Hoľa (vrch vo Volovských vrchoch)
| Hoľa | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okresy | Gelnica, Rožňava, Spišská Nová Ves |
| Obce | Hnilec, Nálepkovo, Gemerská Poloma |
| Pohorie | Volovské vrchy |
| Podcelok | Zlatý stôl |
| Povodia | Hnilec, Slaná |
| Nadmorská výška | 1 267,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°47′36″S 20°31′57″V / 48,7932°S 20,5325°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej značke zo sedla Súľová
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hoľa[1] (1 267,5 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Henclová, približne 14 km severne od Rožňavy.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zlatý stôl.[4] Leží v Košickom kraji, na hranici okresov Gelnica, Spišská Nová Ves a Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Hnilec, Nálepkovo a Gemerská Poloma.[1] Najbližšími sídlami sú východne situovaná Henclová a Nálepkovo, severne leží Hnilec, západne Vlachovo a Gočovo a južne Gemerská Poloma a Betliar.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Hoľa leží v hlavnom hrebeni, vedúcom zo sedla Súľová na Skalisko (1 293 m n. m.), medzi Čertovou hoľou (1 245 m n. m.) a Pekliskom (1 070 m n. m.). Severne sa nachádza vrch Nad Javorom (1 088 m n. m.), Pálenica (1 115 m n. m.) a Surovec (1 205 m n. m.), východne Breziny (1 028 m n. m.), Uherčíková (1 066 m n. m.) a Suchý vrch (1 218 m n. m.), južne Čertova hoľa (1 245 m n. m.), Malá skala (1 225 m n. m.), Skalisko (1 293 m n. m.), vyšší (1 284 m n. m.) aj nižší Volovec (1 213 m n. m.), Balochova hoľa (1 171 m n. m.) a Závor (858 m n. m.) a západne Vysoký vrch (851 m n. m.), Biela skala (897 m n. m.), Smrečinka (1 266 m n. m.) a Peklisko (1 070 m n. m.).[3] Severné svahy odvodňujú krátke potoky do rieky Hnilec, rovnakým smerom vodu z východných svahov odvádza potok Surovec, z juhozápadnej časti hrebeňa voda odteká Krátkym potokom do Slanej. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva nesúvislý lesný porast s rozsiahlymi holinami[6], ktoré umožňujú obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Slanské vrchy, Branisko, Čergov, Levočské vrchy, Vysoké Tatry, Kráľovu hoľu, Stolické vrchy a Revúcku vrchovinu, no tiež mnohé vrchy severného Maďarska.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no juhozápadným úbočím vedie traverzom Cesta hrdinov SNP.
- po
červeno značenej magistrále:
- po
zeleno značenej trase (Chodník Pavla Jozefa Šafárika) z Henclovej cez sedlo Volovec - po
žltej značke z Betliara cez sedlo Volovec[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 63.
- ↑ a b Volovské vrchy – Krompachy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.