Alexander Luczy

	Alexander Luczy
	horolezec, skialpinista, znalec Vysokých Tatier
Narodenie	13. august 1939 (84 rokov); Levoča, Slovensko
Národnosť	švajčiarska
Alma mater	Slovenská technická univerzita v Bratislave
Profesia	stavebný inžinier
Rodičia	Gustáv Alexander Luczy
	Biografický portál

Alexander Luczy (* 13. august 1939, Levoča), stavebný inžinier, horolezec, skialpinista, znalec Vysokých Tatier a Švajčiarskych Álp, horský vodca.^[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Žil so svojou rodinou v Poprade. Jeho otec Gustáv Alexander Luczy bol obchodníkom s potravinami. Stredoškolské štúdium v roku 1957 ukončil maturitou na Priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach. Vysokoškolské vzdelanie získal na Stavebnej fakulte Vysokej škole technickej v Bratislave v roku 1962. V roku 1969 emigroval do Švajčiarska. Dovtedy pracoval na stavebných projektoch v Poprade a vo Vysokých Tatrách. Príčinou emigrácie bolo jeho sledovanie vtedajšou Štátnou bezpečnosťou. Odmietol návrhy stať sa jej spolupracovníkom.^[1]

Jeho otec od detských rokov v ňom pestoval lásku k horám. Mal desať rokov, keď prvý raz vystúpil na tatranský vrchol. Boli nim Rysy. Mal 15 rokov, keď sa stal členom horolezeckého oddielu Slávia Košice a po absolvovaní kurzu pre začiatočníkov začal uskutočňovať prvé horolezecké túry vo Vysokých Tatrách. Mal 20 rokov, keď mal prvý vážny úraz po 45 metrovom páde v stene Malého Kežmarského štítu. Napriek tomu na hory a lezenie nezanevrel. Od roku 1965 bol dobrovoľným členom Tatranskej horskej služby, od roku 1968 horským vodcom. Od roku 1996 je horským vodcom UIAGM.^[1]

Po emigrácii sa usadil vo Švajčiarsku, kde pracoval ako stavebný inžinier hlavne na výstavbe diaľnic, tunelov, mostov, ale aj priemyselných konštrukcii a regulácii dopravy. Pôsobil Zürichu, Baseli, Neuchâteli a Biel/Bienne. Oženil sa zo švajčiarkou Monique, s ktorou má dve deti.

Nebol extrémnym horolezcom. Známe a ocenené boli jeho zjazdy na lyžiach tatranských vrcholov, lyžiarsky prechod Vysokými Tatrami zo Zeleného plesa na Popradské pleso v roku 1967. Absolvoval viac ako 400 výstupov na tatranské štíty. V jeho horolezeckom denníku je okolo 1400 alpských výstupov a z nich viac ako 600 na lyžiach.^[1][1] Archivované 2021-01-20 na Wayback MachineTatranec vo Švajčiarsku,[2]Horský vodca, [3]A.Luczy na lyžiach, [4]Rozhovor s A.Luczym v Slovenskom rozhlase.

Fotografická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Na medzinárodných súťažiach fotografov získal trinásť cien, z nich desať Grand prix a prvých cien.^[1][5]Fotograf Luczy

Publicistika[upraviť | upraviť zdroj]

V 60. rokoch 20. storočia publikoval články z horského prostredia v časopisoch Krásy Slovenska a Vysoké Tatry a v nemeckom časopise Alpinismus.
V 2008 z jeho pera vyšla knižka Spomienky na Tatry a exil a jej rozšírené vydanie v roku 2016 Zážitky a príhody horského vagabunda – tuláka hôr.
V roku 2002 bol spoluautorom knižky R. Gálfy, A. Luczy: Horolezecký sprievodca Vysoké Tatry (výber ciest I. diel).^[1]