K-pop

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
K-pop
Pôvod v štýloch Kórejská hudba, tanečná hudba, hip-hop, súčasné R'n'B, džez, ľudová hudba, klasická hudba, rock, synthpop, funk
Kultúrne pozadie Začiatok 90. rokov (pôvod siaha až do 60. rokov) – Kórejská republika
Typické nástroje spev, rap, bicí automat, bicie, basová gitara, klávesy, klavír, sampler, sekvencer, syntetizátor, vocoder

Regionálne scény
SoulInčchonPusanČedžu
Iné témy
J-popC-pop

Eighth notes and rest.png Pozri aj Hudobný portál Eighth notes and rest.png

K-pop (skratka z Korean pop; hangul: 케이팝)[1] je hudobný žáner pôvodom z Kórejskej republiky, ktorý je charakteristický širokou škálou audiovizuálnych prvkov. Hoci v Južnej Kórei to zahŕňa všetky žánre „populárnej hudby“, pojem sa častejšie používa v užšom význame na opis modernej formy juhokórejskej pop music zahŕňajúcej dance-pop, popovú baladu, elektronickú hudbu, rock, metal, hip-hop a R&B.[2][3]

V roku 1992 sa moderný K-pop rozbehol formáciou skupiny Seo Taiji and Boys, ktorej úspešné experimentovanie s rôznymi hudobnými štýlmi rozpútalo v juhokórejskom hudobnom priemysle paradigmu.[4] Výsledkom bolo, že začlenenie zahraničných hudobných prvkov sa teraz stalo v K-popovom priemysle bežnou praxou.[5]

Ako sa kórejská pop kultúra stáva stále viac globalizovaným fenoménom a získava si popularitu v mnohých kútoch sveta, umožňuje to Kórejskej republike využívať svoj sektor populárnej kultúry na prístup a preniknutie na zahraničné trhy zábavného priemyslu. Využívaním sociálnych sietí a platformy na zdieľanie videí YouTube schopnosť K-popového priemyslu zabezpečiť si značné zahraničné publikum umožnila výrazný nárast celosvetového šírenia žánru.[6] Od polovice 0. rokov 21. storočia zaznamenal K-popový hudobný trh dvojciferný nárast. V prvej polovici roka 2012 zarobil takmer 3,4 miliardy amerických dolárov (3,02 miliardy €)[7] a týždenník Time ho označil za „najväčší export Južnej Kórey“.[8]

Koncom 90. rokov si K-pop získal popularitu vo Východnej Ázii a na prelome storočí vstúpil na japonský hudobný trh. Koncom 0. rokov sa z hudobného žánru stala medzi teenagermi a mladými ľuďmi Východnej a Juhovýchodnej Ázie subkultúra.[9] Momentálne je šírenie K-popu Kórejskou vlnou viditeľné v častiach Latinskej Ameriky,[10][11][12] Indie,[13][14] Severnej Afriky,[15][16] Stredného východu,[17][18] Východnej Európy[19][20][21] a iných častí Západného sveta.[22][23][24][25]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Audiovizuálny obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Vyhľadávanie K-popu od roku 2008 podľa Trendov Google

Hoci vo všeobecnosti K-pop odkazuje na juhokórejskú populárnu hudbu, niektorí ho považujú za všetko obsahujúci žáner zahrňujúci širokú škálu hudobných a vizuálnych prvkov.[26] Francúzska audiovizuálna organizácia Institut national de l'audiovisuel definuje K-pop ako fúziu syntetizovanej hudby, ostrých tanečných choreografií a módneho a farebného oblečenia kombinujúc bubblegum pop s hudobnými prvkami electra, diska, rocku, R&B a hip-hopu.[27]

Systematické trénovanie spevákov[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšie nahrávacie spoločnosti v Kórejskej republike ponúkajú záväzné zmluvy už 9 až 10-ročným deťom. Žiaci žijú spoločne v pevne regulovanom prostredí a veľa hodín denne trávia učením sa hudby, tanečných choreografií, cudzích jazykov a komunikačných techník kvôli rozhovorom s reportérmi a fanúšikmi. Tento „robotický“ systém trénovania je západnými médiami často kritizovaný.[28] Tréning jedného takého žiaka napríklad v S.M. Entertainment stojí okolo 3 miliónov dolárov (2,67 miliónov €).[29]

Hybridné a nadnárodné hodnoty[upraviť | upraviť zdroj]

K-pop je kultúrny produkt, ktorý obsahuje „hodnoty, identitu a významy presahujúce samotnú komerčnú hodnotu“.[30] Podľa redaktora Rolling Stone obsahuje „žánrovú fúziu“ so spevom aj rapom, pričom dáva dôraz na vystupovanie a vizuálne efekty.[31] Je to mix žánrov ako pop, rock, hip-hop, R&B a elektronická hudba. K-pop sa dá opísať ako globalizovaná hudba. Je to zmes západnej a európskej hudby s ázijskou príchuťou vystupovania. Spôsob, akým títo kórejskí speváci svoje piesne predvádzajú so synchronizovanými tanečnými pohybmi a komplexnými gestami, zvyšuje popularitu K-popu. Teraz mu patrí na ázijskom aj svetovom hudobnom trhu veľké miesto.[23] Čínsky fanúšik to opísal takto: „Kórejská popová kultúra šikovne spája západné a ázijské hodnoty na vytvorenie vlastných a samotná krajina je videná ako prominentný model hodný nasledovania či doháňania po kultúrnej aj ekonomickej stránke.“ V tomto článku autor Doobo Shim dodáva, že aj keď kultúrna blízkosť hrá v popularite K-popu v rámci Ázie veľkú rolu, tak sama o sebe nestačí. Podľa neho je to „vízia modernizácie“ prirodzená pre kórejskú popovú kultúru, ktorá zohráva v akceptovateľnosti tohto žánru úlohu.[32]

Podľa Čong Un-jonga stoja za úspechom K-popu nadnárodné a hybridné hodnoty. Tvrdí, že hodnoty v tomto žánri nie sú len západné či kórejské. V skutočnosti sa podľa toho, ako sa vyvinul proces nadnárodnosti, K-pop neskladá z japonských a amerických hodnôt, ktoré boli zmiešané, aby vyhovovali marketingovému procesu. Kultúrny imperializmus japonskej a americkej spoločnosti hlboko zmenil kórejské kultúrne hodnoty na viacerých úrovniach a vzostup kórejskej populárnej kultúry začal nepriamo ovplyvňovať hodnoty iných krajín. Hovorí: „Súčasná kórejská populárna kultúra je postavená na takýchto nadnárodných prúdoch, pretože jej viacvrstvová a multi-smerová mobilita vytvára rôzne sociálno-kultúrne styky naprieč aj mimo národných a inštitucionálnych hraníc.“ Dochádza k záveru, že K-pop nie je len bočný žáner, ktorý sa snaží prežiť popri mainstreamovom americkom pope, ale že súčasné fenomény sú oveľa zložitejšie. Myslí si, že vďaka vývoju digitálnych technológií a globalizácii majú konzumenti popovej kultúry 21. storočia teraz na výber medzi mnohými kultúrnymi produktmi z celého sveta.[33]

K-pop je známy svojou vysokokvalitnou umeleckou zručnosťou, jasnými rysmi svojich spevákov, ich zdvorilým a uhladeným vystupovaním a silným dôrazom na strednú triedu a prímestské hodnoty, čo rezonuje v ľuďoch rôznych etnických, národných a náboženských pozadí po celom svete.[34] K-popová hudba je spestrená o mnohé rôzne žánre. Niektorí K-popoví hudobníci ponúkajú piesne so zmesou melódií zo západných žánrov, ako je napríklad country. Kombinácia ázijských spevákov spievajúcich západným a európskym hudobným štýlom prispieva k jedinečným vlastnostiam K-popu a robí ho globálnejším.[35]

Marketing[upraviť | upraviť zdroj]

Debut nových interpretov riadia kórejské talentové agentúry s cieľom vzbudiť očakávanie. Nováčikovia často oficiálne debutujú naživo v jednom z hlavných hudobných programov s takzvaným „debutovým vystúpením“.[36] Pri debutovom singli majú interpreti celkový „koncept“ (marketingový ťah), ktorý ovplyvňuje umelecké meno, oblečenie, choreografiu, chytľavé frázy a to, ako sú prezentovaní. V rámci skupín majú jednotliví členovia osobný koncept, napríklad akú rolu budú v skupine zastávať (líder, maknä, raper, atď.). Keď sa skončí debutový cyklus nováčika, prichádza na rad druhý propagačný cyklus, takzvaný „návrat“ (angl. comeback), ktorý nesie tento názov, aj keď daný interpret nemal prestávku. Každý propagačný cyklus má svoj vlastný koncept.[37]

Aby svoje nové albumy dostali do povedomia verejnosti, podieľajú sa K-popoví umelci na rôznych propagačných aktivitách, ako je objavenie sa a vystupovanie v národných televíziách. Medzi populárne kórejské hudobné programy, v ktorých majú skupiny a hudobníci zvyčajne návrat, patria Music Bank (KBS), Inkigajo (SBS) a Show! Music Core (MBC). Prvé vystúpenie K-popového interpreta v hudobnom programe, konkrétne kvôli propagácii svojho nového albumu alebo singla, sa nazýva „návratové vystúpenie“.[38] Súčasťou „návratu“ je zvyčajne okrem vystúpení aj zverejnenie teaserov a videoklipov. Tie sú často vydávané postupne niekoľko dní pred vydaním plnej verzie.[39]

Agentúry môžu formovať z členov skupiny takzvané „podskupiny“, čo členom umožňuje realizovať rôzne individuálne projekty a angažmány v rovnakom čase. Podskupiny sú prezentované variantom konceptu ich materskej skupiny. Prvá moderná K-popová podskupina bola Super Junior-K.R.Y. zložená z členov materskej skupiny Super JuniorKjuhjona, Rjouka a Jesonga. Podskupina sa na rozdiel od obvyklého dance-pop štýlu zamerala na balady.[40]

Používanie anglických fráz[upraviť | upraviť zdroj]

