Nižná Olšava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nižná Olšava
obec
Pohľad na Nižnú Olšavu
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stropkov
Vodný tok Olšavka
Nadmorská výška 191 m n. m.
Súradnice 49°08′37″S 21°37′57″V / 49,1437°S 21,6326°V / 49.1437; 21.6326
Rozloha 11,4 km² (1 140 ha) [1]
Obyvateľstvo 425 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 37,28 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1390
Starosta Martin Hančák[3] (SNS, HLAS-SD, SMER-SD)
PSČ 090 32 (pošta Miňovce)
ŠÚJ 527637
EČV (do r. 2022) SP
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Nižná Olšava
Webová stránka: niznaolsava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Nižná Olšava je obec na Slovensku v okrese Stropkov.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nižná Olšava leží v dolnej časti údolia Oľšavky, pravého prítoku strednej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 191 m, asi 7 km vzdialená od okresného mesta Stropkov a 8 km od priehrady Domaša.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec Nižná Olšava preteká potok Olšavka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1390 sa objavili prvé priame doklady o dedine Oľšava. Dedina dostala základný názov prevzatím staršieho nárečového názvu údolia Oľšava. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny možno predpokladať, že sídlisko jestvovalo už pred 14. storočím. V písomnostiach sa neskôr vyskytuje pod rozšíreným názvom Nižná Oľšava (staré názvy: Also-Osva, Also-Olsva, Nizni Olssawy, Alsoolysava, Alsoolcsva, Alsoosva). V prvej polovici 19. storočia tam bol dokázateľne aj kostol a vysluhovali v ňom bohoslužby evanjelickí kazatelia. V roku 1600 bolo obývaných 20 poddanských domov. Na prelome 17. – 18. storočia už bola Nižná Olšava malou dedinou, v ktorej žilo 8, v roku 1720 len 5 poddanských domácnosti. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pracovali v rozsiahlych lesoch. V obci bol v prevádzke liehovar a píla. V rokoch 1953 – 56 sa v Nižnej Olšave nachádzala účtovnícka poľnohospodárska škola, ktorá bola presunutá do Stropkova.

Obec bola 18. septembra 1944 z väčšej časti vypálená a obyvateľstvo bolo evakuované. V r. 1946 Nižná Olšava dostala Rád SNP I. triedy.[4] Expozícia banskobystrického Múzea SNP medzi vypálenými obcami na východnom Slovensku uvádza aj obec Nižná Olšava.[5]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky.[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je kultúrny dom, základná škola pre I. stupeň s počítačovou učebňou, materská škola so školskou jedálňou. Pôvodný rímskokatolícky kostol bol postavený v roku 1604, ďalší s farou bol postavený pred rokom 1749. Terajší je zo začiatku 19. storočia a k jeho veľkej rekonštrukcii došlo v roku 1966 a dom smútku. Prednedávnom bol vybudovaný park, kde si môže nielen mládež, ale aj dospelí oddýchnuť. Nachádza sa tam malý altánok, popri ktorom sú postavené lavičky. Taktiež bolo postavené malé jazierko s mostíkom. Významným zamestnávateľom v obci je súkromná firma SMS, zaoberajúca sa výstavbou vedení vysokého napätia. V obci je PD Tokajík so sídlom v Nižnej Olšave, ktoré sa zaoberá živočíšnou a rastlinnou výrobou. Neďaleko obce sa nachádza súkromná firma – píla. V obci sú štyri podnikateľské subjekty. Obec je členom Mikroregiónu Ondava so sídlom v Duplíne od roku 2002. V roku 2012 obec oslavovala 630. výročie.

Podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Každoročne sa tu uskutočňujú kultúrne a spoločenské podujatia ako Regionálna výstava maľovaných kraslíc, Fašiangový ples nižnoolšavčanov, oslavy Dňa žien, Dňa detí, Regionálne slávnosti sv. Huberta, stretnutie s Mikulášom, Posedenie pri jedličke a Športový deň.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Mládež sa v súčasnosti venuje futbalu, volejbalu a stolnému tenisu. Na začiatku dediny sa nachádza futbalové ihrisko. Okolie obce je vhodné na turistiku a agroturistiku

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[6] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[7][8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Novinky 2023 [online]. podduklianskakniznica.sk, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
  5. TELIŠČÁKOVÁ, Dagmar. Po masovej vražde Tokajík ľahol popolom. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2016-07-31. Dostupné online [cit. 2023-04-22]. ISSN 1336-197X.
  6. Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  7. Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  8. Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]