Vahan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vahan
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Košický
Okresy Poprad, Rožňava
Obce Vernár, Stratená
Pohorie Spišsko-gemerský kras
Podcelok Slovenský raj
Povodia Hornád, Hnilec
Nadmorská výška 1 138,7 m n. m.
Súradnice 48°54′18″S 20°18′54″V / 48,905°S 20,3151°V / 48.905; 20.3151
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup zo Stratenej
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vahan[1] (1 138,7 m n. m.[2][3]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Vernárom, približne 15 km južne od Popradu.[5]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severovýchodnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Slovenský raj.[4] Leží na pomedzí Prešovského a Košického kraja, na hranici okresov Poprad a Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Vernár a Stratená.[1] Najbližším sídlom je západne situovaný Vernár a južne ležiaca Stratená a jej miestna časť Dobšinská Ľadová Jaskyňa, juhovýchodne ležia Dedinky, severovýchodne Hrabušice a severne Hranovnica.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský raj.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vahan je uzlovým vrchom v centrálnej časti Slovenského raja, z ktorého vybiehajú tri hrebene. Juhozápadný vedie cez sedlo Kopanec na rovnomenný vrch (1 132 m n. m.), južný na Štrbákovú (1 078 m n. m.) a severovýchodne smerujúci na Koč (1 057 m n. m.). Severným smerom sa nachádza tiež Krompľa (990 m n. m.), Vysoká (1 036 m n. m.) a Tri kopce (1 056 m n. m.), západným sa nachádza Barbolica (1 013 m n. m.), Predná hoľa (1 546 m n. m.), Kopanec, Javorina (1 186 m n. m.) a Kráľova hoľa (1 946 m n. m.), južným Doštianky (1 110 m n. m.), Duča (1 141 m n. m.), Remiaška (1 168 m n. m.) a Štrbáková a východným Havrania skala (1 154 m n. m.), Cigánka (1 137 m n. m.), Lipovec (1 112 m n. m.) a Bykárka (1 058 m n. m.).[3] Severná a východná čas masívu patrí do povodia Hornádu, kde vodu odvádzajú prítoky Veľkej Bielej vody, juhozápadné svahy odvodňuje potok Kopanec do Hnilca. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, no tiež Levočské vrchy, Branisko, Volovské vrchy, Stolické vrchy, východnú časť Nízkych Tatier a Vysoké Tatry.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no sedlom Kopanec prechádza cesta i zeleno značený chodník z rázcestia Bľajzoch v Pílskej doline na rázc. Krivian pri Stratenej.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
  3. a b c Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]