Moderný K-pop sa vyznačuje používaním anglických fráz. Jin Dal Yong z Popular Music and Society napísal, že toto využívanie môže byť ovplyvnené „Američanmi s kórejským pôvodom a/alebo Kórejčanmi, ktorí študovali v Spojených štátoch a plne využívajú svoju plynulosť v angličtine a kultúrne zdroje, ktoré bežne nenájdete medzi ľuďmi, čo vyrástli a vyštudovali v Kórei“.[41] V roku 1995 bol podiel piesní s anglickým názvom v rebríčku top 50 len 8 %. V roku 2000 to bolo 30 %, v 2005 18 % a v 2010 44 %. Podobne rástol aj počet skupín, ktoré si volili skôr anglický ako kórejský názov. To umožnilo piesňam aj umelcom osloviť širšie obecenstvo po celom svete. Príkladom kórejskej skladby s veľkým podielom anglického textu je „Jumping“ od dievčenskej skupiny Kara, ktorá vyšla súčasne v Kórei aj Japonsku a zožala veľký úspech.[41] Stále častejšie sa stáva, že na piesňach pre K-popových interpretov pracujú zahraniční pesničkári a skladatelia, napríklad will.i.am či Sean Garrett.[42] Medzi hudobníkov, ktorí spolupracovali na rôznych K-popových skladbách, patrí mnoho významných umelcov, napríklad Akon, Kanye West, Ludacris a Snoop Dogg.[43][44] Využívanie angličtiny však nezaručuje popularitu na severoamerickom trhu. Niektorí komentátori považujú za dôvod skutočnosť, že tento žáner môže byť videný ako vyčlenená verzia západnej hudby, čo sťažuje prijatie na týchto trhoch.[41] Západné publikum má navyše tendenciu klásť v hudbe dôraz na autentickosť a individuálny prejav, čo idolový systém, dá sa povedať, potláča.[28]

Tanec[upraviť | upraviť zdroj]

Tanec je neoddeliteľnou súčasťou K-popu. Titulné piesne sú bežne doprevádzané choreografiou, ktorá často obsahuje kľúčový tanečný pohyb, takzvaný „point dance“ (kór. 포인트 댄스). Ten zodpovedá vlastnostiam či textu piesne.[45] Príkladmi sú „Sorry, Sorry“ od Super Junioru alebo „Abracadabra“ od Brown Eyed Girls. Choreografi musia pri tvorbe tancov prihliadať aj na schopnosť fanúšikov tieto kroky zopakovať. Losangeleská tanečníčka a choreografka Ellen Kim hovorí: „Kórejčania naozaj chcú, aby boli súčasťou hudby aj ich fanúšikovia. Preto my, choreografi, musíme pohyby zjednodušiť.“[46] K súčasným medzinárodným choreografom, ktorí spolupracujú s interpretmi ako CL, Big Bang či SHINee, patria napríklad Parris Goebel a Anthony Joseph Testa.[47][48]

Móda[upraviť | upraviť zdroj]

K-pop ovplyvňuje aj módu, a to hlavne v Ázii, kde mladí ľudia vyhľadávajú oblečenie, kozmetické značky, účesy a doplnky, ktoré nosia K-popové hviezdy.[49] Módne značky vyrábajú kópie oblečenia, ktoré nosia idoly.[8] Niektoré idoly, napríklad G-Dragon, sa presadili ako módne ikony.[50][51] Módny návrhár Jeremy Scott už viackrát spolupracoval s CL a nazval ju svojou „múzou“.[52][53]

Kórejská banka Hanguk Unhäng pripísala rýchly nárast kultúrneho vývozu od roku 1997 celosvetovo vzrastajúcej popularite K-popu.[54]

V januári 2012 usporiadali kórejskí umelci v Japonsku módnu prehliadku, ktorej sa zúčastnilo 33 000 ľudí.[55] V Thajsku majú úrady problém s módou, ktorú popularizuje kórejský pop, pretože thajskí teenageri sú ochotní nosiť veci nevhodné pre miestne meteorologické podmienky (napríklad legíny) a tiež používať produkty na bielenie kože, aby vyzerali ako kórejské celebrity.[56] V Severnej Kórei je juhokórejská móda predmetom záujmu, a to aj napriek prísnym vládnym nariadeniam. Vďaka K-popu sa stali populárnymi topánky na vysokých podpätkoch, tričká bez rukávov a módne doplnky, aj keď také odevy sú v krajine zakázané.[57]

Vládna podpora[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda Kórejskej republiky uznala, že zvýšený záujem o juhokórejskú populárnu kultúru bude prínosom pre exportný sektor krajiny. Podľa vládnych odhadov v roku 2011 znamenal 100-dolárový nárast vývozu kultúrnych produktov 412-dolárový nárast vo vývoze ďalšieho spotrebného tovaru.[58] Vládne iniciatívy na šírenie popularity K-popu zväčša spadajú pod Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu, ktoré zodpovedá za vytvorenie desiatok kórejských kultúrnych centier po celom svete. Ambasády Kórejskej republiky sa podieľali na plánovaní a organizovaní K-popových koncertov v zahraničí a Ministerstvo zahraničných vecí pravidelne pozýva zámorských fanúšikov, aby sa zúčastnili na každoročnom festivale K-pop World Festival v Kórejskej republike.[59]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky kórejskej populárnej hudby[upraviť | upraviť zdroj]

História kórejskej populárnej hudby siaha až do roku 1885, kedy americký misionár Henry Appenzeller začal v škole vyučovať americké a britské ľudové piesne. Tieto piesne sa po kórejsky nazývali „čchangga“ a zvyčajne sa zakladali na populárnych západných melódiách spievaných s kórejskými textami. Napríklad skladba „Oh My Darling, Clementine“ bola známa ako „Simčchongga“. Počas japonskej okupácie Kórey (1910 – 1945) popularita piesní čchangga vzrástla, keďže sa Kórejčania snažili vyjadriť svoje pocity proti japonskému útlaku hudbou. Jedna z najpopulárnejších piesní bola „Huimangga“ (kór. 희망가Pieseň nádeje). Japonci skonfiškovali existujúce čchangga zbierky a vydali vlastné.[60]

Prvý známy kórejský popový album bol I Pungčin Sewol od Pak Čä-sona a I Rju-säka z roku 1925, ktorý obsahoval populárne piesne preložené z japončiny. Za prvú popovú pieseň napísanú kórejským skladateľom sa považuje „Nakhwajusu“ (kór. 낙화유수) z roku 1929, ktorú spievala I Čong-suk.[60] V polovici 20. rokov zmiešal japonský skladateľ Masao Koga tradičnú kórejskú hudbu s gospelovou hudbou, ktorú predstavili v 70. rokoch 19. storočia americkí kazatelia. Tento druh hudby sa v Japonsku stal známym ako enka a neskôr v Kórei ako trot.[61][62]

40. – 60. roky 20. storočia: Príchod západnej kultúry[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozdelení Kórejského polostrova na Sever a Juh a po oslobodení sa od japonskej okupácie v roku 1945 bola v Južnej Kórei v malej miere predstavená západná kultúra, a to v podobe niekoľkých barov v západnom štýle a klubov, kde sa hrala západná hudba. Po kórejskej vojne (1950 – 1953) ostali v krajine kvôli ochrane americkí vojaci. Dôsledkom ich prítomnosti bolo, že do Kórejskej republiky začala prenikať americká a svetová kultúra. V tom čase začala byť západná hudba viac akceptovaná medzi mladými ľuďmi.

Marilyn Monroe zabávajúca amerických vojakov v Kórei v roku 1954

Organizácia United Service Organizations umožnila niekoľkým prominentným osobnostiam amerického zábavného priemyslu, napríklad Marilyn Monroe či Louisovi Armstrongovi, aby navštívili vojakov umiestnených v Kórei. Tieto návštevy si získali pozornosť kórejskej verejnosti. V roku 1957 začalo vysielať rádio American Forces Korea Network, ktoré šírilo popularitu západnej hudby. Americká hudba začala tú kórejskú ovplyvňovať, keďže pentatonickú stupnicu postupne nahradila sedemtónová a populárne piesne začali nasledovať americký vzor.[63]

Zlepšenie zvukových nosičov podporilo v 60. rokoch výrobu LP platní, čo viedlo k presadzovaniu rôznych hlasových tónov.[64] Mnohí speváci spievali v tom čase americkým vojakom, zvyčajne vo vyhradených kluboch, ktorých počet vtedy narástol na 264. Predvádzali rôzne štýly ako country, blues, džez a rokenrol. Populárni kórejskí speváci ročne zarobili spolu 1,2 miliónov dolárov (1,07 miliónov €), čo sa takmer rovnalo vtedajšiemu príjmu z kórejského vývozu.[63]

V 60. rokoch začala kórejská ekonomika prekvitať a populárna hudba trend nasledovala. Založenie prvých komerčných rozhlasových staníc zohralo v šírení populárnej hudby významnú rolu a začala sa rozvíjať aj kórejská kinematografia. Kórejskí hudobníci a speváci, ktorí pôvodne vystupovali len v amerických kluboch, sa začali otvárať širšiemu publiku. Keď sa k brehom Kórey dostala takzvaná beatlemánia, objavili sa prvé miestne rockové kapely. Za úplne prvú sa považuje Add4, ktorá bola založená v roku 1962.[65] Prvá talentová súťaž rockových kapiel sa konala v Soule v roku 1968. Okrem rocku a popu ostali stále populárne trotové piesne.[63]

Niektorým kórejským spevákom sa podarilo získať si medzinárodnú popularitu. Trio Kim Sisters, Jun Bok-hi a Patti Kim boli prvými speváčkami, ktoré debutovali v krajinách ako Vietnam a Spojené štáty. Kim Sisters sa stali prvou kórejskou skupinou, ktorá vydala v Spojených štátoch album. Viackrát vystupovali v Las Vegas a niekoľkokrát sa objavili aj v televíznej šou Eda Sullivana.[66] Francúzska speváčka Yvette Giraud naspievala cover verziu piesne „The Boy in the Yellow Shirt“ (kór. 노란 샤쓰의 사나이Noran sjassui sanai) speváčky Han Mjong-suk z roku 1961, ktorá bola populárna aj v Japonsku.[63]

70. roky 20. storočia: Vplyvy hippie a folku[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom 60. a začiatkom 70. rokov prešla kórejská populárna hudba zmenou. Stále viac hudobníkov bolo študentmi a absolventmi vysokých škôl a z hudby urobili na rozdiel od predchádzajúcich generácií zábavu. Mladí boli veľmi ovplyvnený americkou kultúrou a životným štýlom, čím sa od svojich predchodcov, ktorí zažili vojnu a japonskú okupáciu, značne líšili. Tento generačný konflikt bol zjavný pri prijímaní folk popu 70. rokov. Publikum sa skladalo väčšinou zo študentov, ktorí nasledovali americký štýl hippies v móde aj hudbe, a symbolom mladosti sa stali gitary a džínsy.[64] Títo mladí ľudia boli proti vojne vo Vietname rovnako ako americkí hippies, a to kórejskú vládu priviedlo k zákazu piesní s liberálnejšími textami. Napriek tomu ostal hippie folk pop medzi mladými populárny natoľko, že miestna televízna stanica MBC usporiadala v roku 1977 hudobnú súťaž pre vysokoškolákov, čo následne viedlo k založeniu niekoľkých moderných hudobných festivalov.[67]

Jednou z popredných osobností bol v tom čase Han Tä-su, ktorý vyrastal v Spojených štátoch a bol ovplyvnený Bobom Dylanom, Leonardom Cohenom a Johnom Lennonom. Hanova kultová pieseň „Mul čom čuso“ (kór. 물 좀 주소Daj mi vodu) sa stala hymnou kórejskej mládeže. Jeho odvážne vystupovanie a jedinečný štýl spevu často verejnosť šokovali a neskôr mal v Kórei zakázané vystupovať. Presťahoval sa do New Yorku, kde pokračoval v svojej hudobnej kariére, no v 90. rokoch sa vrátil do vlasti.[67] Ďalšími významnými vtedajšími spevákmi boli Song Čchang-sik, Čo Jong-nam a Jang Hi-un.

