Kožuchovce

Kožuchovce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Stropkov
Nadmorská výška	340 m n. m.
Súradnice	49°19′14″S 21°42′16″V
Rozloha	6,15 km² (615 ha)
Obyvateľstvo	57 (31. 12. 2020)
Hustota	9,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1618
Starosta	Ján Zajac (SMER-SD)
PSČ	090 22 (pošta Bukovce)
ŠÚJ	527416
EČV	SP
Tel. predvoľba	+421-54
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kožuchovce
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kožuchovce sú obec na Slovensku v okrese Stropkov. Kožuchovce sa rozprestierajú v severnej časti Nízkych Beskýd, v doline severného prítoku Chotčianky, v nadmorskej výške 350 metrov nad morom. Najvyšší vrch v extraviláne obce je Pacutová 594 m. n. morom.

História

Prvá známa písomná zmienka o Kožuchovciach pochádza z urbáru makovického panstva, z roku 1618. Prvý dom v obvi postavil šotltýs podľa zakúpeného práva. Na začiatku 17. storočia boli Kožuchovce malou osadou v Šarišskej župe.

V rokoch 1712 – 1714 sa Kožuchovce vyľudnili, v roku 1787 mala obec 18 domov a 139 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 175 obyvateľov. V roku 1880 počet poklesol na 72 dedinčanov. O 50 rokov neskôr v 20 storočí ich už bolo 175. V roku 1940 bolo zaznamenaných 191 obyvateľov hlásiacich sa k Rusínom.

Obyvateľstvo sa zaoberalo chovom dobytka, oviec, prácou v lesoch, neraz odchádzalo na sezónne práce do južnejších stolíc. Počas prvej svetovej vojny prebiehali v chotári obce vojenské operácia ruských a rakúsko-uhorských vojsk.

Za prvej ČSR sa mnohí vysťahovali. Bol tu mlyn a liehovar. Počas druhej svetovej vojny obyvatelia podporovali partizánske hnutie pôsobiace v okolí. V roku 1947 sa časť vysťahovala do ZSSR. Na pozemkoch presídlencov boli založené v roku 1958 štátne majetky. Obyvatelia pracovali v lesnom hospodárstve, poľnohospodárstve a priemyselných podnikoch v Stropkove a Svidníku.

Historický názov obce

Historické názvy podľa:

• 1773 Kossuhocz, Kossuhowcze,
• 1786 Koschuhocz, Kožuhowce,
• 1808 Kozsukócz, Kosukócz, Kožuchowce,
• 1863 – 1902 Kozsuhóc,
• 1907 – 1913 Körmös,
• 1920 Kožuchovec,
• 1927 – Kožuchovce

Symboly obce

Erb

V zelenom štíte zlatý snop prekrytý strieborným položeným kosákom so zlatou rukoväťou, prevýšený strieborným obráteným kostolom, pozostávajúcim z troch veží ukončených zlatými krížmi.

Súčasný erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 9. mája 2006, č. OZ – 10/2006 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou K – 258/2006.

Súčasná heraldická kompozícia erbu symbolizuje tradičné zamestnanie obyvateľov obce, podľa odtlačku historického pečatidla obce z polovice 19. storočia, doplnené o architektúru pôvodného dreveného kostola, dnes vystaveného v areáli Východoslovenského múzea v Košiciach.

Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.

Vlajka

Vlajka obce pozostáva zo piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/6), žltej (1/6), zelenej (2/6), bielej (1/6) a žltej (1/6). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Kostol svätého Michala

Kostol svätého Michala je drevený gréckokatolícky kostol pochádzajúci z obce Kožuchovce. V súčasnosti slúži ako expozícia vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.

Drevený kostolík bol dokončený v roku 1741 a zasvätený bol svätému Mikulášovi. Ako stavebný materiál zrubovej konštrukcie bolo použité jedľové drevo. Škáry sú utesnené ľanovou kúdeľou. Rezbárska výzdoba ikonostasu je zhotovený z lipového dreva. V roku 1875 bol celý interiér objektu vyzdobený nástennými maľbami. Najbohatšiu maľovanú výzdobu má samotná loď kostola, kde maľba pokrývala všetky štyri steny aj kupolu.

Premiestnenie

Tým, že je kostol z dreva, má kratšiu životnosť. Už začiatkom 20. storočia bol preto tak schátralý, že sa prestal používať. Bol uzavretý a začala sa stavba nového, murovaného kostola. Väčšina cenností bola prenesená do nového kostola, ale ikonostas s pripevnenými ikonami ponechali na pôvodnom mieste. Rozpadávajúcemu sa kostolíku hrozilo zbúranie, ale vďaka zásahu Referátu na ochranu pamiatok sa demolácia neuskutočnila. V roku 1927 o kostol prejavil záujem vtedajší riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach JUDr. Josef Pollák. Medzi obcou a prsíslušným farským úradom v Ladomírovej uzavrel dohodu, na základe ktorej bola obec ochotná za malú protihodnotu odovzdať kostol múzeu.

Onedlho na to sa konala jeho demontáž. Samotné rozobratie sa uskutočnilo v októbri 1927. Práce sa počas procesu zakresľovali, fotografovali, každý kus drevenej konštrukcie kostola sa očísloval a popísal. Drevené prvky boli zhromaždené v sklade, povozmi dopravili cez horu do Ladomírovej, kde boli naložené na nákladné autá. Cesta celej kolóny z Ladomírovej do Košíc trvala vyše osem hodín.

