Kožuchovce

Kožuchovce
obec
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Stropkov
Región	Šariš
Nadmorská výška	340 m n. m.
Súradnice	49°19′14″S 21°42′16″V
Rozloha	6,15 km² (615 ha)
Obyvateľstvo	46 (31. 12. 2024)
Hustota	7,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1618
Starosta	Ján Zajac (SMER-SD)
PSČ	090 22 (pošta Bukovce)
ŠÚJ	527416
EČV (do r. 2022)	SP
Tel. predvoľba	+421-54
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kožuchovce
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kožuchovce sú obec na Slovensku v okrese Stropkov.

Polohopis

Kožuchovce sa rozprestierajú v severnej časti Nízkych Beskýd, v doline severného prítoku Chotčianky, v nadmorskej výške 350 metrov nad morom. Najvyšší vrch v extraviláne obce je Pacutová 594 m. n. morom.

Dejiny

Prvá známa písomná zmienka o Kožuchovciach pochádza z urbáru makovického panstva, z roku 1618. Prvý dom v obci postavil šotltýs podľa zakúpeného práva. Na začiatku 17. storočia boli Kožuchovce malou osadou v Šarišskej župe.

V rokoch 1712 – 1714 sa Kožuchovce vyľudnili, v roku 1787 mala obec 18 domov a 139 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 175 obyvateľov. V roku 1880 počet poklesol na 72 dedinčanov. O 50 rokov neskôr v 20 storočí ich už bolo 175. V roku 1940 bolo zaznamenaných 191 obyvateľov hlásiacich sa k Rusínom.

Obyvateľstvo sa zaoberalo chovom dobytka, oviec, prácou v lesoch, neraz odchádzalo na sezónne práce do južnejších stolíc. Počas prvej svetovej vojny prebiehali v chotári obce vojenské operácia ruských a rakúsko-uhorských vojsk.

Za prvej ČSR sa mnohí vysťahovali. Bol tu mlyn a liehovar. Počas druhej svetovej vojny obyvatelia podporovali partizánske hnutie pôsobiace v okolí. V roku 1947 sa časť vysťahovala do ZSSR. Na pozemkoch presídlencov boli založené v roku 1958 štátne majetky. Obyvatelia pracovali v lesnom hospodárstve, poľnohospodárstve a priemyselných podnikoch v Stropkove a Svidníku.

Názov

Vývin názvu obce Historické názvy podľa:

• 1773 – Kossuhocz, Kossuhowcze
• 1786 – Koschuhocz, Kožuhowce
• 1808 – Kozsukócz, Kosukócz, Kožuchowce
• 1863 – 1902 – Kozsuhóc
• 1907 – 1913 – Körmös
• 1920 – Kožuchovec
• 1927 – Kožuchovce

Symboly obce

Erb

V zelenom štíte zlatý snop prekrytý strieborným položeným kosákom so zlatou rukoväťou, prevýšený strieborným obráteným kostolom, pozostávajúcim z troch veží ukončených zlatými krížmi.

Súčasný erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 9. mája 2006, č. OZ – 10/2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou K – 258/2006.

Súčasná heraldická kompozícia erbu symbolizuje tradičné zamestnanie obyvateľov obce, podľa odtlačku historického pečatidla obce z polovice 19. storočia, doplnené o architektúru pôvodného dreveného kostola, dnes vystaveného v areáli Východoslovenského múzea v Košiciach.

Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva zo piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/6), žltej (1/6), zelenej (2/6), bielej (1/6) a žltej (1/6). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Gréckokatolícky Chrám narodenia presvätej Bohorodičky, jednoloďová neobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1925 – 1926. Fasády sú členené lizénami a oknami s polkruhovým záklenkom a šambránami. Veža je členená lizénami a ukončená barokovou helmicou s laternou.

Zaujímavosti

Kostol sv. Michala

Z Kožuchoviec pochádza drevený Gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša z roku 1741, ktorý je je súčasťou expozície vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Ako stavebný materiál zrubovej konštrukcie bolo použité jedľové drevo. Škáry sú utesnené ľanovou kúdeľou. Rezbárska výzdoba ikonostasu je z lipového dreva. V roku 1875 bol celý interiér vyzdobený nástennými maľbami. Najbohatšiu maľovanú výzdobu má samotná loď kostola, kde maľba pokrývala všetky štyri steny aj kupolu.

