Marika Gombitová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Marika Gombitová
Základné informácie
Rodné meno Mária Gombitová
Narodenie 12. september 1956 (58 rokov)
Turany nad Ondavou, Česko-Slovensko
Bydlisko Bratislava
Pôsobenie speváčka, skladateľka
Žáner Pop
Hrá na nástroje klávesy, gitara, conga
Roky pôsobenia 1976 - doposiaľ
Vydavateľstvá Opus
Súvisiace
články
Modus
Webstránka marikagombitovaofficial.com

Marika Gombitová (* 12. september 1956, Turany nad Ondavou) je slovenská speváčka a skladateľka.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Marika Gombitová sa narodila v Turanoch nad Ondavou na východe Slovenska. Vyrastala v rodine, kde hudba vždy mala svoje čestné miesto. Má sestru a troch bratov, otec hral na husliach, v kostole na organe a krásne spieval. Študovala hru na klavíri v Ľudovej škole umenia v Stropkove, vyhrala aj okresnú súťaž gitaristov, ale najviac milovala spev a svoj veľký vzor Janis Joplin. Spievať začala ako trinásťročná so svojimi bratmi v amatérskej skupine Matador.

Počas štúdia na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Košiciach (absolvovala v roku 1976) spievala v skupine Profily (1971 - 1973, 1974) a tiež v košických tanečných orchestroch Júliusa Olajoša a Juraja Szabadoša.

V roku 1976 prijala ponuku Jána Lehotského pripojiť sa k jeho skupine Modus[1] a od 1.7. sa tak stala profesionálnou speváčkou. Sprvu hrala na conga a mala na starosti zbory. Bola ale trpezlivá, vytrvalo na sebe pracovala a čoskoro sa stala hlavnou speváčkou skupiny. V kapele sa okrem dobrých muzikantov zišlo silné spevácke trio Marika Gombitová, Miro Žbirka, Janko Lehotský - mená, ktoré sa čoskoro stali značkou kvality a poznávacím znakom Modusu. Skupine sa navyše podarilo presadiť s výhradne pôvodným repertoárom, do roku 1980 nahrala dva radové albumy a jeden anglický. Kapela Modus absolvovala počas piatich sezón niekoľko stoviek koncertov doma aj v zahraničí (Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Juhoslávia, Bulharsko, Rusko, Vietnam a Laos). V tomto období nahrala aj Marika Gombitová svoje prvé dva radové albumy - Dievča do dažďa (1979) a Môj malý príbeh (1981). Od začiatku kariéry mala šťastie na dobré autorské zázemie. Spolupracovala s poprednými osobnosťami slovenskej hudobnej scény (Ján Lehotský, Pavol Hammel, Marián Varga, Ján Lauko) a zvlášť dlhoročným spojením s básnikom a textárom Kamilom Peterajom vytvorila štýl, prepájajúci rock a pop s šansónom a poéziou.

Samostatnou kapitolou sú úspechy na Bratislavskej lýre, najvýznamnejšom slovenskom hudobnom festivale. So skupinou Modus sa tu predstavili prvýkrát v roku 1976 v nesúťažnej časti. Rok 1977 už priniesol kapele víťazstvo v podobe zlatej Bratislavskej lýry za pieseň "Úsmev". V ďalšom ročníku (1978) súťažila Gombitová ako sólistka s piesňou "Študentská láska" a vyspievala zlato v domácej i medzinárodnej súťaži. V roku 1979 prezentovala baladu "Vyznanie" a získala striebro. V roku 1980 bola ocenená bronzovou BL za dueto s Jánom Lehotským "Tajomstvo hier".

Talent Mariky Gombitovej brzo prekročil aj hranice vlasti - jednu z cien získala na Schlagerfestivale v Drážďanoch a vrcholom bolo víťazstvo na medzinárodnom piesňovom festivale Intervízie v poľskom Sopote 1980 (s piesňami "Vyznanie" a "Chcem sa s tebou deliť").

V roku 1980 si zahrala hlavnú úlohu v dnes už kultovom TV muzikáli Neberte nám princenú. Lenže život sa neskladá len z víťazstiev. Posledného novembra 1980, pri návrate z koncertu v Brne, následkom dopravnej nehody ochrnula od siedmeho stavca nadol. Symbolom nezdolnej vôle Mariky sa stalo vystúpenie na Bratislavskej lýre a v lete 1981 nahrávanie albumu Slnečný kalendár.