V 70. rokoch začali byť populárni aj dídžeji a hlboko ovplyvnili teenagerskú kultúru.[64]

80. roky 20. storočia: Éra balád[upraviť | upraviť zdroj]

80. roky boli svedkami vzostupu baladových spevákov. Žáner sa stal populárnym po vydaní piesne „Kakkai hagien nomu mon dangsin“ (kór. 가까이 하기엔 너무 먼 당신) speváka I Kwang-džoa v roku 1985. Z jeho albumu sa predalo viac ako 300 000 kópií. Ďalšími populárnymi baladovými spevákmi boli I Mun-se a Pjon Čin-sop, ktorý bol prezývaný „Princ balád“. Jedným z najvyhľadávanejších skladateľov balád bol v tej dobe I Jong-hun, ktorého piesne boli v roku 2011 zostavené do moderného muzikálu Kwanghwamun jonga (kór. 광화문 연가).[68]

V roku 1980 bolo založené Ázijské hudobné fórum. Na udalosti medzi sebou súťažili speváci z piatich ázijských krajín. Víťazom bol Čo Jong-pchil a v Japonsku si ako kórejský spevák získal veľmi dobrú povesť.[64] Jeho prvý album Čchang bakki jodža (kór. 창 밖의 여자Žena za oknom) bol hitom a Čo Jong-pchil sa stal prvým kórejským spevákom, ktorý vystúpil v Carnegie Hall v New Yorku. Vyhral takmer všetky dôležité ocenenia na významných podujatiach vrátane ceny pre najlepšieho skladateľa a ceny za najlepšiu pieseň. Bol pozvaný vystupovať v rôznych krajinách, medzi inými aj v Japonsku či Hongkongu. Čoov hudobný repertoár zahŕňa rock, dance, trot a folk pop.[68]

90. roky 20. storočia: Zlomový bod[upraviť | upraviť zdroj]

DJ DOC, jedno z najpopulárnejších hip-hopových trií 90. rokov[69]

V 90. rokoch začlenili kórejskí popoví hudobníci do svojej hudby štýly americkej populárnej hudby ako rep či techno.[70] Skutočným zlomom v K-pope bol vznik skupiny Seo Taiji and Boys v roku 1992.[71] Trio debutovalo v talentovej šou televízie MBC s piesňou „Nan arajo“ (kór. 난 알아요), kde od poroty dostalo najnižšie hodnotenie.[71] Lenže pieseň aj rovnomenný album získali taký veľký úspech, že podľa MTV Iggy „K-popová hudba už nikdy nebude rovnaká“: „Ten rytmus inšpirovaný žánrom new jack swing, chytľavý repový text a nezabudnuteľný refrén kórejské publikum úplne pohltili.“ Texty Seo Taiji and Boys sa zaoberali problémami kórejskej spoločnosti, čo sa iným zabávačom tej doby nepodarilo.[72] Ich zvuk vydláždil cestu „úspešnému formátu“[72] K-popových piesní a nasledovala vlna úspešných hip-hopových a R&B interpretov ako Ju Sung-džun, Jinusean, Deux, 1TYM a Drunken Tiger.[71]

V roku 1995 založil kórejský producent I Su-man najväčšiu talentovú agentúru a nahrávaciu spoločnosť v krajine – SM Entertainment.[73] Koncom 90. rokov vstúpili na scénu aj YG Entertainment, DSP Media, JYP Entertainment a FNC Entertainment, ktoré produkovali talenty tak rýchlo, ako ich dokázala verejnosť konzumovať.[74]

Úspech Seo Taiji and Boys priviedol ku K-popu nové publikum – teenagerov. To viedlo k vzniku takzvaných idolových skupín – mladých chlapčenských a dievčenských skupín.[71] Za prvú chlapčenskú idolovú skupinu sa považuje H.O.T., ktorí debutovali v roku 1995. Nasledovali ich skupiny ako Sechs Kies, S.E.S., Fin.K.L, NRG, Baby V.O.X., Diva, Shinhwa a g.o.d.[71] Ázijská ekonomická kríza v roku 1997 prinútila kórejských zabávačov hľadať nové trhy. H.O.T. vydali čínsky album[71] a Diva vydali anglický album na Taiwane.

90. roky boli úspešným obdobím aj pre undergroundové hudobné kluby a punk rockové kapely ako Pipi Band či Crying Nut, ktorým sa podarilo získať mainstreamovú popularitu.[71]

21. storočie: Vzostup Hallju[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 21. storočia boli populárne skupiny z 90. rokov na ústupe. H.O.T. sa v roku 2001 rozpadli a ostatné skupiny ako Sechs Kies, S.E.S., Fin.K.L, Shinhwa a g.o.d prestali byť do roku 2005 aktívne. Úspech žali sólisti ako Rain a BoA. Až debuty TVXQ (2003) a SS501 (2005) značili v kórejskom zábavnom priemysle obnovu idolových skupín a nárast K-popu ako súčasti Hallju. Zrod druhej K-popovej generácie nasledovali úspešné debuty skupín Super Junior (2005), Big Bang (2006), Wonder Girls (2007), Girls' Generation (2007) a Kara (2007).

Štatistiky K-popového priemyslu
Rok Celkový vývoz v USD Počet zhliadnutí na YouTube
2008 16,5 miliónov $ [75]
2009 31,3 miliónov $ [75]
2010 84,9 miliónov $ [76] 800 miliónov [77]
2011 180 miliónov $ [76] 2,2 miliardy [78]
2012 235 miliónov $ [79] 7 miliárd [78]
Vývoz podľa krajiny (USD)
Rok Japonsko Čína
2008 11,2 miliónov $ [80] 1,80 miliónov $ [81]
2009 21,6 miliónov $ [82] 2,36 miliónov $ [82]
2010 3,60 miliónov $ [81]
2012 204 miliónov $ [83]

Na prelome 21. storočia sa začal K-pop šíriť aj do iných častí sveta ako súčasť globálnej Kórejskej vlny. V roku 2002 sa stal singel „Coincidence“ skupiny Baby V.O.X. populárnym v mnohých ázijských krajinách, pretože bol propagovaný počas majstrovstiev sveta vo futbale v Kórejskej republike a BoA sa stala prvou K-popovou speváčkou, ktorá v japonskom rebríčku Oricon obsadila prvé miesto.[84] Krátko na to mal spevák Rain vypredaný koncert pre 40 000 fanúšikov v Pekingu.[85] V roku 2003 sa dievčenskej skupine Baby V.O.X. podarilo s čínskym singlom „I'm Still Loving You“ z tretieho albumu Devotion obsadiť prvé miesta čínskych rebríčkov. Stali sa tak prvou idolovou skupinou, ktorej sa to podarilo a v Číne si získali veľkú fanúšikovskú základňu. So singlami „What Should I Do“ a „I'm Still Loving You“ sa umiestnili aj v rôznych hudobných rebríčkoch v Thajsku. Od polovice 0. rokov 21. storočia dominovali veľkej časti východoázijského hudobného trhu K-popové idolové skupiny.[27]

V roku 2008 dosiahol zisk z juhokórejského kultúrneho vývozu (vrátane televíznych seriálov a počítačových hier) prvýkrát 2 miliardy amerických dolárov a udržal si 10-percentný ročný nárast.[86] V tom roku tvorilo 68 % zo všetkých príjmov z K-popového exportu Japonsko, za ktorým nasledovala Čína (11,2 %) a Spojené štáty (2,1 %).[27] Predaj lístkov na koncert sa ukázal byť lukratívnym biznisom, keďže fanúšikovia boli ochotní platiť veľké sumy, aby mohli vidieť svojich idolov. Napríklad na japonskom turné Time Tour skupiny TVXQ sa predalo viac ako 850 000 lístkov priemerne za 120 000 ₩ (98 €), takže výsledný zisk bol nakoniec 102 miliárd ₩ (83,7 miliónov €).[87] Viac ako 60 % príjmov z exportu K-popového priemyslu pochádzalo v roku 2012 z predaja lístkov na koncerty.[87]

Podľa amerického časopisu Foreign Policy K-pop následne prerazil v Juhovýchodnej Ázii, a potom na Strednom východe, vo Východnej Európe a v Južnej Amerike.[21] V roku 2012 prekročil počet fanúšikov v Turecku 100-tisícovú hranicu[88] a v roku 2013 bol ich počet 150 000.[89] V tom roku bolo v Mexiku 70 K-popových fanklubov s celkovým počtom členov minimálne 60 000.[90] Prienik do západných mainstreamových médií nastal v roku 2012 vydaním PSY-ovej piesne „Gangnam Style“, ktorej videoklip na YouTube bol prvým videom na internete, čo dosiahlo miliardu zhliadnutí.[91] V marci 2017 počet zhliadnutí presahoval 2,7 miliárd. Niektorí speváci (napríklad BoA, Wonder Girls či CL) sa rozhodli rozšíriť svoju hudobnú kariéru vydaním anglických štúdiových albumov v nádeji, že prerazia aj na západných hudobných trhoch. Takéto pokusy nepriniesli veľa úspechov.[92][93]

Juhokórejská vláda berie K-pop, ktorý sa stal súčasťou Kórejskej vlny, ako nástroj „soft power“ v zahraničí, a to najmä smerom k mládeži.[94] Týždenník The Economist nazval kórejskú populárnu kultúru „ázijským popredným vzorom“.[95]

Ďalšími míľnikmi K-popových skupín a hudobníkov v 21. storočí sú:

