Hermanovce nad Topľou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hermanovce nad Topľou
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Šariš
Nadmorská výška 280 m n. m.
Súradnice 48°58′57″S 21°30′32″V / 48,9824°S 21,5089°V / 48.9824; 21.5089
Rozloha 25,94 km² (2 594 ha) [1]
Obyvateľstvo 666 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 25,67 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1402
Starosta Martin Ivan[3] (ŠANCA)
PSČ 094 34 (pošta Bystré)
ŠÚJ 544221
EČV (do r. 2022) VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Hermanovce nad Topľou 195
Telefón 449 26 37
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: hermanovcent.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Hermanovce nad Topľou je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

V chotári obce sa nachádza najvyšší bod Slanských vrchovŠimonka (1 092 m n. m.), ležiaci na okraji zlatobanského kráteru. V katastrálnom území chotára sa tiež nachádza vrch Oblík (925 m n. m.). Oba vrchy sú súčasťou rovnomenných národných prírodných rezervácií (NPR Oblík, NPR Šimonka). Okrem toho sa tu nachádza aj PR Hermanovské skaly, zložené z dvoch častí – Sokolia skala a Havrania skala/kameň.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci je z roku 1399. Obec vznikla na nemeckom zákupnom práve šoltýsom Hermannom, podľa ktorého nesie aj názov.

Potok pretekajúci obcou (Hermanovský) bol do roku 1882 súčasťou hranice medzi Šarišskou a Zemplínskou stolicou a zároveň dovtedy existovali samostané dve rovnomenné obce, jedna v Šariši, druhá už v Zemplíne. Po tomto roku zjednotená obec spadala do Šarišskej stolice.

pamätník na partizánsky zväzok Čapajev odhalený pri príležitosti 77. výročia vypálenia obce.
pamätník na partizánsky zväzok Čapajev odhalený pri príležitosti 77. výročia vypálenia obce.

Začiatkom septembra 1944 operoval nad obcou oddiel Bohdan Chmeľnyckij z partizánskeho zväzku Čapajev. Za pomoc partizánom bola dedina 7. septembra 1944 nemeckými jednotkami vypálená a štyria jej obyvatelia boli popravení,

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie 2011[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 701
slovenská
  
96,29 %
rusínska
  
0,43 %
ukrajinská
  
0,57 %
česká
  
0,43 %
nemecká
  
0,14 %
iná
  
0,14 %
nezistená
  
2,00 %

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 701
slovenský
  
95,29 %
rusínsky
  
0,29 %
ukrajinský
  
0,71 %
český
  
0,43 %
iný
  
0,14 %
nezistený
  
3,14 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 701
Rímskokatolícka cirkev
  
29,67 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
55,06 %
Gréckokatolícka cirkev
  
2,71 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
0,14 %
Pravoslávna cirkev
  
0,14 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
  
0,43 %
Evanjelická cirkev metodistická
  
0,29 %
Apoštolská cirkev
  
1,00 %
Cirkev bratská
  
7,13 %
bez vyznania
  
0,14 %
nezistené
  
3,28 %

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba staršieho, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1650. Pôvodné patrocínium bolo Najsvätejšej Trojice. Kostol bol evanjelický v období rokov 1666-1717. V roku 1860 bol obnovený. Veža bola pristavaná v roku 1864. Poslednými úpravami prešiel v roku 2020.[5] Zariadenie kostola je novodobé. Fasády sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami, veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem rímskokatolíckeho kostola sa v obci nachádza aj moderný evanjelický kostol z roku 1993.[6]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[7] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[8][9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Filiálny kostol sv. apoštola Jakuba Staršieho v Hermanovciach [online]. Farnosť Bystré. Dostupné online.
  6. ECAV [online]. Oficiálne stránky obce Hermanovce nad Topľou. Dostupné online.
  7. Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  8. Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  9. Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Vyd. 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. 513 s. ISBN 80-85174-03-0. S. 93 – 94.
  • ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 159 – 161.
  • RÁBIK, Vladimír. Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku : (Šarišská župa a slovenské časti žúp Abovskej, Zemlínskej a Užskej). 1. vyd. Bratislava : Karpatskonemecký spolok na Slovensku; Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry karpatských Nemcov, 2006. 433 s. ISBN 80-8060-197-6.
  • PAŽUROVÁ, Helena. Slovenský partizánsky zväzok Čapajev. Banská Bystrica : Múzem SNP, 2014. ISBN 9788089514267. S. 192.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]