Už začiatkom 20. storočia bol chrám schátraný a bol uzavretý. Začala sa stavba nového, murovaného chrámu. Väčšina cenností bola prenesená do nového chrámu, ale ikonostas s ikonami ponechali na pôvodnom mieste. Starému chrámu hrozilo zbúranie, ale vďaka zásahu Referátu na ochranu pamiatok sa demolácia neuskutočnila. V roku 1927 oň prejavil záujem riaditeľ Východoslovenského múzea Josef Polák. Medzi obcou a farským úradom v Ladomirovej uzavrel dohodu, na základe ktorej obec za malú protihodnotu odovzdala chrám múzeu.

Samotné rozobratie sa uskutočnilo v októbri 1927. Každý kus drevenej konštrukcie chrámu sa očísloval a popísal. Drevené prvky povozmi dopravili do Ladomirovej, kde boli naložené na nákladné autá. Cesta celej kolóny do Košíc trvala vyše osem hodín.

Za budovou múzea poskladali označené drevené prvky na vopred pripravený kamenný sokel. Počas demontáže boli zdokumentované aj tie časti kostola, ktoré boli úplne zničené a bolo ich potrebné nahradiť novým kusom dreva. Vnútornú maľovanú výzdobu reštauroval František Ženíšek mladší. Po ukončení týchto prác bol skompletizovaný pôvodný ikonostas a doplnené voľne zavesené ikony a kríž. V lodi je umiestnená jedna drevená lavica. Práce boli ukončené 12. augusta 1928. Chrám bol sprístupnený pri príležitosti osláv Národopisného dňa košického múzea. Jedinou chybou je to, že jeho poloha nezodpovedá pôvodne predpísanému smerovaniu svätyne k východu, pretože bolo nutné sa prispôsobiť úzkemu pozemku.

V roku 1963 bol zapísaný do zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska. Chrám má charakteristické členenie na tri časti – svätyňu, loď, babinec a tri kupole, tvoriace strechu. Každá cibuľovitá kupola je ukončená kovaným krížom. Svätyňa, orientovaná na juhovýchod, je priestorom pre oltár, oddeleným od lode ikonostasom. Loď kostola má dve okná na južnú stranu, vchod do kostolíka je cez západnú časť – babinec. Skromné zariadenie – maľovanú lavicu – bolo doplnené postupne ďalšími zbierkovými predmetmi z východoslovenskej oblasti.

Na severnej strane je veľkolepá scéna Posledného súdu. Samotná scéna Krista, po bokoch s Pannou Máriou a svätým Jánom, skupinky anjelov s dušami spasených a čertov s hriešnikmi sú komponované podľa zaužívaného vzoru. Nad scénou Súdu sú dve skupiny – apoštoli a proroci. Celé dielo je zvýraznené orámovaním s rastlinným motívom.

Výzdoba južnej strany je obmedzená okienkom. No našli sme tu výjav Krst Krista v Jordáne, v západnej Vzkriesenie, oba výjavy boli zasadené do krajiny. Ostatné plochy boli zdobené rastlinným a geometrickým motívom. Východnú stenu lode tvoril ikonostas – v medailónoch cárskych dverí sú Matka Božia s dieťaťom a svätci. Štyri ikony pôvodne z 18. storočia boli umiestnené na ploche medzi tromi dverami – Matka Božia s dieťaťom, Kristus – učiteľ, sv. Mikuláš biskup ale aj ikona Pokrov. Horný pás bol zaplnený postavami dvanástich apoštolov, uprostred s Kristom. V kupole nad ikonostasom bol maľovaný výjav Kalvárie, doplnený o dve kľačiace postavy. Na ostatných troch plochách kupoly boli postavy anjelov s kvetovým festónom a rastlinným orámovaním. Čas vzniku malieb sa datuje do roku 1785. V záklope kupoly je maľba Svätej Trojice.

Na východnej stene kostola bola postava anjela a motív Hrob Krista Pána. Na severnej a južnej stene boli namaľované postavy štyroch cirkevných otcov, inak tu prevládala ornamentálna rastlinná výzdoba. Na stenách kostola bolo v minulosti zavesených niekoľko samostatných ikon, ktoré pravdepodobne nepatrili k pôvodnému zariadeniu.

Západná stena bola zdobená výjavom zo Starého zákona, navzájom oddeleným ornamentálnym rámovaním (Adam a Eva medzi zvieratami v raji, Adam a Eva pod stromom múdrosti s hadom, Vyhnanie Adama a Evy z raja) a výjavom roľníka, pracujúceho na poli. V severozápadnom rohu sa nachádza malý výjav z príbehu o Márnotratnom synovi, umiestnený v barokovej záhrade.

• 
  Chrám sv. Mikuláša v Košiciach
• 
• 
• 
• 

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kožuchovce