  • Február 2006: Rain mal v newyorskom Madison Square Garden dve vypredané vystúpenia.[96]
  • Máj 2007: Rain bol prvým K-popovým interpretom, ktorý vystúpil na najväčšom japonskom koncertnom štadióne Tokyo Dome pred 40 000 fanúšikmi. Koncert sa vypredal do dvoch dní.[97]
  • Október 2009: Wonder Girls sa dostali do rebríčka Billboard Hot 100 so singlom „Nobody“ známym svojím virálnym videoklipom.[98][99]
  • September 2010: SM Entertainment usporiadalo v Los Angeles svoj prvý koncert mimo ázijského kontinentu s názvom SM Town Live '10 World Tour.[100] To predchádzalo dvom vypredaným koncertom v Zénith de Paris, ktoré sa konali o dva mesiace neskôr vo Francúzsku.[101] Koncert v Staples Center v Los Angels zarobil viac ako milión dolárov[102] a v Billboardovom rebríčku Boxscore Chart obsadil 9. miesto.[103]
  • November 2011: Big Bang vyhrali na MTV Europe Music Awards ocenenie Najlepší celosvetový interpret.[104]
  • Február 2012: Girls' Generation sa 31. januára 2012 objavili v Late Show with David Letterman a 1. februára v Live! with Kelly, kde predviedli remix anglickej verzie svojej piesne „The Boys“.[105]
  • Marec 2012: Po tom, čo sa s albumom Alive stali prvými kórejskými interpretmi, ktorí sa umiestnili v rebríčku Billboard 200, odštartovali Big Bang svetové turné Alive Tour, ktoré sa konalo v 21 mestách po celom svete.[106][107] Turné sa skončilo v januári 2013 a zúčastnilo sa na ňom okolo 800 000 fanúšikov.[108]
  • August 2012: Koncert skupiny 2NE1 New Evolution, ktorý sa konal v Nokia Theatre (Los Angeles), obsadil v Billboardovom rebríčku Current Box Score 29. miesto.[109]
  • November 2012: Videoklip k PSY-ovej piesni „Gangnam Style“ sa na YouTube stal najsledovanejším videom a zároveň prvým, ktoré v počte zhliadnutí prekročilo hranicu jednej miliardy.[91] Na MTV Europe Music Awards získal klip k piesni ocenenie Najlepší videoklip.[110]
  • December 2012: Koncom roka vybral denník The New York Times koncert skupiny 2NE1, ktorý sa konal v Prudential Center (New Jersey), ako jeden z „Najlepších koncertov v roku 2012“.[111]
  • Marec 2013: f(x) bola prvá K-popová skupina, ktorá vystúpila na SXSW v texaskom Austine.[112][113]
  • Apríl 2013: Super Junior rozšírili svoje svetové turné Super Show 5 do Buenos Aires, São Paula, Santiaga a Limy, čím sa stalo dovtedy najväčším K-popovým turné v Južnej Amerike.[114]
  • August 2013: TVXQ zavŕšili svoje úspešné japonské turné Time Tour s dvoma predstaveniami na Medzinárodnom štadióne Jokohama, kde vystúpili spolu pred 140 000 fanúšikmi. Boli prvými zahraničnými a celkovo štvrtými hudobnými interpretmi, ktorí na tomto štadióne vystúpili.[115]
  • November 2013: Girls' Generation dostali na YouTube Music Awards 2013 za videoklip k piesni „I Got a Boy“ ocenenie „Video roka“.[116]
  • August 2014: Spoločnosť Microsoft použila skladbu skupiny 2NE1, „I Am the Best“, na propagáciu Surface Pro 3.[117]
  • Apríl 2015 – marec 2016: Svetové turné skupiny Big Bang, MADE World Tour, prilákalo 1,5 milióna fanúšikov z celého sveta, čím sa stalo najväčším turné kórejského interpreta.[118] Navyše to bolo najväčšie koncertné turné zahraničného interpreta v Číne[119] a Japonsku.[120] V Spojených štátoch,[121] Austrálii a Kanade[122] šlo o najväčšie turné kórejského interpreta.
  • August 2015: Super Junior boli prvými kórejskými interpretmi ocenenými na Teen Choice Awards. Získali ceny v kategóriách Medzinárodný interpret a Najlepší fanúšikovia.[123]
  • Október 2016: Album skupiny BTS, Wings, sa ako prvý kórejský dostal do rebríčka UK Albums Chart, kde obsadil 62. miesto.[124] V Billboard 200 je to zatiaľ najpredávanejší a najvyššie umiestnený K-popový album.[125] V tomto rebríčku skupina navyše drží prvenstvo ako prvý kórejský interpret s troma umiestnenými albumami[125] a prvý K-popový interpret, ktorého nahrávka sa v ňom udržala dlhšie ako týždeň.[126]

K-pop ako priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Agentúry[upraviť | upraviť zdroj]

K-pop spustil celý priemysel. Vznikli produkčné domy a eventové agentúry, hudobné vydavateľstvá, distribútori K-popovej hudby a mnoho poskytovateľov K-popového tovaru a služieb. Pokiaľ ide o príjmy, tak troma najväčšími spoločnosťami sú SM Entertainment, YG Entertainment a JYP Entertainment.[127] Často sú označované ako „Veľká trojka“ („Big Three“) a s ich akciami sa dá obchodovať na kórejskej burze.[128] V K-pope fungujú tieto nahrávacie spoločnosti aj ako talentové agentúry pre umelcov.[127] Sú zodpovedné za nábor, financovanie, trénovanie a propagáciu nových umelcov a majú na starosti aj manažment ich aktivít či prácu s verejnosťou.

Podľa podielu na trhu je najväčšou spoločnosťou SM Entertainment. Jej umelci spustili Hallju a podarilo sa im preraziť na japonský trh.[128] „Veľká trojka“ príležitostne spolupracuje. Napríklad Se7en, ktorý patril pod YG Entertainment, dostal v roku 2012 pieseň od Pak Čin-jonga, zakladateľa JYP Entertainment.[129] a zástupcovia týchto troch spoločností boli porotcami v talentovej súťaži K-pop Star (SBS).[130] „Veľká trojka“ spolu so Star J Entertainment, AM Entertainment a Key East vytvorila United Asia Management (UAM),[131] ktorého cieľom je šíriť K-pop po celom svete a uľahčiť vývoj lepšieho procesu náboru a manažmentu umelcov. Konkurzy UAM sú globálne a nie sú obmedzené len na kórejské talenty. Pod UAM nepatria len hudobníci, ale aj herci, režiséri, štylisti, kaderníci a kozmetičky. Toto zlúčenie bolo veľmi kritizované, keďže by mohlo vyvíjať tlak na poskytovateľov obsahu, ale aj na trhy ostatných ázijských krajín, ktoré nie sú schopné reagovať a konkurovať masovej výrobe kórejských zábavných spoločností.[132]

Predaje a trhová hodnota[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2009 sa agentúra DFSB Kollective stala prvým distribútorom K-popových piesní na iTunes.[6] Podľa Billboardu zarobil kórejský hudobný priemysel v prvej polovici roka 2012 3,4 miliardy $ (3,04 miliárd €), čo predstavovalo 27,8 % nárast oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka.[7] Predtým, ako sa uchytil digitálny trh, bol začiatkom 0. rokov kórejský hudobný priemysel takmer zničený veľkým množstvom nezákonne zdieľaných súborov, čo bolo v tom čase problémom aj v iných krajinách. V roku 2006 však juhokórejský digitálny trh prekonal ten fyzický[133] a viac ako polovica príjmov pochádzala z digitálnych predajov.[134] Prítomnosť K-popu na kórejských aj anglických sociálnych sieťach ako Facebook či YouTube mala na veľkosť jeho globálneho trhu tiež značný vplyv.[135] Viki, webová stránka zameraná na streamovanie hudby a videí, ovplyvnila globálne K-popové trendy tým, že k videoklipom poskytuje preložené titulky.[136]

V roku 2011 bolo v Kórejskej republike vydaných 1 100 albumov. Najväčšiu časť (dve tretiny) z nich tvorili hip-hopové albumy. Zvyšná tretina bola zložená zo žánrov ako rock, moderný folk a crossover. To ukazuje, že okrem toho, čo vydávajú K-popoví interpreti, existuje v Južnej Kórei celý rad žánrov.[137] Nelegálne sťahovanie tlačilo ceny výrazne nadol. V roku 2012 stálo stiahnutie K-popovej piesne v priemere 100 ₩ (0,08 €) a streamovanie online stálo 2 ₩ (0,001 €).[138]

Umiestnenie K-popu na celosvetovom
hudobnom trhu (v Kórei)
Rok Fyzický trh* Digitálny trh
2005 27 [139]
2006 27 [140]
2007 32 [141] 23 [134]
2008 24 [142]
2009 24 [143] 14 [134]
2010 21 [144]
2011 11 [145] 11 [134]
2012 11 [145] 8 [146]
2013 10 [147]
2014 8 [148]
* zahŕňa predané albumy, single a DVD

K-pop je obchodným modelom, ktorý zvyšuje cestovný ruch v celosvetovom meradle. Do Kórejskej republiky prichádzajú na výlety fanúšikovia z celého sveta, čo pozitívne prispelo k celkovému predaju a trhovej hodnote K-popu. Podľa Mfrascog je K-pop „model používaný za účelom pohonu geografického záujmu a rozvíjania cestovného ruchu“.[149]

Systém trénovania[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrna technológia, známa aj ako CT, je koncepcia, ktorú preslávil I Su-man, zakladateľ juhokórejského hudobného vydavateľstva a talentovej agentúry SM Entertainment.[5] Je to 3-fázový proces exportu K-popu do zahraničia ako súčasti Kórejskej vlny a pozostáva z prísne riadeného systému trénovania. Joseph L. Flatley z amerického spravodajského portálu The Verge to opísal ako jeden z „najextrémnejších“ systémov manažmentu umelcov.[46] I Su-manova kultúrna technológia pozostáva z týchto troch krokov:

  1. export kultúrnych produktov; napríklad posielanie kórejských spevákov do rôznych krajín,
  2. vytváranie medzinárodných spoluprác,
  3. globalizovať produkt spoluprácou s hudobníkmi z rôznych krajín na vytvorenie globálnej značky.[150]

Iova metóda CT umožňuje mať spevákom rôzne štýly podľa toho, v akej krajine vystupujú, vďaka čomu sa môžu zamerať na konkrétne cieľové skupiny správnym spôsobom.

Vytváranie nových idolov a hudobníkov berie K-popový priemysel veľmi vážne. Väčšina času je venovaná produkčnej hodnote idolov, ktorí nedebutujú skôr, ako sú ich značka a výkon dokonalé. Značné množstvo úsilia je vkladané do tvorby jedinečných a obchodovateľných imidžov zmiešaných so zvukom a strategickou propagáciou, reklamou a marketingovými rozhodnutiami na zvýšenie šancí na úspech nových talentov.[151] Juhokórejské zábavné spoločnosti ako SM Entertainment vytvorili proces trénovania spevákov a tanečníkov v skupinách. Cesta ku sláve sa často začína okolo 9. či 10. roku života, kedy žiaci pod prísnym dohľadom navštevujú večerné hlasové a tanečné kurzy, bývajú spolu a cez deň chodia do školy.[152] Okrem spevu a tanca sa žiaci učia aj cudzie jazyky, hlavne angličtinu, japončinu a čínštinu.[153] Podľa generálneho riaditeľa pobočky Universal Music Group v Juhovýchodnej Ázii je kórejský systém trénovania idolov vo svete unikátny.[127] Na zaistenie vysokej pravdepodobnosti úspechu nových talentov talentové agentúry plne dotujú a dohliadajú na ich profesionálne životy a kariéry. Často vedia na tréning nových umelcov minúť aj viac ako 400 000 $ (358 650 €).[154]

Hudobné rebríčky[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje niekoľko K-popových hudobných rebríčkov a medzi najznámejšie patrí Korea K-Pop Hot 100 a Gaon Digital Chart. Po roku 2010 obsadili niektoré K-popové albumy prvé priečky v Oricon Albums Chart, iným sa zase podarilo umiestniť v americkom Billboard Hot 100. V máji 2014 sa skupine EXO podarilo ako tretiemu K-popovému interpretovi (po 2NE1 a Girls' Generation) v tom roku umiestniť v rebríčku Billboard 200.[155] Album skupiny BTS, Wings, sa ako prvý kórejský dostal do rebríčka UK Albums Chart, kde obsadil 62. miesto.[124]

