Zbojnícke veže
| Zbojnícke veže | |
| vrch | |
 Biela lávka, 3 Zbojnícke veže a Široká veža.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | vyše 2 380 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′24″S 20°10′51″V / 49,19000°S 20,18083°V |
| Najľahší výstup | II, Veľká Zbojnícka veža od Zbojníckeho sedla |
| Prvovýstup | Z. Klemensiewicz, R. Kordys |
| - dátum | 1907 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zbojnícke veže (najvyššia má vyše 2 380 m n. m) sú tri veže v hlavnom hrebeni Tatier. Hoci sú trochu schované za mohutnou Širokou vežou, vidno ich na zostupe z Priečneho sedla. Presnejší údaj o nadmorskej výške sprievodcovia (Puškáš, Kroutil) neuvádzajú.
Topografia[upraviť | upraviť zdroj]
Od západu na východ, teda od sedla Biela lávka nasleduje: Malá Zbojnícka veža, Malá Zbojnícka štrbina, Prostredná Zbojnícka veža, Veľká Zbojnícka štrbina, Veľká Zbojnícka veža a Zbojnícke sedlo (asi 2360 m). Na sever ich steny spadajú do Zadnej Javorovej doliny na juh do Veľkej Studenej doliny, oblasť Strelecké polia.
Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]
Prvý výstup na Veľkú Zbojnícku vežu zo Zbojníckeho sedla uskutočnili Z. Klemensiewicz a R. Kordys v r. 1907, II.
Prvý prechod úplnej hrebeňovky až na Bielu lávku vykonal A. Grósz v r. 1912.
Niekoľko prvovýstupov na jednotlivé veže vytýčil František Kele v r. 1954.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.