Žltochvost hôrny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Žltochvost hôrny
Phoenicurus phoenicurus male(js).jpg
samec
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Phoenicurus phoenicurus
Linnaeus, 1758
Synonymá
žltochvost lesný,
žltochvost záhradný
Distribution ph phoenicurus.png
Mapa rozšírenia, plnou farbou P.phoenicurus phoenicurus
P.phoenicurus samamisicus čiarkovane

██  Hniezdenie

██  Zimovanie

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Žltochvost hôrny (iné názvy: žltochvost lesný, žltochvost záhradný[3]; lat. Phoenicurus phoenicurus) je malý vták z čeľade muchárovité. Hniezdi od severnej Afriky cez Európu až po strednú Sibír a Bajkalské jazero. Na Slovensku žije v redších listnatých lesoch so starými bútľavými stromami.[4]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Žltochvost hôrny meria 18 cm[5][6] a váži 13 - 19,4 g [7]. Samček aj samička majú hrdzavý chvost a kostrč. Samček má čierne líca a hrdlo, biele čelo, sivý vrch hlavy i chrbát. Prsia a boky má hrdzavočervené. Na jeseň majú pierka na hrdle biely lem. Samička má chrbát sivohnedý a spodnú časť tela žltohnedkastú. Mláďatá sú škvrnité podobne ako mláďatá čiervienky obyčajnej, majú však hrdzavý chvost ktorým pokyvkávajú.

Hlas[upraviť | upraviť kód]

Spev

1 min 1 s, Anglicko, iné druhy na pozadí: drozd čierny a holub hrivnák

Spev

29 s, Fínsko

Vábenie znie podobne ako u kolibiarika spevavého "hüid"[6][5], hlas nepokoja "tik"[5] a je pre neho typická kombinácia týchto hlasov vo forme "hüid, hüid, tik-tik-tik".[6][5] Žltochvost hôrny má melodický ale trochu melancholicky znejúci spev, do ktorého zaplieta aj hlasy iných vtákov.[6] Spev často začína vábením "hüit" a zvukom "Tüi-tüitüi-tüi".[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Je to prísne sťahovavý druh. Prilietajú od konca marca do mája, odlietajú od septembra do októbra. Na Slovensku hniezdi až do 1 500 m n. m. (vo Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách).[7] Najvyššie hustoty dosahuje v dubovom lese bez podrastu, priemerne 3,8 páru/10 ha.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 000 - 15 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny pokles od 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 žiadny.[4] V roku 2001 LR - menej ohrozený.[8] V roku 2014 VU* A2a; C1 - zraniteľný.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC2 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status.Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.[4]

Biotop[upraviť | upraviť kód]

Žije v lesoch parkovitého charakteru, najmä ak sú bez podrastu.[4] Obľubuje riedke listnaté lesy s polámanými stromami, aké sú často na hrebeňoch (hrebeňové bučiny, napríklad Vtáčnik 1 340 m n. m., Vihorlatské vrchy, Slanské vrchy, Nízke Tatry a Veľká Fatra)[4]. Hniezdi aj v zmiešaných lesoch, borovicových lesoch v parkoch a záhradách, v sadoch a brehových porastoch so starými stromami.[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť kód]

Hniezdi dva razy do roka v dutinách stromov, múrov i v búdkach.[7] Stavajú malé hniezdo z listov tráv, korienkov, vo vnútri srsť a perie. Na 5 - 6 (8) modrozelených vajíčkach sedí hlavne samica 13 - 14 dní. Po vyliahnutí obaja rodičia kŕmia mláďatá 12 - 14 dní.[7]

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Žltochvost hôrny sa živí hmyzom, larvami a kuklami. Potravu zbierajú zo zeme, na konároch, na vodnej hladine a chytajú vo vzduchu.[7]

Ochrana[upraviť | upraviť kód]

Žltochvost hôrny je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 663,87 (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. IUCN Red list 2018.1. Prístup 2. septembra 2018.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Žltochvost hôrny / Žltochvost lesný, s. 469 - 470.
  5. a b c d e JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]