m. horská chata Volovec s možnosťou ubytovania a stravovania pre turistov. Je najvyššie postavenou turistickou chatou v Košickom kraji. Pri chate vyviera prameň – studnička.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Novoročný výstup na Volovec
Usporiadateľ: turistický klub KST Volovec Rožňava, mesto Rožňava, obec Čučma
Termín konania: prvá sobota v novom roku
Trasa: Čučma, závod – Nad Solnou – Malá skala – Skalisko – chata Volovec – Čučma, kultúrny dom
Druh podujatia: pešia turistika
Turistický klub KST Volovec Rožňava, mesto Rožňava a obec Čučma organizuje každoročne, od roku 1978, v prvú sobotu v novom roku, tradičný jednodňový peší zimný výstup na vrch Skalisko/Volovec, pod názvom Novoročný výstup na Volovec.
Gemerská stopa
Usporiadateľ: obec Pača, turistický oddiel Pača
Termín konania: začiatok marca
Trasa: Gujapalag – Skalisko – Pača
Druh podujatia: lyžiarsky prechod
Obec Pača a turistický oddiel Pača organizuje každoročne, od roku 1978, začiatkom marca, tradičný lyžiarsky prechod Volovskými vrchmi, pod názvom Gemerská stopa, pri ktorom sa vystúpi na vrch Skalisko/Volovec.
Obecný výstup na Volovec
Usporiadateľ: obec Betliar
Termín konania: koniec mája
Trasa: Betliar – Skalisko
Druh podujatia: pešia turistika
Obec Betliar organizuje každoročne, od roku 1993, koncom mája, tradičný jednodňový peší výstup na vrch Skalisko/Volovec, pod názvom Obecný výstup na Volovec, ako spomienku na tragickú smrť Daniela Fabíniho († 28. 5. 1992).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.
  2. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 63.
  3. ↑ a b c Volovské vrchy – Krompachy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
  4. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.
  6. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.
  7. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šport, Bratislava, Ďurček Jozef a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 30, Slovenské rudohorie – Volovské vrchy, 1. vydanie, 1988, 077-014-88 SRV 11-6

Mapy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Skalisko_(vrch)&oldid=7543149“