Ruža ovisnutá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Ruža ovisnutá (Rosa Pendulina)
Rosa pendulina

Ruža ovisnutá (Rosa pendulina) je druh európskej divokorastúcej horskej ruže. Je nápadná tým, že jej kvetné stopky sa pri dozrievaní stáčajú dolu a šípky sú na nich ovisnuté.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh sa vyskytuje iba v strednej, južnej a juhovýchodnej Európe, v južnej Európe rastie väčšinou iba v horských oblastiach. Areál jej výskytu je na juhu ohraničený Pyrenejami, Alpami a Karpatami, severná hranica ide cez Nemecko a Poľsko, a na východe zasahuje až na Ukrajinu. V Česku aj na Slovensku rastie častejšie vo vyšších polohách, menej často sa vyskytuje v nižších polohách.

V porovnaní s inými ružami je náročná na vlahu pôdy a rastie v miestach s vyššími zrážkami alebo pozdĺž horských potokov a na brehoch horných tokov riek alebo v ich naplaveninách. Ďalej si vyberá vlhké a tienisté miesta na pasienkoch, na okrajoch lesov, v kosodrevinách býva súčasťou subalpínskych krovín, často rastie až nad hornú hranicu lesa.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to prútený ker, fanerofyt, s čelnými podzemnými výbežkami, ktoré vytvárajú husté polykormony. Prúty viac-menej priame, dorastajú do vyše 100 až 200 cm, v spodnej časti sú husto ostnaté a v hornej časti takmer bez ostňov. Listy rastú striedavo, na jar sú to pozdĺžne až eliptické lístky, ktoré sú po obvode najčastejšie ostro zubaté, na báze oblé až klinovité, na konci tupé alebo ostro špicaté a zospodu na strednej žilke najčastejšie chlpaté. Zelenkavé blanité vytrvalé palisty sú široké, asi z polovice sú prirastené ku stopke listu.

Na hlavných prútoch rastú skrátené ostnaté plodonosné vetvičky, ktoré sú dlhé 0,5 až 30 cm. Na nich sa objavujú pomerne veľké, sýto ružové alebo purpurové, jemne voňajúce päťpočetné kvety, zvyčajne jednotlivo, vzácnejšie v chudo kvetných vrcholičnatých súkvetiach po 2 až 3 kusy. Vztýčené, husté, žľaznaté kvetné stopky sa po odkvitnutí sklápajú a pri zrelosti plodov sú lačné. Trvalé kališné lístky nie sú oddelené a sú bez príveskov, holé alebo husto žľaznaté. Korunné lístky bývajú ružové až karmínové. Z plochého disku vyrastá veľa tyčiniek so žltými prašníkmi a taktiež čnelka s bliznami. Kvitne v máji a júni.

Plody[upraviť | upraviť zdroj]

Plody sú drobné, tvrdé, krémovo žlté nažky, ktoré sa vo veľkom počte vyvíjajú v dužinatej šešuli, v tzv. nepravom plode šípky. Holá ale častejšie žľaznatá šípka, väčšinou fľaškovitého alebo hruškovitého tvaru, má pri zrelosti červenú farbu a visí na dlhej stopke smerom dole. Na vrchole má zaschnuté kališné lístky, pomerne skoro mäkne.

Ruža ovisnutá je tetraploidná ruža, patriaca medzi generatívne sa rozmnožujúce druhy. Má štandardne širokú vnútro populačnú variabilitu, ktorá sa prejavuje v hustote žliaz a tŕňov a v tvare šípky. Je to dlhoveká rastlina, na vhodnom mieste rastie aj 45 rokov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Růže převislá na českej Wikipédii.