Muchárik bielokrký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Muchárik bielokrký
Collared flycatcher (Ficedula albicollis).jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ficedula albicollis
Temminck, 1815
Synonymá
muchárik belokrký
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Muchárik bielokrký alebo muchárik belokrký[3] (lat. Ficedula albicollis) je druh z čeľade muchárovité. Hniezdi v Európe od Francúzska cez strednú Európu, Ukrajinu po juzozápadné Rusko. Slovensko má druhú najpočetnejšiu populáciu muchárikov bielokrkých v Európe.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký ako muchárik čiernohlavý (dĺžka tela je asi 130 mm[5], krídla samcov 78-82 mm, samíc 77-80 mm, chvosta 49-54 mm). Podobný ako muchárik čiernohlavý, od ktorého sa samček odlišuje bielym pásikom na krku, oddeľujúcim čiernu čiapočku od čierneho chrbta. Biela škvrna na krídle a čele je rozsiahlejšia. Samička je podobná samičke muchárika čiernohlavého. Rozpoznávací znak: biele škvrny na letkách začínajú už na 3., 4., a 5. letke, väčšia biela škvrna na krídlach, vidieť náznak bieleho pása okolo krku[6], kostrč je svetlejšia a celkový farebný dojem je sivší[5].

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

31 s, Slovensko, po daždi, na pozadí hlas drozda čierneho

Muchárik bielokrký spieva pomaly a nemelodicky. Rôzne tóny, čisté i škrípavé, vydáva akoby "sem a tam" "cit-cit-cit"[7][5]. Má tiež veľmi typické volanie, melancholické "hiip". Varovný hlas znie "pik", často v kombinácii s volaním "hiip-pik hiip-pik".[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Ako hniezdič je v listnatých lesoch na Slovensku pomerne hojný, ak je v poraste dostatok stromových dutín. Najvyššie hustoty dosahuje v riedkych dubových lesoch v ktorých nie je silný podrast a majú veľa dutín, 14,4 - 21,3 páru/10 ha v pohori Tribeč, Malá Suchá. Rozšírený je od nížin až do výšky 1 200 – 1 300 m, odhad počtu hniezdiacich párov je 70 000 - 150 000[4].

Sťahovavý. Prilieta v apríli, odlieta v auguste a septembri[5].[4]

Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva najmä staršie listnaté lesy s dostatkom dutín. Menšie počty dosahuje v zmiešaných lesoch, parkoch a sadoch.[4] V parkoch, záhradách sa objavuje počas migrácie.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi v dutinách a polodutinách stromov. Začiatok hniezdenia je v máji. Samička znáša 4 – 7 jednofarebno modrozelených vajec veľkosti 17x13 mm. Inkubačný čas 12-13 dní, výchova mladých v hniezde 13 – 14 dní.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa predovšetkým lietajúcim hmyzom.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Užitočný hmyzožravý druh, ktorý si zaslúži všestrannú ochranu. Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 663,87 (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 27. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-08]. Dostupné online.
  4. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Anton Krištín, Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Muchárik bielokrký, s. 531 - 532.
  5. a b c d e JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  7. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]