Smolnícky potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smolnícky potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Košický kraj
Okres Gelnica
Obec Smolnícka Huta
prameň Smolnícka Huta
 - poloha Jedľovec
 - výška 864 m
 - súradnice 48°44′41″S 20°49′48″V / 48,7446°S 20,8300°V / 48.7446; 20.8300
Ústie Smolník
 - poloha Smolnícka Huta
 - výška 443 m
 - súradnice 48°47′08″S 20°47′56″V / 48,7856°S 20,7990°V / 48.7856; 20.7990
Dĺžka 5,7 km
Rád toku VII.
Číslo hydronyma 4-32-02-2186
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Smolnícky potok[1] je potok v regióne Spiš, na území obce Smolnícka Huta v okrese Gelnica v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Volovské vrchy. Ústi do Smolníka. Má dĺžku 5,7 km. Rád toku VII.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v 864 m n. m. v juhovýchodnej časti územia obce Smolnícka Huta v tesnej blízkosti obecnej a zároveň aj okresnej hranice stelesnenej aj trojchotárom obcí Smolnícka Huta v okrese Gelnica a Štós a Medzev v okrese Rožňava na juhozápadnom svahu vrchu Jedľovec s 954 m n. m. v lesnom extraviláne premiešanom lúkami[2].

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie Smolnícky potok severným smerom až severovýchodoseverným smerom cez lesný extravilán, preteká cez strednú a severnú časť územia obce Smolnícka Huta, v 636 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, v 603 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok zo severozápadného svahu sedla Jedľovec, v 589 m n. m. priberá ďalší bezmenný pravostranný prítok, v 556 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok z východného svahu vrchu Mláky s 965 m n. m., v 529 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok zo západného svahu vrchu Zbojnícka skala s 1 147 m n. m. pritekajúci Zbojníckou dolinou, bez zmeny smeru preteká lesným extravilánom, ktorý je premiešaný lúkami, v osade Smolnícka píla v 443 m n. m. ústi do Smolníka ako jeho pravostranný prítok.

Smolnícky potok patrí do okresu Gelnica v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Volovské vrchy v geomorfologickom podcelku Kojšovská hoľa.[3][4] Nemá významnejší prítok.[5]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku Smolnícky potok má pôvod v názve vodného toku Smolník, do ktorého ústi. Z hydronyma Smolník bolo po rozšírení o formant -sky/-cky a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Smolnícky potok ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Nemožno ale vylúčiť ani možnosť, že názov vodného toku Smolnícky potok má pôvod v osadnom názve Smolnícka Huta. Táto relatívne mladá osada (dnes obec) má najstarší písomný záznam svojho názvu z roka 1828 v podobe Szomolnok Hutta[7][8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1975[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Smolnícky potok je jedinečným hydronymom (september 2022).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-08-08.
  2. Geografické názvy okresu Spišská Nová Ves A28. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-387/1992 z 23.9.1992. 97 s. S. 55, 56, 77, 86, 91. ISBN 80-85672-00-6.
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-08-08]
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 32, 33. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Smolníckeho potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-09-09]
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 532, 3. diel s. S. 60.
  8. Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 356.
  9. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 115 + erráta. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).