Aj po nehode pokračovala v koncertovaní, jej dve koncertné turné "Mince na dne fontán" a "Adresa ja, adresa ty" trvali celkovo päť sezón. Vystupovala s nimi po celom Československu a štyrikrát vypredala pražskú Lucernu. S druhým turné získala hlavnú cenu v celoštátnej súťaži koncertných programov.

Po viac ako 150 sólových koncertoch v období 1983 - 1987 sa sústredila predovšetkým na televízne a charitatívne vystúpenia. Do konca roka 1980 natočila päť desiatok televíznych programov a po nehode ďalších 110.

Ku 2 sólovým albumom, natočeným pred úrazom, Marika Gombitová vydala ďalších 7 a 3 anglické verzie. Podieľala sa aj na ďalších 2 albumoch skupiny Modus.

Na dvojalbume Mince na dne fontán z roku 1983 si prvú polovicu skladieb zložila sama a druhú Ján Lehotský. Za tento album získala Zlatý erb Opusu - za najlepšiu nahrávku roka.

V roku 1984 vychádza piaty album No.5, kde byla autorkou všetkých piesní. Aranžérsky sa podieľali Laco Lučenič a Peter Breiner.

Aj na ďalších albumoch si zložila väčšinu skladieb. Piesne zo šiesteho albumu Voľné miesto v srdci (1986) tvorili základ nového koncertného turné "Adresa ja, adresa ty.

Na ďalší úspešný album Ateliér duše (1987), ktorý nahrala s Vašom Patejdlom, zaradila aj dueto s Karlom Gottom "Neznámy pár". S názvom "Ateliér duše" tiež vyšla prvá hudobná videokazeta na slovenskom trhu.

Ako prvá slovenská speváčka sa Gombitová objavila v rakúskej hitparáde Die Grossen Zehn. Na pozvanie Stevieho Wondera si s ním dvakrát zaspievala počas jeho návštevy Bratislavy. V dňoch Nežnej revolúcie vznikal v spolupráci s Andrejom Šebanom album Kam idú ľudia? (1990).

Deviaty radový album Zostaň natočila v roku 1994 spoločne s Vašom Patejdlom a Gabom Dušíkom.

V roku 2000 si Marika Gombitová zložila nielen hudbu, ale aj text k piesni "Prosba". Nasledovali dve duetá s Mirom Žbirkom "Nespáľme to krásne v nás" (2001) a "Tajnosľubná" (2005) a tiež pieseň z muzikálu Adam Šangala "Tak som chcela všetkých milovať" (2007).

V roku 2014 sa zapojila ako jediná žena medzi 20 osobnosťami českej a slovenskej kultúry do charitatívnej akcie na podporu ľudí, bojujúcich s nepriazňou osudu. Zúčastnila sa aj dvoch charitatívnych televizných podujatí.

V roku 2015 naspievala titulnú pieseň "Ten príbeh za náš sen stál" pre rozprávku Sedem zhavranelých bratov.

Dodnes sa jej hudobných nosičov predalo viac než milión. V exkluzívnej ankete 100 najlepších slovenských albumov je zo všetkých interpretov zastúpená najvyšším počtom titulov - deviatimi albumami.

Marika Gombitová naspievala celkom 234 piesní, u 64 skladieb je podpísaná ako autorka hudby.

Mnohokrát bodovala v anketách popularity - Zlatý slavík (3x striebro, 2x bronz), Slovenský slávik (2x zlato), Slávik (5x striebro, 2x bronz), OTO (zlato, 2x striebro, bronz, Sieň slávy).

Stala sa hudobnou ikonou - získala ocenenie Speváčka storočia, Žena 21. storočia alebo cenu Grand Prix Zväzu autorov a interpretov za celoživotný prínos populárnej hudbe. Jej pieseň "Vyznanie" zvíťazila v ankete Hit storočia a je asi najemotívnejšou skladbou v histórii slovenského popu. Marika Gombitová je živým príkladom, že pieseň sa nemusí len odspievať, ale dá sa aj prežiť. Je nazývaná nekorunovanou kráľovnou slovenskej populárnej hudby a právom patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej kultúry.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Sólová diskografia:

Sólová diskografia (anglicky):

  • 1981 - Rainy Day Girl
  • 1984 - My Friend The Tree
  • 1985 - Marika No. 5

So skupinou Modus:

