Muchárik čiernohlavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Muchárik čiernohlavý
Flickr - Rainbirder - Pied Flycatcher (Ficedula hypoleuca).jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ficedula hypoleuca
Pallas, 1764
Synonymá
muchárik černohlavý
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Muchárik čiernohlavý alebo muchárik černohlavý[3] (lat. Ficedula hypoleuca) je druh z čeľade muchárovité. Obýva západnú palearktídu od severozápadnej Afriky cez severnú Európu až do západnej Ázie. Menej početne žije v strednej, južnej a juhovýchodnej Európe.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Muchárik čiernohlavý meria 13 cm[5][6] a váži 12 – 14 g.[7] Samček muchárika čiernohlavého žijúci v západnej Európe má na jar hlavu a chrbát čiernej farby, samček žijúci vo východnej Európe má hlavu a chrbát hnedosivej farby (viď galériu, kompozícia, v hornom ľavom rohu sú pri sebe).[6][5] Je popísaných až 7 rôznych stupňov zafarbenia od čiernej po sivú.[7] Nasledujúci opis samčeka platí pre všetky farebné varianty: čelo, spodná časť tela, škvrny na krídlach a okraje bočných kormidlových letiek sú biele. Na jeseň sa samci podobajú na samice, biele čelo im však ostáva. Samička má hnedosivý chrbát, žltobiely spodok tela a bielu škvrnu na krídlach má malú.[6][5][7] Samička nemá biele čelo.[5] Mláďatá sa podobajú na samicu a sú zafarbené ako mláďatá muchárika bielokrkého. Mláďatá majú tmavohnedo škvrnitý chrbát, hrvoľ a prsia.[7] Od mláďat muchára sivého sa líšia bielou škvrnou na krídlach.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

12 s, Rusko

Spev muchárika čiernohlavého sa skladá z dvojslabičných motívov slabík "zi-it, zi-it"[6], znie jasne ale melancholicky, je možné rozlíšiť tri až šesť rôznych motívov, ktoré prednáša v rôznom poradí, napríklad "cüli cüli cüli wüdje wüdje čekevii čekevii šryy"[5]. Občas do svojho spevu vplieta motívy od iných druhov, napríklad spev kôrovníka dlhoprstého, sýkorky veľkej alebo penice čiernohlavej, spev pripomína žltochvosta hôrneho.[5] Vábenie je kovovo znejúce "vit"[6] či "pvitt" alebo "hüitt"[5]. Často opakovaný kontaktný hlas znie ako "tik" a ako silné "čist"[6] alebo "Tett"[5], používaný aj v kombinácii s vábením[5].

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Muchárik čiernohlavý je na Slovensku počas obdobia migrácie veľmi početný a nápadný druh, hniezdi však veľmi zriedkavo ale pravidelne, cez Slovensko prebieha južná hranica areálu rozšírenia druhu. Hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné v 5,90 % mapovacích kvadrátov.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 – 200. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje majú nejasný trend. Ekosozologický status v roku 1995 I – nezaradený, v roku 1998 a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC* D1 - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku hniezdi v horských zmiešaných lesoch, kde rastie buk lesný, javor, jaseň, brest spolu s jedľou a smrekom.[4][7] Vyhniezdil aj v starých sadoch, parkoch a cintorínoch.[7]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Muchárik čiernohlavý hniezdi v prirodzených bútľavinách stromov alebo v dutinách, ktoré vysekali ďatle. Do dutiny si nanosí suché steblá, listy, srsť a perie. Samička znesie 5 – 7 (4 – 8) modrozelených vajíčok. Na vajíčkach sedí iba samica 14 – 15 dní. Obaja rodičia kŕmia vyliahnuté mláďatá 14 – 16 dní. Hniezdi raz ročne koncom mája, v júni.[7]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Muchárik čiernohlavý chytá lietajúci hmyz.[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 27. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-14]. Dostupné online.
  4. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Muchárik čiernohlavý, s. 532 – 535.
  5. a b c d e f g h i JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d e f g PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d e f g h FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]