K-popová kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Základné pojmy a konvencie[upraviť | upraviť zdroj]

V K-pope sa používa súbor výrazov špecifických pre tento žáner.[156] Patria medzi ne aj tradičné kórejské zdvorilostné výrazy, ktoré používajú ako idoly, tak aj fanúšikovia. K-pop okrem tohto tradičného sociálneho systému pridáva aj vlastnú subkultúru. Hoci vek je dôležitý, záleží aj na dátume debutu a popularite interpreta. Mladší interpreti alebo tí, čo debutovali neskôr, sa nazývajú hubä (kór. 후배) a musia zdraviť starších kolegov či tých, čo debutovali skôr (kór. 선배sonbä) tradičným hlbokým úklonom (kór. 인사insa). Neurobiť to znamená, že sa im dostane ostrej kritiky zo strany priemyslu aj fanúšikov.[157][158]

Chlapčenským a dievčenským skupinám sa v Kórei hovorí idoly alebo idolové skupiny.[159] Tie majú prísnu hierarchiu. Každá z nich má svojho lídra, ktorého si buď zvolia členovia, alebo ho stanoví agentúra na základe veku, osobnosti a vodcovských schopností. Líder je reprezentantom skupiny a zodpovedá za harmóniu medzi členmi.[160] Najmladší člen skupiny sa nazýva maknä (kór. 막내). Použitie tohto výrazu v Japonsku bolo ovplyvnené skupinou SS501, keď tam v roku 2007 rozšírili svoje aktivity. Japonský preklad tohto slova (jap. マンネ) sa často používal na oslovenie najmladšieho člena skupiny, Kim Hjong-džuna, kvôli rozlíšeniu medzi ním a lídrom skupiny, Kim Hjon-čungom, pretože majú veľmi podobné mená.[161]

Často používané výrazy
  • oppa (kór. 오빠starší brat): Kórejčanky takto oslovujú starších mužských členov rodiny, kamarátov aj priateľov. Fanúšičky takto bežne oslovujú svojich mužských idolov.[162]
  • hjong (kór. starší brat): Kórejčania takto oslovujú starších mužských členov rodiny aj kamarátov. Toto oslovenie používajú aj mladší členovia idolových skupín pre tých starších. Nerobiť to sa považuje za nezdvorilé.[162]
  • onni (kór. 언니staršia sestra): Kórejčanky takto oslovujú staršie členky rodiny aj kamarátky. Toto oslovenie používajú aj mladšie členky idolových skupín pre tie staršie.[163]
  • nuna (kór. 누나staršia sestra): Kórejčania takto oslovujú staršie členky rodiny aj kamarátky.[163]
  • dongsäng (kór. 동생mladší súrodenec): Ľudia takto oslovujú niekoho mladšieho, kto je im blízky, bez ohľadu na pohlavie.[156]
  • hwaitching (kór. 화이팅): Slovo vzniklo z anglického „fighting“ a používa sa na povzbudenie a vyjadrenie podpory. Za slovenský ekvivalent by sa dalo označiť „Do toho!“.[164]
  • däsang (kór. 대상) a bonsang (kór. 본상): Na odovzdávaniach cien získa za svoje vynikajúce úspechy v hudobnom priemysle niekoľko interpretov cenu bonsang, pričom jeden z nich dostane cenu däsang („Veľká cena“).[165]
  • All-Kill (AK): „AK“, ktorý certifikuje Instiz, znamená, že skladba sa umiestnila na prvom mieste v ôsmich najväčších juhokórejských hudobných portáloch v rámci denných aj reálnočasových rebríčkoch.[166]
  • Perfect All-Kill (PK): „PK“ nastáva vtedy, keď k AK pribudne ešte aj prvé miesto v týždňovom rebríčku Instiz.[167]
  • mini album: Mini album v K-pope znamená, že nahrávka (fyzická či digitálna) zvyčajne obsahuje 2 alebo 3 piesne a ich remixy, hoci na niektorých mini albumoch sa nájde aj 10 piesní. Približný ekvivalent je EP. Dlhší ako singel, ale kratší ako štúdiový album.[156]
  • titulná pieseň: Titulná pieseň je v K-pope tá skladba z albumu, ktorá je najviac propagovaná. Je k nej vydaný videoklip a interpret s ňou naživo vystupuje v hudobných programoch.[156]
  • prebalený album: Takzvaný „prebalený“ album (angl. repackaged album) znamená, že po ukončení prvotnej propagácie je album vydaný znova s novým dizajnom a obsahuje 1 alebo 2 nové skladby, z ktorých jedna je „titulná“.[156]
  • propagácia: Propagácia nastáva po vydaní titulnej piesne. Interpreti vystupujú v televíznych hudobných programoch a poskytujú rozhovory. Zvyčajne to trvá asi mesiac a je v tom zahrnuté „debutové vystúpenie“ v prípade nováčikov, „návratové vystúpenie“ a na konci cyklu „rozlúčkové vystúpenie“.[156]

Príťažlivosť a fanúšikovská základňa[upraviť | upraviť zdroj]

Fanúšikovia skupiny Big Bang (VIP) držia na koncerte svietiace tyčinky v tvare koruny, ktoré sú symbolom fanklubu.
Fanúšikovská ryža pre kórejskú skupinu EXO

Hoci tvoria väčšinu, nie všetci K-popoví fanúšikovia sú mladé ženy. V časopise New York bol zverejnený rozhovor s fanúšikmi Girls' Generation, ktorí priznali, že členky skupiny majú radi pre ich výzor, osobnosti, pokoru a priateľstvo, ktoré z nich vyžarujú ku každému fanúšikovi. Jeden fanúšik sa vyjadril, že keď Girls' Generation vystupujú na javisku, máte pocit, že sa niekedy pozerajú priamo na vás a prebieha medzi vami osobná interakcia.[168]

Mnoho fanúšikov cestuje do zahraničia, aby mali šancu vidieť svoje obľúbené kórejské idoly. Čínski a japonskí fanúšikovia využívajú zájazdy, aby mohli ísť na K-popové koncerty.[8] Na koncert skupiny JYJ raz do Soulu priletelo viac ako 7 000 fanúšikov z Japonska.[169] Pred ich koncertom v Barcelone sa pred budovou cez noc utáborili fanúšikovia z rôznych kútov sveta, aby sa na neho dostali.[170]

Kórejské fankluby zohrávajú v K-pope zásadnú úlohu a ich štruktúra a funkcia sa od tých západných líši.[171] Každý klub má svoje meno a farbu. Napríklad fanúšikovia skupiny TVXQ sa nazývajú „Cassiopeia“ a ich oficiálna farba je „perleťová červená“, fanúšikovia skupiny SS501 sú pomenovaní ako „Triple S“ a ich farbou je „perleťová svetlozelená“ a fanklub skupiny Super Junior sa volá „E.L.F.“ a používa „perleťovú zafírovo modrú“ farbu.[171] Farby sú pre fankluby veľmi dôležité, keďže fanúšikovia tak vyjadrujú svoju jednotu a vernosť, a to najmä na koncertoch, kde vystupujú aj iní interpreti. Fanúšikovia z jednotlivých fanklubov vytvárajú vlastné sektory s reprezentujúcimi farbami, hlavne v podobe svietiacich tyčiniek alebo oficiálnych balónov, čím vytvárajú „K-popový oceán“.[171][172] Ak už je farba „obsadená“, fankluby nových interpretov si ju nemôžu vybrať, jedine ak patrí sólistovi či skupine odlišného pohlavia.[171] Keďže farby sú obmedzené, niektorí interpreti nemajú oficiálnu farbu. Napríklad fanúšikovia skupiny Big Bang majú svietiace tyčinky v tvare koruny a fanklub speváka Se7en sa prezentuje číslom 7.[173]

Oficiálne fankluby sú dobre organizované, zjednotené a na podporu svojich idolov sa často zúčastňujú charitatívnych akcií.[171] Ako darčeky na preukázanie svojej lásky a podpory kupujú pre svojich idolov vrecia „fanúšikovskej ryže“. Mnoho projektov s touto ryžou je určených na dobročinné účely. Keď fanúšikovia posielajú ako gratuláciu vence a ryžu, tak tá potom putuje do charitatívnych inštitúcií v Kórei.[34] Podľa časopisu Time venovalo 50 fanklubov z celého sveta na koncert skupiny Big Bang v marci 2012 12,7 ton ryže. Spevák Xander poprosil svojich fanúšikov, aby svoje dary nedávali jemu, ale radšej obetiam tajfúnu Haiyan.[34] Existujú aj podniky, ktoré sú zamerané na prepravu ryže od poľnohospodárov až na miesto konania.[8] Vrecia s ryžou sú potom darované ľuďom v núdzi.[174] Ďalším spôsobom, ako fankluby preukazujú svoju oddanosť svojim hviezdam, je posielanie obedov. V Južnej Kórei sú na to dokonca špeciálne cateringové spoločnosti. Tento trend začal, keď si fanúšikovia všimli sťažnosti, že celebrity kvôli svojim nabitým programom nejedia poriadne.[175]

Unikátnou vlastnosťou K-popových fanklubov je takzvané organizované „fanúšikovské skandovanie“ počas živých vystúpení, kedy fanúšikovia skandujú časti textov alebo mená idolov (v poradí podľa dátumu narodenia) v istých úsekoch predstavenia.[156] K aktivitám fanúšikov patrí aj prekladanie textov kórejských piesní a ich zverejňovanie v anglickom či inom jazyku. V článku denníka The Wall Street Journal sa píše, že K-pop bude udržiavaný fanúšikmi, ktorých online služby sa čiastočne vyvinuli do „mikro-biznisov“ a malých podnikov.[176]

Posadnutosť[upraviť | upraviť zdroj]

V K-pope sú isté obavy z fanúšikov, ktorých posadnutosť ich privádza ku kompulzívnemu správaniu, akým je napríklad prenasledovanie a narušovanie súkromia. Títo fanúšikovia sa nazývajú sasäng alebo fanúšikovia „súkromného života“. Zvyčajne sa jedná o mladé ženy od 13 do 22 rokov.[177] Niektorí sasäng fanúšikovia si objednávajú taxíky, aby mohli nasledovať svoje idoly. Dokonca existujú taxi služby prispôsobené špeciálne pre týchto fanúšikov, ktoré sú ochotné náhliť sa za dodávkami prepravujúcimi idoly. Kórejskí štátni úradníci tieto obavy považujú za neobyčajné, ale vážne.[178]

