Gelnica (hrad)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°51′02″S 20°55′51″V / 48,85056°S 20,93083°V / 48.85056; 20.93083
Gelnica
hradná zrúcanina
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Gelnica
Mesto Gelnica
Historický región Spiš
Súradnice 48°51′02″S 20°55′51″V / 48,85056°S 20,93083°V / 48.85056; 20.93083
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mesto Gelnica
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Poloha v Košickom kraji
Poloha v Košickom kraji
RedHut.svg
Poloha v Košickom kraji
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Gelnica (-normovaný názov[1]; iné názvy: Gelnický hrad, Thurzov hrad) je hradná zrúcanina. Nachádza sa v meste Gelnica.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky tohoto pôvodne kráľovského hradu sú zatiaľ nejasné. Bol však zrejme vybudovaný na ochranu kráľovských regálnych práv, a to najskôr po mongolskom (tatárskom...) vpáde. V polovici 15. storočia bol hrad v rukách Jiskrovcov (14471462). Po ich porážke hrad aj bane daroval kráľ rodine Zápoľskovcom. V čase nepokojov a bojov o uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. bol hrad značne poškodený. Po porážke Zápoľského ho kráľ daroval Alexovi Thurzovi (1531), ktorý zničený objekt opravil. Hlavnú pozornosť sústredil okrem renovácie obvodového opevnenia na prestavbu a dostavbu interiéru hradu. Vymretím Thurzovcov po meči prešiel hrad v roku 1636 do rúk šľachtickej rodiny Csákyovcov. V období stavovských povstaní hrad často menil majiteľov a bol svedkom mnohých bojov, ktoré sa mu napokon stali osudnými. V roku 1685 vyhorel a začal chátrať. Proces zániku urýchlila ešte v 19. storočí stavba mestskej radnice, ktorá bola postavená z hradného materiálu, resp. jeho ruín. Svoju úlohu zohralo aj vedomé devastovanie objektu.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Na okraji vrcholovej plošiny s elipsovým pôdorysom a rozmermi 100 × 85 m je murované, 130 cm hrubé, obvodové opevnenie. Na juhovýchodnej strane, takmer oproti vstupu do opevneného areálu, obvodové opevnenie vyúsťuje lievikovito do pravidelného výbežku, ktorý jeho okraj presahuje asi o 10 m. Pravdepodobne tu pôvodne stála viacpodlažná obytná veža (10 × 10 m), ktorá sa postupne prebudovala na výlučne obranný objekt. Vežová stavba mala 130 – 170 cm hrubé múry a štrbinovú strieľňu v pôvodnom druhom podlaží. Nad trámovým stropom tohoto podlažia bol okenný otvor 120 cm × 120 cm s jednoduchým záklenkom a rovnými špaletami. Objekt bol smerom do svahu zosilnený dvojicou operákov na nárožiach. Oproti veži bol vstup do hradu a v areáli predpokladám hospodárske budovy.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyššia a najrozsiahlejšia ruina pôvodného hradu je torzo viacpodlažnej vežovej stavby s okenným otvorom, strieľňou a dvoma operákmi. Z pôvodného vstupu oproti veži sa zachovalo torzo obvodového opevnenia, z ktorého vybiehal kolmo do interiéru ďalší múr. Počas výskumu vlastivedných pracovníkov Badíka a Bernátha sa podarilo zachytiť mierne obdĺžnikový priestor, do ktorého sa vstupovalo úzkou chodbou, na opačnej strane bola vetracia šachta. Objavená podzemná architektúra je zrejme výsledkom mladšej stavebnej činnosti a súvisela so zabezpečením vstupu do hradu. Z obvodového opevnenia sa zachovali iba nepatrné zvyšky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.