Preskočiť na obsah

Zbojnícke veže

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zbojnícke veže
vrch
Biela lávka, 3 Zbojnícke veže a Široká veža.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška vyše 2 380 m n. m.
Súradnice 49°11′24″S 20°10′51″V / 49,19000°S 20,18083°V / 49.19000; 20.18083
Najľahší výstup II, Veľká Zbojnícka veža od Zbojníckeho sedla
Prvovýstup Z. Klemensiewicz, R. Kordys
 - dátum 1907
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zbojnícke veže (najvyššia má vyše 2 380 m n. m) sú tri veže v hlavnom hrebeni Tatier. Hoci sú trochu schované za mohutnou Širokou vežou, vidno ich na zostupe z Priečneho sedla. Presnejší údaj o nadmorskej výške sprievodcovia (Puškáš, Kroutil) neuvádzajú.

Topografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Od západu na východ, teda od sedla Biela lávka nasleduje: Malá Zbojnícka veža, Malá Zbojnícka štrbina, Prostredná Zbojnícka veža, Veľká Zbojnícka štrbina, Veľká Zbojnícka veža a Zbojnícke sedlo (asi 2360 m). Na sever ich steny spadajú do Zadnej Javorovej doliny na juh do Veľkej Studenej doliny, oblasť Strelecké polia.

Zbojnícke veže a Široká veža z Veľkej Studenej doliny.
Ostrý štít a Zbojnícke veže.

Prvý výstup na Veľkú Zbojnícku vežu zo Zbojníckeho sedla uskutočnili Z. Klemensiewicz a R. Kordys v r. 1907, II.

Prvý prechod úplnej hrebeňovky až na Bielu lávku vykonal A. Grósz v r. 1912.

Niekoľko prvovýstupov na jednotlivé veže vytýčil František Kele v r. 1954.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia 1977.