Počas tlačovej konferencie členovia skupiny JYJ priznali, že boli obeťami prenasledovania a narušenia súkromia. Zažili prípady vlámania do ich súkromných domácností, kde si ich fanúšikovia v spánku fotili a kradli im veci.[179] Čunsu reportérom povedal, že fanatickí fanúšikovia mu dokonca pod auto nainštalovali GPS tracker, aby mohli sledovať každý jeho pohyb.[180] Niektorí sa uchýlili až k obťažovaniu interpretov tým, že získavajú ich telefónne čísla, udierajú ich alebo sa dotýkajú ich intímnych partií.[181] Sú aj takí, čo začnú s prostitúciou, len aby mali dostatok peňazí potrebných na sledovanie svojich idolov na každom kroku.[178] V blízkosti domu speváka Jučchona nainštalovali sasäng fanúšikovia bezpečnostné kamery.[182] Podľa KBS dal antifanúšik Junhovi, členovi skupiny TVXQ, vypiť nápoj obsahujúci sekundové lepidlo, po čom musel spevák vyhľadať lekársku pomoc.[183]

Mnoho celebrít vyjadrilo znepokojenie nad činnosťou sasäng fanúšikov. V roku 2012 boli členovia skupiny JYJ,[177] ktorá má spomedzi K-popových idolov najviac sasäng fanúšikov, obvinení z použitia násilia a kričania, keď na ulici konfrontovali fanúšikov, ktorí ich prenasledovali.[184] Hičchol, člen skupiny Super Junior, a populárny herec Čang Kun-sok tiež reagovali na činy sasäng fanúšikov nahnevane.[177] V reakcii na rastúci počet K-popových fanúšikov prejavujúcich asociálne správanie bol vo februári 2016 predstavený zákon, ktorý má odrádzať od obťažovania a narušovanie súkromia človeka je v ňom definované ako nezákonné. Ľuďom, ktorí ho porušia, môže hroziť až 2-ročný trest odňatia slobody.[185]

Udalosti[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodné turné[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam K-popových koncertov usporiadaných mimo Ázie

Od polovice 0. rokov 21. storočia sa K-popové koncertné turné usporadúvajú aj mimo Kórey. Väčšina kórejských interpretoch koncertuje v Ázii, ale od roku 2011, kedy malo SM Town počas SM Town Live '10 World Tour prvýkrát etapu mimo Ázie, sa začali viac objavovať aj svetové turné.[100]

Stretnutia a hudobné festivaly[upraviť | upraviť zdroj]

Zahraničné vzťahy[upraviť | upraviť zdroj]

25. mája 2010 reagovala Kórejská republika na údajné severokórejské potopenie námorníckej lode tak, že cez DMZ vysielali „HuH“ od 4Minute.[186] KĽDR následne potvrdila svoje rozhodnutie „zničiť“ akékoľvek reproduktory, ktoré budú postavené pri hranici.[187] V tom istom roku denník Čoson Ilbo uviedol, že ministerstvo obrany zvažovalo pri hranici umiestniť veľkoplošné obrazovky, prostredníctvom ktorých by vysielali v rámci „psychologickej vojny“ videoklipy populárnych dievčenských skupín ako Girls' Generation, Wonder Girls, After School, Kara a 4Minute.[188] V septembri 2012 zverejnila Severná Kórea zmanipulované video, na ktorom juhokórejská prezidentka Pak Kun-hje tancovala „Gangnam Style“. Vo videu bola označená za „oddanú“ obdivovateľku autokratickej vlády jej otca Pak Čong-hiho.[189]

Po roku 2010 uznalo globálny nárast kórejskej popovej kultúry niekoľko politických predstaviteľov. Zaradil sa medzi nich aj americký prezident Barack Obama, keď v 2012 prišiel na oficiálnu návštevu Kórejskej republiky a spomenul silný vplyv sociálnych sietí: „Niet divu, že mnoho ľudí po celom svete zachytilo Kórejskú vlnu, Hallju.“[190] O niekoľko mesiacov neskôr mal v juhokórejskom parlamente prejav generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, v ktorom spomenul „veľký globálny úspech“ Južnej Kórey v oblasti kultúry, športu a umenia a poznamenal aj to, že Kórejská vlna „si vo svete robí meno“.[191] Stalo sa tak len pár dní po tom, čo Victoria Nulandová, hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov, na dennej tlačovej konferencii spomenula, že jej dcéra „miluje kórejský pop“.[192] V juhokórejských médiách to vyvolalo ošiaľ. V rozhovore pre Jonhap Nulandová uviedla, že jej dcéra je „zbláznená do kórejskej hudby a tanca“.[193]

V novembri 2012 oslovil v Snemovni lordov Hugo Swire, britský štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, skupinu juhokórejských diplomatov a zdôraznil úzke väzby a vzájomnú spoluprácu pri tvarovaní vzťahov medzi Kórejskou republikou a Spojeným kráľovstvom. Dodal: „Ako už ukázal „Gangnam Style“, aj vaša hudba je globálna.“[194] Vo februári 2013 poskytla peruánska viceprezidentka Marisol Espinozová pre Jonhap rozhovor, v ktorom vyjadrila svoju túžbu, aby v jej krajine investovalo viac juhokórejských firiem. K-pop označila za „jeden z hlavných faktorov, ktorý v Peruáncoch vzbudil väčší záujem o spoznávanie Južnej Kórey“.[195]

V auguste 2016 chcela Čína zakázať vysielanie kórejských médií a propagácie K-popových idolov v krajine. Súviselo to s rozmiestnením systému protiraketovej obrany THAAD.[196][197][198] Reportáže o týchto plánovaných regulačných opatreniach mali okamžitý negatívny vplyv na akcie v kórejských talentových agentúrach, aj keď sa ceny neskôr obnovili.[196]

Kritika a spory[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnými kritickými bodmi, s ktorými sa K-pop ako žáner a priemysel potýka, sú:

V roku 2002 týždenník Time priniesol správu, že kórejskí televízni producenti Hwang Jong-u a Kim Čong-džin boli zatknutí za „prijímanie úplatkov, ktoré mali začínajúcim spevákom a hudobníkom garantovať vystúpenia v televízii“. Tento krok mal byť snahou o riešenie „systémovej korupcie v juhokórejskom hudobnom priemysle“. Medzi prešetrované spoločnosti patrili aj SidusHQ či SM Entertainment.[74]

K-popové talentové agentúry sú tiež kritizované za zneužívanie idolov prostredníctvom nadmernej práce a obmedzujúcich kontraktov, ktoré BBC nazvalo „otrockými zmluvami“.[204] Podľa týždenníka The Hollywood Reporter je „kórejský zábavný priemysel notoricky improvizačný a neregulovaný. O K-popových hviezdach, z ktorých mnohí sú pre dospievajúcich vzormi, je známe, že nacvičujú a vystupujú na úkor spánku.“[215] V júli 2009 zažalovali TVXQ a člen Super Junioru svoju agentúru SM Entertainment. Uviedli, že ich pracovné podmienky viedli k nepriaznivým vplyvom na zdravie.[216][217]

Nariadenia[upraviť | upraviť zdroj]

Súd v prípade žaloby TVXQ rozhodol, že ich zmluva s SM Entertainment je neplatná. Komisia pre spravodlivý obchod následne vydala kvôli regulácii podmienok v priemysle vzorové zmluvy.[204]