Za historickou budovou múzea poskladali označené drevené prvky na vopred pripravený kamenný sokel. Počas demontáže boli zdokumentované aj tie časti kostola, ktoré boli úplne zničené a bolo ich potrebné nahradiť novým kusom dreva. Pôvodnú rozpadávajúcu sa šindľovú krytinu nahradili novými šindľami, na základe vzoru pôvodných. Vnútornú maľovanú výzdobu reštauroval František Ženíšek mladší. Po ukončení týchto stavebných prác bol skompletizovaný pôvodný ikonostas a doplnené voľne zavesené ikony a kríž. V lodi je umiestnená jedna drevená lavica. Rekonštrukčné práce boli ukončené 12. augusta 1928 sa presťahovaný kostolík bol sprístupnený návštevníkom pri príležitosti osláv Národopisného dňa košického múzea. Jedinou chybou je to, že poloha kostolíka nezodpovedá pôvodne predpísanému smerovaniu svätyne k východu, pretože sa bolo nutné prispôsobiť úzkemu pozemku múzea, keďže Rada mesta Košice napriek opakovaným žiadostiam riaditeľa múzea nedovolila rozšíriť záhradu na časť chodníka medzi ukončením ulice a priemyselnou školou.

Drevený kostolík z Kožuchoviec sa stal expozíciou a v roku 1963 bol zapísaný do zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska. Kostol má charakteristické členenie na tri časti – svätyňu, loď, babinec a tri kupole, tvoriace strechu. Každá kupola má mierne cibuľovitý tvar a je ukončená kovaným krížom. Svätyňa, orientovaná na juhovýchod, je priestorom pre oltár, oddeleným od lode ikonostasom. Loď kostola má dve okná na južnú stranu, vchod do kostolíka je cez západnú časť – babinec. Skromné zariadenie – maľovanú lavicu – bolo doplnené postupne ďalšími zbierkovými predmetmi z východoslovenskej oblasti.

V roku 1959 bola strecha pokrytá novými šindľami. Začiatkom 70. rokov 20. storočia bolo zrejmé, že je nevyhnutné kostol opäť reštaurovať. Ukázalo sa, že impregnačný prostriedok (karbolíneum), použitý na konzerváciu exteriérovej drevenej hmoty, zároveň poškodil polychrómované vrstvy v samotnom interiéri kostola. Do interiéru kostola sa nemohli znovu umiestniť polychrómované časti ikonostasu, maľované medailóny a ikony, pretože výpary s obsahom dechtu by spôsobili ich kompletný zánik. Všetky polychrómované časti a ikony sa preto premiestnili do umeleckohistorickej expozície múzea, kde sú vystavené v rámci exponátov východného obradu.

Výzdoba

Na severnej strane je veľkolepá scéna Posledného súdu. Samotná scéna Krista, po bokoch s Pannou Máriou a svätým Jánom, skupinky anjelov s dušami spasených a čertov s hriešnikmi sú komponované podľa zaužívaného vzoru. Nad scénou Súdu sú dve skupinky – apoštoli a proroci. Celé dielo je zvýraznené orámovaním s rastlinným motívom.

Výzdoba južnej strany je obmedzená okienkom. No našli sme tu výjav Krst Krista v Jordáne, v západnej Vzkriesenie, oba výjavy boli zasadené do krajiny. Ostatné plochy boli zdobené rastlinným a geometrickým motívom. Východnú stenu lode tvoril ikonostas – v medailónoch cárskych dverí sú Matka Božia s dieťaťom a svätci. Štyri ikony pôvodne z 18. storočia boli umiestnené na ploche medzi tromi dverami – Matka Božia s dieťaťom, Kristus – učiteľ, sv. Mikuláš biskup ale aj ikona Pokrov. Horný pás bol zaplnený postavami dvanástich apoštolov, uprostred s Kristom. V kupole nad ikonostasom bol maľovaný výjav Kalvárie, doplnený o dve kľačiace postavy. Na ostatných troch plochách kupoly boli postavy anjelov s kvetovým festónom a rastlinným orámovaním. Čas vzniku malieb sa datuje do roku 1785. V záklope kupoly je maľba Svätej Trojice.

Na východnej stene kostola bola postava anjela a motív Hrob Krista Pána. Na severnej a južnej stene boli namaľované postavy štyroch cirkevných otcov, inak tu prevládala ornamentálna rastlinná výzdoba. Na stenách kostola bolo v minulosti zavesených niekoľko samostatných ikon, ktoré pravdepodobne nepatrili k pôvodnému zariadeniu.

Západná stena bola zdobená výjavom zo Starého zákona, navzájom oddeleným ornamentálnym rámovaním (Adam a Eva medzi zvieratami v raji, Adam a Eva pod stromom múdrosti s hadom, Vyhnanie Adama a Evy z raja) a výjavom roľníka, pracujúceho na poli. V severozápadnom rohu sa nachádza malý výjav z príbehu o Márnotratnom synovi, umiestnený v barokovej záhrade.

Zvonica a brána

Okrem kostolíka sú v záhrade za hlavnou budovou VSM, umiestnené tiež dve iné drevené stavby – zvonica a vyrezávaná brána. Zvonica pochádza z obce Mineraľnoje na Ukrajine a do záhrady múzea bola premiestnená v 20. rokoch 20. storočia. Vysoká drevená brána sa do múzejnej záhrady presťahovala z Moldavy nad Bodvou, no umiestnená tu bola len do roku 2013. Pri poslednej rekonštrukcii pribudla do areálu ku kostolíku zvonkohra.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kožuchovce