Preskočiť na obsah

Gustáv Alexander Luczy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gustáv Alexander Luczy
horolezec, skialpinista, znalec Vysokých Tatier
Gustáv Alexander Luczy
Narodenie5. október 1900
Gelnica, Slovensko
Úmrtie26. august 1977 (76 rokov)
Široká veža, Slovensko
Národnosťnemecká
Profesiaobchodník
DetiAlexander Luczy

Gustáv Alexander Luczy (* 5. október 1900, Gelnica, Slovensko – † 26. august 1977, Vysoké Tatry, Slovensko), bol spišský Nemec, obchodník, vynikajúci horolezec, skialpinista, znalec Vysokých Tatier.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Žil so svojou rodinou v Poprade, kde mal obchod s potravinami. Po druhej svetovej vojne bol prenasledovaný novými povojnovými predstaviteľmi verejnej a štátnej moci. V januári 1945 bol v Poprade, pravdepodobne na udanie, že spolupracoval s fašistami, spolu s bratom Jánom - lekárnikom naložený do transportu smerujúceho na nútene práce v Rusku. Z vlaku sa im podarilo dostať von. Boli to partizáni, ktorí ich oslobodili, lebo ich Gustáv Luczy, počas Slovenského národného povstania, podporoval a zdarma zásoboval potravinami. Partizáni potrebovali potraviny aj keď sa po bojoch vrátili do Popradu. Preto sa Luczyovci zachránili. V transporte do Ruska, ktorý napokon odišiel, bol otec tatranského horolezca a kameramana Juraja Weinczillera, ktorý sa už domov nevrátil a v ruskom gulagu zomrel. Bol tam, okrem iných aj tatranský lekár Fiedler. Z transportu sa po desiatich rokoch domov vrátilo asi 20 % odvlečených.

Udávanie sa však neskončilo. V októbri 1947 Luczyovcov obvinili z nepriateľského postoja k novej Československej republike. Gustáv Luczy a jeho brat Ján boli medzi 43 občanmi Popradu, štátnymi úradníkmi a obchodníkmi maďarskej a nemeckej národnosti, ktorých vtedajší miestni predstavitelia moci v Poprade dali na pranier a žiadali odstrániť z politického a verejného života.[1] Bol perzekvovaný aj napriek tomu, že bol zarytým nepriateľom fašizmu a jeho manželka bola Židovka. Doma sa rozprávali po nemecky, nie po maďarsky, ale ani to úradom nebránilo, aby ho zaradili k maďarským šovinistom. Odobrali mu živnosť, zlikvidovali obchod a poslali ho pracovať do Železorudných baní v Kišovciach pri Poprade. Neskôr sa zamestnal ako kvalitár v potravinárskom veľkoobchode v Poprade.

Gustáv Alexander Luczy mal dvoch synov Gustáva a Alexandra. Alexander emigroval do Švajčiarska (je horský vodca s medzinárodným patentom UIAGM), Gustáv ostal na Slovensku. Ich otec od mladosti navštevoval Vysoké Tatry a podnikal v nich náročné i menej náročnejšie horolezecké a turistické túry. V jeho horolezeckom zápisníku je zaznamenaných vyše 600 horolezeckých, skialpinistických a vysokohorských túr, ktoré podnikal so svojou rodinou, manželkou, bratom Jánom a synmi Gustávom a Alexandrom.

Patril medzi priekopníkov skialpinistického športu na Slovensku. S lyžami do vysokohorského prostredia chodieval už v 20-tych rokoch 20. storočia. V tej dobe uskutočnil unikátne zjazdy na lyžiach do dolín z Volieho chrbta, Dračieho sedla, Patrie, Slavkovského štítu JZ žľabom, Malého Závratu, urobil prechod z Veľkej Studenej doliny do Mengusovskej doliny cez Prielom a mnohé iné. Skialpinizmu zostal verný po celý život. Ako 75 ročný zlyžoval zo Zbojnickej chaty na Hrebienok.

Horolezectvu venoval nemenej času. Podnikal výstupy Mengusovským hrebeňom cez Martinov komín na Veľký Mengusovský štít, južnou stenou na Žabieho koňa, Broclekmannovou cestou na Ostrý štít, na Gerlachovský štít. Medzi inými urobil s bratom Jánom prvovýstup na Zbojnícke veže (V. stupeň horolezeckej obťažnosti). Horolezectvu sa venoval aj v pokročilom veku. Vystúpil ako 77 ročný na Gerlachovský štít, Rysy, Vysokú, Ždiarsku vidlu, Kôprovský štít, Slavkovský štít a mnohé iné. Nevynechal ani Belianske Tatry a Západné Tatry.

Osudnou sa mu stala takmer každoročná túra na Širokú vežu. Dňa 28. augusta 1977 pri zostupe zo štítu na Priečne sedlo sa mu rozviazali šnúrky na topánkach. Keď si ich išiel zaviazať tak sa mu zatočilo v hlave a po 20 - 30 metrovom páde na mieste zahynul.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Noviny: Hlas oslobodených z 3.11.1947, In: Poprad hlási na očistu 43 osôb, väčšinou Maďarov a Nemcov
  2. Archív Alexandra Luczyho, Biel, Švajčiarsko