Kôrovník dlhoprstý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kôrovník dlhoprstý
Treecreepers14.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Certhia familiaris
Linnaeus, 1758
Certhia familiaris Certhia hodgsoni.png
Mapa rozšírenia kôrovníka dlhoprstého a kôrovníka horského

██  Kôrovník dlhoprstý, stály

██  Kôrovník dlhoprstý v zime

██  Kôrovník horský

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kôrovník dlhoprstý[2] (lat. Certhia familiaris) je veľmi malý vták z čeľade kôrovníkovité.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kôrovník dlhoprstý meria 125 mm.[3] a váži 6 - 9,5 g.[4] Na chrbtovej strane je samček aj samička hnedej farby s hnedými čiarkami a škvrnkami. Spodná časť tela je biela so striebristým leskom. Zobák je zahnutý nadol.[5] Nadchvostové krovky majú hrdzavú farbu. Mladé vtáky majú spodok tela žltobiely.[4]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

4,3 s, Slovensko, okrem spevu kôrovníka dlhoprstého počuť spev penice čiernohlavej a pinky obyčajnej.

Vábenie "siit"

52 s, Anglicko, okrem vábenia kôrovníka dlhoprstého počuť spev červienky obyčajnej a hlas brhlíka obyčajného.

Vábenie je jemné "siit"[5] alebo "srii"[3]. Spev trvá asi 3 s a možno rozlíšiť dve časti "zi-zi zisirri zrisirirr"[3].

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi na väčšine územia Slovenska do 1 620 m n. m.. Je to stály druh a v mimohniezdnom období robí potulky v okolí hniezdiska.[6]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 000 - 150 000, zimujúcich jedincov 300 000 - 600 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[6]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Žije najmä v ihličnatých a zmiešaných lesoch. Hniezdi aj v listnatých lesoch a parkoch.[6]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo si stavia pod odlúpenou kôrou, v škárach stromov a pod brečtanom.[5] Stavia iba samica a umiestňuje ho vo výške od 1 do 3 m. Používa drobné konáriky a kúsky kôry, vo vnútri jemné rastlinné časti, srsť a perie, na spájanie používa pavučinu. Kladie 5 - 7 bielych vajíčok s hrdzavými škvrnkami. Škvrnky sa zahusťujú na širšom konci vajíčka. Samica sedí na vajíčkach a samec ju kŕmi. Mláďatká sa vyliahnu za 13 - 15 dní. Obaja rodičia ich kŕmia 15 - 16 dní. Hniezda dva krát za rok, v apríli a v máji a potom v júni, júli.[4]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa hmyzom alebo článkonožcami na kôre stromov v rôznom štádiu života - vajíčka, larvy aj kukly.[4] Pri hľadaní potravy sa pohybujú skackavo a špirálovite hore po kôre. Preletia na susedný strom, na spodnú časť kmeňa a opäť smerujú nahor.[3]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako kôrovník krátkoprstý užitočný hmyzožravý druh. Obidva druhy treba všemožne chrániť.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.2.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-03-27]. Dostupné online.
  3. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  4. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  5. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Kôrovník dlhoprstý, str. 555 – 557, Kropil, R., Mošanský, L.). ISBN 80-224-0714-3.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]