Hlinné

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°57′12″S 21°34′50″V / 48,9534°S 21,5805°V / 48.9534; 21.5805
Hlinné
obec
Hlinné.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Horný Zemplín
Nadmorská výška 152 m n. m.
Súradnice 48°57′12″S 21°34′50″V / 48,9534°S 21,5805°V / 48.9534; 21.5805
Rozloha 14,59 km² (1 459 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 891 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 129,61 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1402
Starosta Milena Naštová Hladová[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 094 35 (pošta Soľ)
ŠÚJ 544230
EČV VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Hlinné
E-mailová adresa ocu.hlinne@slovaneet.sk
Telefón 057/4496334
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hlinné
Webová stránka: hlinne.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Hlinné je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Hlinné sa nachádza v Podslanskej pahorkatine na pravom brehu rieky Topľa. V západnej časti zasahuje aj do sopečných Slanských vrchov, vo východnej časti aj do výbežkov Východoslovenskej nížiny.

Názov obce[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1402, keď bol názov obce zapísaný v mmaďarskej podobe Agyagos, Agyagaspatak, čo v preklade znamená Ílovitý (Agyagos) a Hlinné (Agyagaspatak). Názov obce súvisí s kvalitou pôdy, ktorá je ílovitá a tým pádom ťažká, čo sťažuje obrábanie pôdy na poľnohospodárske účely a znižuje úrodnosť pôdy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik obce sa predpokladá v 11.13. storočí.

Obec má od svojho vzniku slovenský pôvod. Až do 17. storočia patrila panstvu Čičava, v 15. storočí čiastočne aj panstvu Skrabské. V 15. až 17. storočí sa obec sľubne rozrastala. V roku 1493 mala 8 obývaných usadlostí a v roku 1600 mala už 21 poddanských domov. V obci bol dom richtára, mlyn, evanjelický kostol, fara a škola.

Koncom 17. storočia bolo Hlinné stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom

  • obec mala v roku 1715 11 domácností
  • v roku 1730 bola úplne opustená
  • v roku 1787 mala už 84 domov a 530 obyvateľov

V 18.-19. storočí vlastnili tunajšie majetky Dessewffyovci a po nich Coudenhoveovci, v obci bol v prevádzke aj liehovar. Obyvatelia sa zaoberali povozníctvom, drevorubačstvom a tkáčstvom. Zúčastnili sa na roľníckom povstaní v roku 1831.

V rokoch 1890-1910 sa mnohí obyvatelia vysťahovali. Za I. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkáčstvom a v roku 1921 bola založená bunka KSČ. Po II. sv. vojne nastal rozvoj obce - v roku 1952 postavili trepáreň ľanu a v roku 1958 bolo založené JRD.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sídlisko Pod Hôrkou, archeologická lokalita z obdobia doby rímskej. Lokalita nie je prezentovaná.[4]
  • Gréckokatolícky kostol Zosnutia presvätej Bohoridičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1794. Obnovou prešiel v roku 1883 a 1927. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie chrámu pochádza zo začiatku 20. storočia.[5] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža s nárožným zaoblením je ukončená barokovou helmicou s laternou.
  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1939-1940. Autorom projektu kostola je Juraj Byrtus. V roku 1947 prešiel obnovou. V interiéri sa nachádzajú lomené klenby. Zariadenie kostola je novodobé. Fasády sú členené oknami s lomeným oblúkom. Veža s prvkami secesie je dekorovaná vlysom s motívom hrotitého oblúka a ukončená štítmi s lomenými oblúkmi a ihlancovou helmicou.[6]

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa okrem gréckokatolíckeho chrámu a rímskokatolíckeho kostola nahádza aj moderný evanelický kostol.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Hlinné - Chrám Zosnutia Presvätej Bohoridičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Hlinné - Kostol sv. Štefana prvomučeníka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Evanjelická cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Hlinné. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlinné

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]