Pop (hudobný žáner)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pop music
Pôvod v štýloch R&BJazzDoo-wopFolkDanceKlasická hudbaRock and roll
Kultúrne pozadie 50. roky – Veľká Británia, USA
Typické nástroje SpevElektrická gitaraBasová gitaraBicieKlávesyAkustická gitaraKlavírSyntetizátorBicí automatSekvencerSampler • Príležitostné využitie rôznych iných hudobných nástrojov
Všeobecná popularita Kontinuálna popularita po celom svete od jeho vzniku
Podštýly
Barokový popBubblegum popKresťanský popDance-popElectropopEuropopIndie popOpera popPower popSoundtrackSophisti-popSynthpopSpace age popSunshine popTraditional popTeen pop
Zmes štýlov
Country popDiscoDream popJangle popPop punkHip popPop rockPsychedelic popTechnopopUrban pop
Regionálne scény
J-popK-pop

Eighth notes and rest.png Pozri aj Hudobný portál Eighth notes and rest.png

Pop alebo pop music je hudobný žáner, ktorá vznikol v modernej podobe v Spojených štátoch amerických a v Spojenom kráľovstve v polovici 50. rokov 20. storočia.[1] Pojmy „populárna hudba“ a „pop music“ sa často vzájomne zamieňajú, v skutočnosti ide o dva odlišné pojmy. Populárna hudba je všeobecný pojem slúžiaci na označenie širokej škály hudobných žánrov, ktoré sú obľúbené u veľkej časti populácie,[2] zatiaľ čo pod pojmom pop music sa obyčajne myslí špecifický hudobný žáner v rámci populárnej hudby.[3] Až do konca šesťdesiatych rokov, kedy sa začali čoraz väčšmi od seba vzďaľovať, sa pojmy „pop" a „rock“ používali v synonymickom význame.

Aj keď pop music býva vnímaná ako hudba hitparád, nedá sa povedať, že by hitparádam dominovala. Pop je eklektický a často si vypožičiava prvky prvky iných hudobných štýlov, napr. prvky urban music, tanečnej hudby, rocku, latina či country; napriek tomu všetkému existujú určité kľúčové prvky definujúce pop music: popové skladby sú zväčša kratšie či stredne dlhé, majú jednoduchú štruktúru (zvyčajne sa opakujú slohy a refrén) a obsahujú jednoduché, chytľavé melódie.

Definícia a etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Britskí hudobní publicisti David Hatch a Stephen Millward definujú pop music ako „hudobný súbor na nerozoznanie od populárnej, džezovej či folkovej muziky“.[4] Podľa Peta Seegera, pop music je „profesionálna hudba, ktorá čerpá jednak z ľudovej hudby, jednak z umeleckej hudby.“[5] Aj keď pop music býva vnímaná ako hudba hitparád, nedá sa povedať, že by hitparádam dominovala. V hudobných rebríčkoch sa umiestňujú piesne z rôznorodých oblastí, napríklad z oblasti vážnej hudby, džezu, rocku či kabaretu. Pop, ako žáner, je považovaný za svojbytný a rozvíjajúci sa samostatne.[6] Čiže pod pojmom pop music sa obyčajne myslí špecifický hudobný žáner, ktorého cieľom je oslovovať čo najviac poslucháčov, preto býva charakterizovaný aj ako „instantná, na hitoch založená, hudba zameraná na tínedžerov“. Naproti tomu rocková hudba býva vnímaná ako „hudba pre dospelých založená na albumoch“.[1][7]

Pop music sa neustále vyvíja a spoločne s týmto vývojom sa neustále mení aj definícia tohto pojmu. Kniha New Grove Dictionary Of Music and Musicians definuje populárnu hudbu ako „hudbu, ktorá vznikla v priebehu industrializácie v 19. storočí, a ktorá odráža vkus a záujmy mestskej strednej triedy.“[8] Pojem „popová pieseň“ sa prvýkrát objavil v roku 1926 na označenie skladby, obľúbenej u širokej verejnosti.[9] Hatch a Millward naznačujú, že ku zrodu modernej populárnej hudby prispeli technologické zmeny, ktoré zasiahli nahrávací priemysel v 20. rokoch 20. storočia, a následkom ktorých prišlo ku vzniku populárnych štýlov ako country, blues či hillbilly music.[10]