V roku 2014 schválila Kórejská republika zákon, ktorý reguluje hudobný priemysel a má chrániť idolov mladších ako 19 rokov pred nezdravými pracovnými metódami a otvorene sexualizovanými vystúpeniami.[218] Podľa nového zákona majú zaručené neplnoleté hviezdy základné práva na vzdelanie, odpočinok a spánok, pričom výnimkou môžu byť projekty, ktoré si vyžadujú diaľkové cestovanie. Týždenný pracovný čas pre deti mladšie ako 15 rokov nesmie prekročiť 35 hodín a pre mladistvých vo veku 15 až 18 rokov 40 hodín (v Kórejskej republike je plnoletosť dosiahnutá v 19. roku života). Maloletí nesmú pracovať medzi 22. a 6. hodinou ráno, pokiaľ na to nedali súhlas ich zákonní zástupcovia. Nelegálnym je tiež nútiť maloletých do nosia odhaľujúcich kostýmov alebo tancovania sexuálne sugestívnych choreografií. Nedodržanie týchto pravidiel môže viesť k pokute až 10 miliónov ₩ (asi 8 270 €).[215]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HOLDEN, Todd Joseph Miles; SCRASE, Timothy J.. medi@sia: Global Media/tion In and Out of Context. [s.l.] : Taylor & Francis, 2006-9-5. 272 s. [Cit. 2017-02-11]. Dostupné online. ISBN 978-0-203-01901-6. S. 144. (po anglicky)
  2. LAURIE, Timothy. 2016 Toward a Gendered Aesthetics of K-Pop [online]. Academia, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. K-Pop [online]. Doopedia, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po kórejsky)
  4. ROTHMAN, Lily. Beyond PSY: 5 Essential K-Pop Tracks. Time, 12. apríla 2013. Dostupné online [cit. 2017-02-11]. (po anglicky)
  5. a b CHANG, Dae Ryun; CHOI, Kyongon. What Marketers Can Learn from Korean Pop Music [online]. Harward Business Review, 21. júl 2011, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b YOON, Lina. Korean Pop, with Online Help, Goes Global. Time, 26. augusta 2010. Dostupné online [cit. 2017-02-11]. (po anglicky)
  7. a b KWAK, Donnie. PSY's 'Gangnam Style': The Billboard Cover Story [online]. Billboard, 26. október 2012, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. a b c d MAHR, Krista. South Korea’s Greatest Export: How K-Pop’s Rocking the World. Time, 7. marca 2012. Dostupné online [cit. 2017-02-11]. (po anglicky)
  9. South Korea’s pop-cultural exports. The Economist, 25. januára 2010. Dostupné online [cit. 2017-02-11]. (po anglicky)
  10. TRIVEDI, Anjani. Forget Politics, Let’s Dance: Why K-Pop Is a Latin American Smash. Time, 1. augusta 2013. Dostupné online [cit. 2017-02-11]. (po anglicky)
  11. BISHOP, Marlon. Meet Latin America's Teenage Korean Pop Fanatics. NPR, 15. decembra 2013. Dostupné online [cit. 2017-02-11]. (po anglicky)
  12. JUNG, Ha-won. South Korea's K-pop spreads to Latin America [online]. AFP News, 20. jún 2012, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. Remote Indian state hooked on Korean pop culture [online]. Dawn, 9. máj 2011, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. CHITRANSH, Anugya. ‘Korean Wave’ takes Indian kids in its sway. The Times of India, 3. júna 2012. Dostupné online [cit. 2017-02-11]. (po anglicky)
  15. VINEY, Steven. Korean pop culture spreads in Cairo [online]. Egypt Independent, 19. júl 2011, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. VINEY, Steven. Egyptian-Korean ties endorsed through pop idol competition [online]. Egypt Independent, 30. júl 2011, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. Middle East: Korean pop 'brings hope for peace'. BBC, 7. augusta 2013. Dostupné online [cit. 2017-02-11]. (po anglicky)
  18. LONG, Natalie. Infinite lead K-Pop invasion in Dubai [online]. Gulf News, 7. december 2013, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. LEE, Seung-ah. K-pop magazine published in Russia [online]. Korea.net, 15. október 2012, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. K-pop Comes to Poland [online]. The Warsaw Voice, 2. september 2011, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. a b RUSSELL, Mark James. The Gangnam Phenom [online]. Foreign Policy, 27. september 2012, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. BROWN, August. K-pop enters American pop consciousness. Los Angeles Times, 29. apríla 2012. Dostupné online [cit. 2017-02-11]. (po anglicky)
  23. a b c SEABROOK, John. Cultural technology and the making of K-pop [online]. The New Yorker, 8. október 2012, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. CHEN, Peter. 'Gangnam Style': How One Teen Immigrant Fell For K-Pop Music. The Huffington Post, 9. februára 2013. Dostupné online [cit. 2017-02-11]. (po anglicky)
  25. Black is the New K-Pop: Interview With 'Black K-Pop Fans' [online]. The One Shots, 27. február 2013, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. K-pop Music: For the Eyes or For the Ears? [online]. Seoulbeats, 1. október 2011, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. a b c ROUSEE-MARQUET, Jennifer. K-pop : the story of the well-oiled industry of standardized catchy tunes [online]. Institut national de l'audiovisuel, 29. november 2012, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. a b NYT Draws Attention to K-Pop Idol-Making Factories [online]. Chosun Ilbo, 27. október 2011, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. YANG, Jeff. Can Girls' Generation Break Through in America?. The Wall Street Journal, 6. februára 2012. Dostupné online [cit. 2017-02-11]. (po anglicky)
  30. CHOI, JungBong; MALIANGKAY, Roald. K-pop – The International Rise of the Korean Music Industry. New York : Routledge, 2014-9-15. 194 s. [Cit. 2017-02-11]. ISBN 978-1-138-77596-1. (po anglicky)
  31. BENJAMIN, Jeff. The 10 K-Pop Groups Most Likely to Break in America [online]. Rolling Stone, 18. máj 2012, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. Doboo Shim. Hybridity and the rise of Korean popular culture in Asia [online]. National University of Singapore, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. JUNG, Eun-young. Transnational Korea: A Critical Assessment of the Korean Wave in Asia and the United States [online]. San Diego : University of California, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  34. a b c LYAN, Irina. Hallyu across the Desert: K-pop Fandom in Israel and Palestine [online]. The Hebrew University of Jerusalem, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. ROTHMAN, Lily. Trend Alert: K-Pop Meets Country Music (and New Jersey). Time, 15. februára 2013. Dostupné online [cit. 2017-02-11]. (po anglicky)
  36. CHACE, Zoe. Gangnam Style: Three Reasons K-Pop Is Taking Over The World. NPR, 22. októbra 2012. Dostupné online [cit. 2017-02-11]. (po anglicky)
  37. RAMSTAD, Evan. Korea Counts Down Not Just To New Year, But to New Girls' Album. The Wall Street Journal, 31. decembra 2012. Dostupné online [cit. 2017-02-11]. (po anglicky)
  38. K-Pop Culture Glossary [online]. Soompi, 21. január 2012, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. HO, Stewart. SNSD to Release Drama Teaser Today for Comeback Album [online]. CJ E&M, 26. december 2012, [cit. 2017-02-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  40. KALLEN, Stuart A.. K-Pop: Korea's Musical Explosion. [s.l.] : Lerner Publishing Group, 2014. 64 s. [Cit. 2017-02-11]. ISBN 978-1-4677-2042-7. S. 37 – 38. (po anglicky)
  41. a b c JIN, Dal Yong; RYOO, Woongjae. Critical Interpretation of Hybrid K-Pop: The Global-Local Paradigm of English Mixing in Lyrics. Popular Music and Society, 15. marca 2014, roč. 37, čís. 2, s. 113 – 131. Dostupné online [cit. 2017-02-27]. ISSN 0300-7766. DOI10.1080/03007766.2012.731721. (po anglicky)
  42. a b LINDVALL, Helienne. Behind the music: What is K-Pop and why are the Swedish getting involved?. The Guardian, 20. apríla 2011. Dostupné online [cit. 2017-02-27]. (po anglicky)
  43. XU, Tina. The K-Pop/U.S. Music Connections You Never Knew Existed [online]. Fuse, 12. február 2013, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. HAMPP, Andrew. Secrets Behind K-Pop's Global Success Explored at SXSW Panel [online]. Billboard, 16. marec 2012, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. K-Pop success for easy choreography [online]. The Dong-a Ilbo, 16. apríl 2013, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. a b FLATLEY, Joseph L.. K-Pop takes America: how South Korea's music machine is conquering the world [online]. The Verge, 18. október 2012, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. HUERTA, Heidi. Meet The Mystery Dancer Who Choreographed Justin Bieber's 'Sorry' Music Video [online]. MTV, 23. október 2015, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. SHINee Takes Group Photo With Choreographer Tony Testa [online]. Soompi, 14. marec 2012, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  49. K-pop’s slick productions win fans across Asia [online]. Manila : Inquirer, 21. september 2011, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. G-Dragon gets named in Singapore's Top 10 'Men of Style' list [online]. Allkpop, 4. január 2012, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  51. G-Dragon Voted as This Era's 3rd Most Influential Person in Fashion [online]. Soompi, 23. júl 2011, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  52. JARDINE, Jessica Jean. Jeremy Scott and CL On Moschino, Pop Culture and the Power Of Girls [online]. Paper, 26. august 2015, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. MAHLMEISTER, Chrissy. Bow Down To The Ultimate Besties Jeremy Scott And CL In 'Paper' Mag [online]. MTV, 27. august 2015, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  54. K-Pop Leads Record Earnings from Cultural Exports [online]. The Chosun Ilbo, 7. február 2012, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  55. K-Pop Idols Add Star Power to Korean International Style Show in Japan [online]. Soompi, 25. január 2012, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  56. WINN, Patrick. Warning: This fad may kill you [online]. Global Post, 26. august 2010, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  57. CHOI, Cheong Ho. Fashion Also Influenced by South Korean Culture [online]. dailynk.com, 21. júl 2011, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  58. Korean Wave Gives Exports a Boost [online]. The Chosun Ilbo, 31. máj 2012, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  59. ARDITYA, Andreas D.. ‘Hallyu’ to highlight Korea-Indonesia ties in March [online]. The Jakarta Post, 5. január 2013, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  60. a b Kim 2011, s. 47 – 49
  61. AN, Min-džong. 지금 일본에 필요한건 돈이 아닌 정(情) [online]. JPNews, 30. december 2010, [cit. 2017-03-03]. Dostupné online. (po kórejsky)
  62. 고가 마사오 [online]. Doosan Encyclopedia, [cit. 2017-03-03]. Dostupné online. (po kórejsky)
  63. a b c d Kim 2011, s. 50 – 54
  64. a b c d 대중가요 [online]. Encyclopedia of Korean Culture, [cit. 2017-03-03]. Dostupné online. (po kórejsky)
  65. ADD4 [online]. Rock on the Rice, 11. jún 2016, [cit. 2017-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  66. DÁVID, Teszár. Kim, Mia - Csomagolhattok és mehettek vissza Szöulba [online]. Quart, 12. september 2011, [cit. 2017-03-03]. Dostupné online. (po maďarsky)
  67. a b Kim 2011, s. 54 – 57
  68. a b Kim 2011, s. 60 – 61
  69. DJ DOC [online]. KBS World, [cit. 2017-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  70. HARTONG, Jan Laurens. Musical Terms Worldwide: A Companion for the Musical Explorer. [s.l.] : Semar Publishers, 2006. 233 s. [Cit. 2017-03-03]. Dostupné online. ISBN 978-88-7778-090-4. Kapitola East Asian Music, s. 15. (po anglicky)
  71. a b c d e f g Kim 2011, s. 63 – 66
  72. a b What Is K-pop? (Page 3) [online]. MTV Iggy, 30. august 2009, [cit. 2017-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  73. [news] SM Entertainment continues to cash in profit for the 3rd Quarter of 2010 [online]. Daily K Pop News, 15. november 2010, [cit. 2017-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  74. a b MACINTYRE, Donald. Flying Too High?. Time, 29. júla 2002. Dostupné online [cit. 2017-03-03]. (po anglicky)
  75. a b KIM, Yoon-mi. K-pop’s second wave [online]. The Korea Herald, 21. august 2011, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  76. a b NAIDU-GHELANI, Rajeshni. Move Over Bieber — Korean Pop Music Goes Global [online]. CNBC, 16. júl 2012, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  77. K-Pop Videos Set New Record on YouTube [online]. Soompi, 2. január 2012, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  78. a b LI, Anita. K-Pop YouTube Views Triple in Past Year Thanks to 'Gangnam Style' [online]. Mashable, 16. júl 2013, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  79. PARK, Jin-hai. More K-pop stars looking overseas [online]. The Korea Times, 8. júl 2013, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  80. K-pop's second wave [online]. AsiaOne, 22. august 2011, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  81. a b LEUNG, Paggie. Psy agency eyes China presence [online]. South China Morning Post, 13. máj 2013, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  82. a b K-pop opens new chapter in Asian music market [online]. The Korea Times, 18. júl 2011, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  83. KIM, Ji-soo. K-pop groups strong in Japan's music charts [online]. The Korea Times, 12. august 2013, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  84. The first video on MTV K: BoA "My Name" [online]. MTV K, 26. jún 2006, [cit. 2017-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  85. Kim 2011, s. 67 – 71
