Podslanská pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°39′04″S 21°35′24″V / 48,651°S 21,59°V / 48.651; 21.59
Podslanská pahorkatina
geomorfologický podcelok
Slanec, pohled na hrad.jpg
Slanecký hrad s okolím
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický, Prešovský
Okresy Košice-okolie, Vranov nad Topľou, Trebišov
Nadradená
jednotka
Východoslovenská pahorkatina
Susedné
jednotky (v SR)
Hanušovská pahorkatina
Šimonka
Makovica
Mošník
Bogota
Milič
Zemplínske vrchy
Trebišovská tabuľa
Toplianska niva
Súradnice 48°39′04″S 21°35′24″V / 48,651°S 21,59°V / 48.651; 21.59
Najnižší bod východný okraj podcelku
 - výška cca 150 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Podslanská pahorkatina je geomorfologický podcelok Východoslovenskej pahorkatiny.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok zaberá západnú časť pahorkatiny a vytvára prechodné územie medzi Slanskými vrchmi a Východoslovenskou rovinou. Severným smerom susedí Beskydské predhorie s podcelkom Hanušovská pahorkatina, západným smerom nadväzujú Slanské vrchy s podcelkami Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota a Milič. Južný okraj územia vymedzuje štátna hranica s Maďarskom a Zemplínske vrchy, východným smerom leží rovinatá Trebišovská tabuľa, patriaca Východoslovenskej rovine. Na severovýchode pokračuje Východoslovenská pahorkatina podcelkom Toplianska niva.[1]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Pás územia v podhorí Slanských vrchov je vstupnou bránou do pohoria a najmä v južnej časti je niekoľko značených chodníkov. Tie spájajú atraktívne lokality, medzi inými Tokajskú vinohradnícku oblasť s jazerom Izra. K lokalite jazera vedú i chodníky z Kuzmíc a Kalše.[2]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Pahorkatinou vedú najmä cesty lokálneho významu, no západo-východným smerom ju pretína cesta II/552 (KošiceZemplínska Teplica) v južnej časti a dôležitá európska cesta 50 v koridore cesty I/19 (Košice – Michalovce) v strednej časti. Severnou časťou vedie cesta II/576 (Herlianske sedloVranov nad Topľou) a okrajovo i cesta I/18 (PrešovMichalovce). Železnice zastupujú trate Prešov – Humenné v severnej a Košice – Čierna nad Tisou v južnej časti.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online.