So skupinou Collegium musicum:

Muzikál:

Kompilácie:

  • 1985 - Moje najmilšie
  • 1993 - Polnočné otázky (16 naj/ 1984 - 1993)
  • 1998 - The best of the best
  • 2005 - Gold
  • 2007 - Vyznanie
  • 2010 - Duetá

Singel:

  • 1977 - Úsmev/ Deň ako z pohľadnice
  • 1977 - Boľavé námestie/ Ty vieš, mama
  • 1978 - Študentská láska (orchester G. Broma)/ Podnájom
  • 1978 - Študentská láska (skupina Vivat)/ Podnájom
  • 1979 - Vyznanie/ Malý veľký vlak
  • 1980 - Kufor a šál/ Nostalgia
  • 1980 - Domy na zbúranie/ Vieš byť zlá
  • 1980 - Svet stromov/ Tajomstvo hier
  • 1981 - Klaun z domu č. 6/ V slepých uličkách
  • 1981 - Cirkusový kôň/ Deň letí
  • 1981 - Chcem sa s tebou deliť/ Výmeny
  • 1982 - Srdcia dievčat/ Slnečný kalendár
  • 1983 - Aký som/ Záhradná kaviareň
  • 1986 - Nenápadná/ Mami, mami
  • 1987 - Slávnosť úprimných slov (EP)
  • 1990 - Tváre pred zrkadlom/ Ave Maria
  • 1994 - Paradiso/ Peklo milencov (promo)
  • 2000 - Prosba (promo)
  • 2001 - Nespáľme to krásne v nás (promo)
  • 2005 - Tajnosľubná (promo)
  • 2007 - Tak som chcela všetkých milovať (promo)
  • 2015 - Ten príbeh za náš sen stál

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1977 - zlatá Bratislavská lýra (s Modusom)
  • 1978 - zlatá Bratislavská lýra (v domácej aj medzinárodnej súťaži)
  • 1978 - Cena Štátneho výboru pre rozhlas pri Rade ministrov NDR
  • 1979 - strieborná Bratislavská lýra
  • 1979 - bronzový Zlatý slavík
  • 1980 - bronzová Bratislavská lýra (s Jánom Lehotským)
  • 1980 - strieborný Zlatý slavík
  • 1980 - Zlatá hlavná cena na Medzinárodnom festivale Intervízie v Sopote, Poľsko
  • 1981 - bronzový Zlatý slavík
  • 1982 - strieborný Zlatý slavík
  • 1983 - strieborný Zlatý slavík
  • 1983 - Pamätná medaila Slovkoncertu
  • 1984 - Zlatý erb Opusu za album Mince na dne fontán
  • 1986 - hlavná cena Ministerstva kultúry a cena divákov za koncertný program
  • 1989 - Zlatá medaila za celoživotný prínos k rozvoju kultúry na Slovensku
  • 1995 - Zlatá nota
  • 1996 - Veľká cena Zväzu autorov a interpretov '95 za celoživotný prínos populárnej hudbe
  • 1997 - zlatý Slovenský Slávik
  • 1998 - zlatý Slovenský Slávik
  • 1998 - strieborný Slávik
  • 1998 - čestné členstvo V-klubu '98
  • 1999 - bronzový Slávik
  • 2000 - Speváčka storočia
  • 2000 - strieborný Slávik
  • 2000 - OTO v kategórii Speváčka - 3. miesto
  • 2001 - OTO v kategórii Speváčka - 1. miesto
  • 2001 - strieborný Slávik
  • 2002 - strieborný Slávik
  • 2005 - strieborný Slávik
  • 2005 - OTO v kategórii Speváčka - 2. miesto
  • 2006 - bronzový Slávik
  • 2007 - Hit storočia za pieseň Vyznanie
  • 2007 - Čestné občianstvo obce Turany nad Ondavou
  • 2008 - Žena 21. storočia
  • 2010 - bronzový Český Slavík - Slavíci bez hranic
  • 2013 - Cena festivalu Andyho Warhola za šírenie slovenskej kultúry v zahraničí
  • 2014 - Čestné občianstvo mesta Stropkov
  • 2015 - Anketa OTO 2014 - 2. miesto v kategórii Speváčka, uvedenie do Siene slávy
  • 2015 - Anketa Slovenka roka - mimoriadne ocenenie za celoživotný prínos pre Slovensko

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]