Podľa rôznych zdrojov sa pojem „pop“ vzťahuje na hudbu takých skupín ako je the Rolling Stones (fotografia z vystúpenia roku 2006).[11][12][13]

Podľa encyklopédie The New Grove Dictionary of Music and Musicians pojem „pop music“ „vznikol v Británii v polovici 50. rokov, kedy sa tým myslel rock and roll a ním ovplyvnené nové hudobné mládežnícke štýly.“[14] V hudobnom lexikóne The Oxford Dictionary of Music sa uvádza, že zatiaľ čo „pôvodne sa týmto pojmom myslela koncertná hudba, ktorej cieľom bolo osloviť čo najširšie publikum, od konca 50. rokov sa naproti tomu pop začína vymedzovať ako opozícia klasickej hudby, čo bolo badateľné najmä inou štruktúrou skladieb, ktoré produkovali interpreti typu the Beatles, the Rolling Stones, ABBA, atď.“[15] Grove Music Online okrem iného tvrdí tiež, že „začiatkom 60. rokov prebiehal v Anglicku terminologický boj medzi [pojmom] 'pop music' a beat music, zatiaľ čo v USA sa významovo prekrýval (a aj stále prekrýva) s termínom 'rock and roll'".[14]

Približne od roku 1967 sa začína pojem pop čím ďalej tým väčšmi vymedzovať voči pojmu rock, čo malo markantný dopad na oba žánre.[16] Zatiaľ čo rock si zakladal na autenticite a na posúvaní možností populárnej hudby,[16] pop bol väčšmi komerčne orientovaný, prchavejší a dostupnejší.[17] Podľa britského muzikológa Simona Fritha pop music vzniká „z obchodným, a nie umeleckým zámerom, ... má sa páčiť každému ... a nepochádza z žiadnej konkrétnej oblasti ani sa nevyznačuje žiadnym konkrétnym vkusom“. Ako ďalej uvádza, hybnou silou popu nie je nič iné ako finančný zisk a komerčný úspech a „po hudobnej stránke je v zásade konzervatívny“. Vzniká „zhora (čiže za pomoci nahrávacích spoločností, rádiových moderátorov a koncertných promotérov) a nie zdola; Pop nevyznáva filozofiu do-it-yourself – je to profesionálne vyfabrikovaný a zabalený produkt“.[1]

Charakteristické znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Ako si všíma Frith, cieľom pop music je osloviť čo najširšie publikum, a nie konkrétnu subkultúru alebo ideológiu, a dôležitejšie než formálne „umelecké“ kvality je preň celkové remeselné spracovanie.[1] Hudobný publicista Timothy Warner uviedol, že v pope sa kladie na prvé miesto nahrávanie, produkcia a technologické vychytávky, a nie živé vystúpenia. Má tendenciu odrážať najnovšie trendy a nie progresívny vývoj; a má za cieľ podporovať tanec alebo využíva tanečné rytmy.[17]

Ústrednú úlohu v pop music zohráva pieseň, obyčajne v trvaní medzi dva a pol až tri a pol minútami, ktorú zväčša charakterizuje konzistentný a nápadný rytmický prvok, mainstreamový štýl a jednoduchá konvenčná štruktúra.[18] Medzi najbežnejšie variácie patrí forma verš-refrén a 32-taktová harmonická forma (AABA), opierajúce sa spravidla o chytľavé, ľubozvučné melódie. Refrén je obvyklou súčasťou skladieb pop music, kontrastujúc melodicky, rytmicky i harmonicky s veršom.[19] Rytmus a melódie bývajú zväčša jednoduchšie, neobsahujúc zložitejšie harmonické prvky.[20] Texty moderných popových skladieb sa spravidla zaoberajú nenáročnou tematikou – najmä láskou a romantickými vzťahmi – no známe sú aj výnimky z toho pravidla.[1]

Harmónie a akordové progresie v pop music vychádzajú z tradície európskej vážnej hudby, i keď sú veľmi zjednodušené.[21] K zavedeným klišé patria kadenčné akordové progresie (napr. ii – V – I) a bluesom ovplyvnené harmónie.[22] V období medzi koncom 50. a koncom 70. rokov 20. storočia sa dostáva do úzadia tradičné poňatie kvintového kruhu, s čím súvisí oslabená pozícia harmonickej funkcie dominanty.[23]

Vývoj a vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]

Štylistický vývin[upraviť | upraviť zdroj]

Technológie a média[upraviť | upraviť zdroj]

Hudobná kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodné rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e MOORE, Allan F.. Song Means: Analysing and Interpreting Recorded Popular Song. [s.l.] : Routledge, 2016. Dostupné online. ISBN 978-1-317-05265-4.
  2. Allen, Robert. "Popular music". Pocket Fowler's Modern English Usage. 2004.
  3. Laurie, Timothy (2014). „Music Genre As Method“. Cultural Studies Review. 20 (2), str. 283-292.
  4. D. Hatch and S. Millward, From Blues to Rock: an Analytical History of Pop Music (Manchester: Manchester University Press, 1987), ISBN 0-7190-1489-1, str. 1.
  5. Šablóna:Gilliland
  6. R. Serge Denisoff and William L. Schurk, Tarnished Gold: the Record Industry Revisited (New Brunswick, NJ: Transaction Publishers, 3rd edn., 1986), ISBN 0-88738-618-0, str. 2–3.
  7. MOORE, Allan F.. Song Means: Analysing and Interpreting Recorded Popular Song. [s.l.] : Routledge, 2016. Dostupné online. ISBN 978-1-317-05265-4.
  8. What Is Pop Music? [online]. [Cit. 2016-10-06]. Dostupné online.
  9. J. Simpson and E. Weiner, Oxford English Dictionary(Oxford: Oxford University Press, 1989). ISBN 0-19-861186-2, cf pop.
  10. D. Hatch and S. Millward, From Blues to Rock: an Analytical History of Pop Music, ISBN 0-7190-1489-1, str. 49.
  11. the Rolling Stones [online]. . Dostupné online.
  12. http://www.rollingstones.com/band/
  13. ERLEWINE, Stephen Thomas. The Rolling Stones Biography [online]. AllMusic.com, [cit. 2017-08-06]. Dostupné online.
  14. a b R. Middleton, et al., "Pop", Grove music online. Dátum prístupu: 6. august 2017
  15. "Pop", The Oxford Dictionary of Music. Dátum prístupu: 9. marec 2010.
  16. a b Kenneth Gloag in The Oxford Companion to Music (Oxford: Oxford University Press, 2001), ISBN 0-19-866212-2, str. 983.
  17. a b T. Warner, Pop Music: Technology and Creativity: Trevor Horn and the Digital Revolution (Aldershot: Ashgate, 2003), ISBN 0-7546-3132-X, str. 3–4.
  18. W. Everett, Expression in Pop-rock Music: A Collection of Critical and Analytical Essays (London: Taylor & Francis, 2000), str. 272.
  19. J. Shepherd, Continuum Encyclopedia of Popular Music of the World: Performance and production (Continuum, 2003), str. 508.
  20. V. Kramarz, The Pop Formulas: Harmonic Tools of the Hit Makers (Mel Bay Publications, 2007), str. 61.
  21. Winkler, Peter (1978). "Toward a theory of pop harmony", In Theory Only, 4, str. 3–26.
  22. Sargeant, p. 198. cited in Winkler (1978), str. 4.
  23. Winkler (1978), str. 22.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]