Hermanovce nad Topľou
| Hermanovce nad Topľou | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | |
| Okres | Vranov nad Topľou | |
| Región | Šariš | |
| Vodný tok | Hermanovský potok | |
| Nadmorská výška | 280 m n. m. | |
| Súradnice | 48°58′57″S 21°30′32″V / 48,9824°S 21,5089°V | |
| Rozloha | 25,94 km² (2 594 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 664 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 25,6 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1402 | |
| Starosta | Martin Ivan[3] (ŠANCA) | |
| PSČ | 094 34 (pošta Bystré) | |
| ŠÚJ | 544221 | |
| EČV (do r. 2022) | VT | |
| Tel. predvoľba | +421-57 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hermanovce nad Topľou 195 | |
| Telefón | 449 26 37 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Hermanovce nad Topľou | ||
| Webová stránka: hermanovcent.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Hermanovce nad Topľou je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]V chotári obce sa nachádza najvyšší bod Slanských vrchov – Šimonka (1 092 m n. m.), ležiaci na okraji zlatobanského kráteru. V katastrálnom území chotára sa tiež nachádza vrch Oblík (925 m n. m.). Oba vrchy sú súčasťou rovnomenných národných prírodných rezervácií (NPR Oblík, NPR Šimonka). Okrem toho sa tu nachádza aj PR Hermanovské skaly, zložené z dvoch častí – Sokolia skala a Havrania skala/kameň.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci je z roku 1399. Obec vznikla na nemeckom zákupnom práve šoltýsom Hermannom, podľa ktorého nesie aj názov.
Potok pretekajúci obcou (Hermanovský) bol do roku 1882 súčasťou hranice medzi Šarišskou a Zemplínskou stolicou a zároveň dovtedy existovali samostané dve rovnomenné obce, jedna v Šariši, druhá už v Zemplíne. Po tomto roku zjednotená obec spadala do Šarišskej stolice.
Začiatkom septembra 1944 operoval nad obcou oddiel Bohdan Chmeľnyckij z partizánskeho zväzku Čapajev. Za pomoc partizánom bola dedina 7. septembra 1944 nemeckými jednotkami vypálená a štyria jej obyvatelia boli popravení,
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Sčítanie 2011
[upraviť | upraviť zdroj]údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 Sčítanie 2011 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 701 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská | 96,29 % | |||
| rusínska | 0,43 % | |||
| ukrajinská | 0,57 % | |||
| česká | 0,43 % | |||
| nemecká | 0,14 % | |||
| iná | 0,14 % | |||
| nezistená | 2,00 % | |||
Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):
| Počet obyvateľov: 701 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenský | 95,29 % | |||
| rusínsky | 0,29 % | |||
| ukrajinský | 0,71 % | |||
| český | 0,43 % | |||
| iný | 0,14 % | |||
| nezistený | 3,14 % | |||
Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
| Počet obyvateľov: 701 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 29,67 % | |||
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 55,06 % | |||
| Gréckokatolícka cirkev | 2,71 % | |||
| Reformovaná kresťanská cirkev | 0,14 % | |||
| Pravoslávna cirkev | 0,14 % | |||
| Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia | 0,43 % | |||
| Evanjelická cirkev metodistická | 0,29 % | |||
| Apoštolská cirkev | 1,00 % | |||
| Cirkev bratská | 7,13 % | |||
| bez vyznania | 0,14 % | |||
| nezistené | 3,28 % | |||
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Praveké sídlisko na vrchu Oblík, archeologická lokalita z obdobia doby bronzovej. Osidlená bola až do obdobia stredoveku. Lokalita nie je prezentovaná.[4]
- Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba staršieho, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1650. Pôvodné patrocínium bolo Najsvätejšej Trojice. Kostol bol evanjelický v období rokov 1666-1717. V roku 1860 bol obnovený. Veža bola pristavaná v roku 1864. Poslednými úpravami prešiel v roku 2020.[5] Zariadenie kostola je novodobé. Fasády sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami, veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem rímskokatolíckeho kostola sa v obci nachádza aj moderný evanjelický kostol z roku 1993.[6]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[7] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[8][9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Filiálny kostol sv. apoštola Jakuba Staršieho v Hermanovciach [online]. Farnosť Bystré. Dostupné online.
- ↑ ECAV [online]. Oficiálne stránky obce Hermanovce nad Topľou. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Vyd. 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. 513 s. ISBN 80-85174-03-0. S. 93 – 94.
- ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 159 – 161.
- RÁBIK, Vladimír. Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku : (Šarišská župa a slovenské časti žúp Abovskej, Zemlínskej a Užskej). 1. vyd. Bratislava : Karpatskonemecký spolok na Slovensku; Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry karpatských Nemcov, 2006. 433 s. ISBN 80-8060-197-6.
- PAŽUROVÁ, Helena. Slovenský partizánsky zväzok Čapajev. Banská Bystrica : Múzem SNP, 2014. ISBN 9788089514267. S. 192.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hermanovce nad Topľou
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj] |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |