Uhliar
| Uhliar | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Obec | Spišské Vlachy |
| prameň | Kolinovce |
| - poloha | Četková (vrch) |
| - výška | 530 m |
| - súradnice | 48°55′07″S 20°49′55″V / 48,9186°S 20,8320°V |
| Ústie | Hornád |
| - poloha | Spišské Vlachy |
| - výška | 368 m |
| - súradnice | 48°55′48″S 20°50′21″V / 48,9299°S 20,8391°V |
| Dĺžka | 1,7 km |
| Rád toku | V. |
| Hydrologický identifikátor | 4-32-01-2734 |
  poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Uhliar[1] je potok v regióne Spiš na území obce Spišské Vlachy v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Volovské vrchy, v geomorfologickom podcelku Hnilecké vrchy.[2] Je ľavostranným prítokom Hornádu a má dĺžku 1,7 km. Je vodným tokom V. rádu.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v 530 m n. m. v lesnom extraviláne na obecnej hranici medzi obcami Spišské Vlachy a Kolinovce na juhovýchodnom svahu vrchu Četková s 646 m n. m., v južnej časti územia obce Kolinovce.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie sledujúc obecnú hranicu severným smerom lesným i poľnohospodárskym extravilánom, veľkým oblúkom sa stáča do severovýchodného smeru, opúšťa obecnú hranicu a vteká do územia obce Kolinovce, v 377 m n. m. podteká železnicu zo Žiliny do Košíc, v 367 m n. m. ústi do Hornádu ako jeho ľavostranný prítok. Uhliar nemá významnejšie prítoky.[3][4]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Motivantom názvu vodného toku Uhliar na území obcí Spišské Vlachy a Kolinovce v období pomenovacieho procesu bola aktivita spájaná s produkciou drevného uhlia. Podstatným menom uhliar bol označovaný odborník zaoberajúci sa touto činnosťou. Jednoslovný názov profesie bol prenesený na vodný tok v podobe Uhliar[5] s významom lokalita sústredenej aktivity uhliarov využívaná na tvorbu drevného uhlia. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach. Toponymum Uhliar bolo použité vo funkcii jednoslovného hydronyma ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[6] Názov vodného toku Uhliar bol štandardizovaný v roku 1992. V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Uhliar je jedinečným hydronymom (apríl 2022); nenesie so sebou nebezpečenstvo homonymie.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-04-25.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-04-24]
- ↑ Priebeh vodného toku Uhliar v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-04-26].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 29, 31, 154, 156. 079-902-87 NVA
- ↑ Geografické názvy okresu Spišská Nová Ves A28. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-387/1992 z 23.9.1992. 97 s. S. 35, 61, 89. ISBN 80-85672-00-6
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.