  86. WILLIAMSON, Lucy. South Korea's K-pop craze lures fans and makes profits. BBC, 26. apríla 2011. Dostupné online [cit. 2017-03-03]. (po anglicky)
  87. a b TVXQ rakes in over $92 million in overseas concert revenues [online]. Allkpop, 2. máj 2013, [cit. 2017-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  88. LEE, Seung-ah. K-pop fan base continues to grow [online]. Korea.net, 21. december 2012, [cit. 2017-03-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  89. K-POP İstanbul'u sallayacak! [online]. Milliyet, 24. jún 2013, [cit. 2017-03-03]. Dostupné online. (po turecky)
  90. CAVE, Damien. For Migrants, New Land of Opportunity Is Mexico. The New York Times, 21. septembra 2013. Dostupné online [cit. 2017-03-03]. (po anglicky)
  91. a b Gangnam Style hits one billion views on YouTube. BBC, 21. decembra 2012. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po anglicky)
  92. CHOE, Sang-hun; RUSELL, Mark. Bringing K-Pop to the West. The New York Times, 4. marca 2012. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po anglicky)
  93. HERMAN, Tamar. K-Pop Idols And The Formidable American Debut [online]. Kultscene, 21. október 2014, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  94. CONSTANT, Linda. K-Pop Soft Power for the SK Government. Huffington Post, 14. septembra 2011. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po anglicky)
  95. South Korea’s soft power: Soap, sparkle and pop. The Economist, 9. augusta 2014. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po anglicky)
  96. PARELES, Jon. Korean Superstar Who Smiles and Says, 'I'm Lonely'. The New York Times, 4. februára 2006. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po anglicky)
  97. Cathy Rose A. Garcia. Rain Becomes First K-Pop Star to Perform at Tokyo Dome [online]. The Korea Times, 27. máj 2007, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  98. Girls' Generation's 'Gee' Music Video surpasses 70 million views on Youtube [online]. Allkpop, 31. marec 2012, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  99. Wonder Girls Enters Billboard Hot 100 [online]. The Korea Times, 22. október 2009, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  100. a b YesAsia.com proudly sponsors SMTOWN Live '10 World Tour in Los Angeles [online]. YesAsia, 20. september 2010, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  101. CHUNG, Ah-young. K-pop takes European fans by storm [online]. The Korea Times, 12. jún 2011, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  102. HICAP, Johnathan M.. SM Town Concert in L.A. Enters Billboard top 10 [online]. Manila Bulletin, 18. október 2010, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  103. BENJAMIN, Jeff. K-Pop Hits Madison Square Garden at SMTown Live [online]. Billboard, 24. október 2011, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  104. FROST, Caroline. MTV EMA Awards: Britney Spears Loses Out To BIGBANG, Lady Gaga, Justin Bieber, Bruno Mars, Eminem All Winners. Huffington Post, 7. novembra 2011. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po anglicky)
  105. What does the United States think of Girls' Generation? [online]. CNN, 3. február 2012, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  106. K-Pop Hot 100: BIGBANG Is Unstoppable [online]. Billboard, 13. marec 2012, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  107. CARAMANICA, Jon. BigBang Performs at the Prudential Center. The New York Times, 9. novembra 2012. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po anglicky)
  108. BENJAMIN, Jeff; OAK, Jessica. BIGBANG Reflect on Their World Tour in Exclusive Q&A [online]. Billboard, 21. február 2013, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  109. KAMARUDIN, Syahida. 2NE1 ranked 29 on Billboard Boxscore [online]. Yahoo, 15. september 2012, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  110. Winner's list: 2012 MTV EMA [online]. MTV, 11. november 2012, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  111. PARELES, Jon. The Best Concerts of 2012, as Seen by Times Critics. The New York Times, 26. decembra 2012. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po anglicky)
  112. f(x) [online]. SXSW, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  113. OAK, Jessica. f(x) Talks About Performing as First K-Pop Act at SXSW [online]. Billboard, 26. marec 2013, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  114. BAE, Soo-min. Boy band Super Junior to tour South America. The Korea Herald, 11. marca 2013. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po anglicky)
  115. HUH, Yoon-jin. TVXQ draws 140,000 fans in Yokohama. The Korea Times, 19. augusta 2013. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po anglicky)
  116. YANG, Jeff. Why Girls’ Generation and K-Pop Won Big at the YouTube Music Awards. The Wall Street Journal, 4. novembra 2013. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po anglicky)
  117. BENJAMIN, Jeff. Watch Microsoft Brilliantly Shade Apple With 2NE1's K-Pop Hit in New Ad [online]. Billboard, 13. august 2014, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  118. HANCOCKS, Paula; SIT, Jane. Will South Korea's military service derail K-pop mega-group Big Bang?. CNN, 9. septembra 2016. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po anglicky)
  119. SON, Mi-gjong. 빅뱅, 韓가수 최다 中 11개도시-18만명 동원 투어 성료.."다시 올 것" [online]. Osen, 31. august 2015, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po kórejsky)
  120. 【ライブレポート】5万5000人が東京ドーム揺らす。BIGBANG、史上初の3年連続&91万人動員の日本ツアー終了 [online]. Barks Japan Music Network, 24. február 2016, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po japonsky)
  121. BENJAMIN, Jeff. BIGBANG Announce Huge Arena Tour for America This Fall [online]. Billboard, 27. máj 2015, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  122. PATCH, Nick. K-pop band Big Bang doing booming business in Toronto [online]. The Star, 26. september 2015, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  123. JEON, Su Mi. Super Junior Wins Choice International Artist at 2015 Teen Choice Awards [online]. Mwave, 17. august 2015, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  124. a b BTS's "WINGS" Makes History As First Korean Album On UK's Official Charts [online]. Soompi, 15. október 2016, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  125. a b BENJAMIN, Jeff. BTS' 'Wings' Sets New U.S. Record for Highest-Charting, Best-Selling K-Pop Album [online]. Billboard, 17. október 2016, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  126. BENJAMIN, Jeff. BTS Extend Chart Dominance: 'Wings' Spends 2nd Week on Billboard 200, 'Blood Sweat & Tears' Debuts on Canadian Hot 100 [online]. Billboard, 24. október 2016, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  127. a b c Kim 2011, s. 39
  128. a b The big 3 of Korean pop music and entertainment [online]. The Dong-A Ilbo, 26. júl 2011, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  129. Se7en: "I Had to Audition in Front of JYP for 'When I Can't Sing'" [online]. Soompi, 28. február 2012, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  130. SM-YG-JYP band together to find the next K-pop star through new TV program [online]. Allkpop, 5. júl 2011, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  131. United Asia Management to hold a 'talent meeting' at the 16th 'Busan International Film Festival' [online]. Allkpop, 8. september 2011, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  132. LEE, Hwa-jung. Global Star Agency, United Asia Management [online]. Hancinema, 6. máj 2011, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  133. MCCLURE, Steve. Digital Asia. Billboard, 2006, s. 23. Dostupné online. ISSN 0006-2510. (po anglicky)
  134. a b c d Digital Music Report 2012 [online]. IFPI, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  135. KIM, Yoon-mi. Successful social marketing translates into profits for K-pop acts. The Korea Herald, 24. augusta 2012. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po anglicky)
  136. Boom Tube: How Viki Is Creating The Global Hulu [online]. Fast Company, 13. júl 2012, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  137. I, Tong-jon. "케이팝에 왜 열광하지?"…케이팝의 두 얼굴. PRESSian, 11. januára 2012. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po kórejsky)
  138. NAKASHIMA, Ryan; LEE, You-kyung. PSY's riches from 'Gangnam Style' not made at home. Associated Press, 6. decembra 2012. Dostupné online [cit. 2017-03-05]. (po anglicky)
  139. RIAJ: Yearbook 2007 [online]. Recording Industry Association of Japan, [cit. 2017-03-20]. S. 24. Dostupné online. (po anglicky)
  140. RIAJ: Yearbook 2008 [online]. Recording Industry Association of Japan, [cit. 2017-03-20]. S. 24. Dostupné online. (po anglicky)
  141. RIAJ: Yearbook 2009 [online]. Recording Industry Association of Japan, [cit. 2017-03-20]. S. 24. Dostupné online. (po anglicky)
  142. RIAJ: Yearbook 2010 [online]. Recording Industry Association of Japan, [cit. 2017-03-20]. S. 24. Dostupné online. (po anglicky)
  143. RIAJ: Yearbook 2011 [online]. Recording Industry Association of Japan, [cit. 2017-03-20]. S. 24. Dostupné online. (po anglicky)
  144. RIAJ: Yearbook 2012 [online]. Recording Industry Association of Japan, [cit. 2017-03-20]. S. 24. Dostupné online. (po anglicky)
  145. a b RIAJ: Yearbook 2013 [online]. Recording Industry Association of Japan, [cit. 2017-03-20]. S. 24. Dostupné online. (po anglicky)
  146. MARCHAND, Ruby. Trade Mission Engages Key Korean Music Professionals [online]. Grammy Award, 13. september 2012, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  147. RIAJ: Yearbook 2014 [online]. Recording Industry Association of Japan, [cit. 2017-03-20]. S. 24. Dostupné online. (po anglicky)
  148. RIAJ: Yearbook 2015 [online]. Recording Industry Association of Japan, [cit. 2017-03-20]. S. 24. Dostupné online. (po anglicky)
  149. The Real Reason Behind K-Pop’s Success [online]. Music Globalization, 27. november 2012, [cit. 2017-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  150. K-Pop, Marketing, & Image [online]. Davidson College, 25. marec 2012, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  151. LEONG, Melissa. How Korea became the world’s coolest brand [online]. Financial Post, 2. august 2014, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  152. WOO, Jaeyeon. Journey to K-Pop Star, 'I Am.'. The Wall Street Journal, 3. mája 2012. Dostupné online [cit. 2017-03-20]. (po anglicky)
  153. KIM, Lana. KPop's Frontiers: How Does the Big 3 Teach Foreign Languages to Their Trainees? [online]. Kpopstarz, 7. február 2012, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  154. MACINTYRE, Donald. Show Me the Money [Are Korea's pop stars being underpaid]. Time, 29. júla 2002. Dostupné online [cit. 2017-03-20]. (po anglicky)
  155. BENJAMIN, Jeff. EXO-K's 'Overdose' EP Enters Billboard 200 [online]. Billboard, 15. máj 2014, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  156. a b c d e f g K-Pop Culture Glossary [online]. Soompi, 21. január 2012, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  157. The importance of the 90-degree bow in K-pop [online]. Seoulbeats, 24. október 2011, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  158. How the Terms "Sunbae" and "Hoobae" Work in the K-Pop Industry [online]. Soompi, 27. október 2011, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  159. PARK, Sun-young. A Korean Idol's Life: Sweat and Sleepless Nights [online]. Korean JoongAng Daily, 18. február 2010, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  160. What is a Leader in KPOP? [online]. Seoulbeats, 15. jún 2011, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  161. ソロでの活躍がめざましい各グループのマンネたち [online]. Hwaiting! Hallyu News & Magazine, 22. február 2013, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po japonsky)
  162. a b KIM, Sunny. K-pop dictionary: Oppa, Hyung [online]. MTV Korea, 12. október 2010, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  163. a b KIM, Sunny. K-pop dictionary: Unni, noona [online]. MTV Korea, 28. september 2010, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  164. K-pop dictionary: Hwaiting! Fighting! 화이팅 [online]. MTV Korea, 25. november 2010, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  165. Winners from the 21st Seoul Music Awards [online]. Allkpop, 19. január 2012, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  166. IU achieves a certified all-kill with 'The Red Shoes' [online]. Allkpop, 9. október 2013, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  167. IU Reigns Over Charts With Perfect All-Kill For "Through The Night" [online]. Soompi, 26. marec 2017, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  168. STOEFFEL, Kat. Grown Men Creepily Moved by South Korean Girl Groups [online]. New York, 1. október 2012, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  169. WOO, Jae-yeon. Latest K-Pop Invasion: The Fans. The Wall Street Journal, 15. júna 2012. Dostupné online [cit. 2017-03-26]. (po anglicky)
  170. JYJ First K-Pop Band to Perform Solo in Europe [online]. The Chosun Ilbo, 31. október 2011, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  171. a b c d e HONG, Grace. KPOP 101: Fanclubs [online]. Project Obangsaek, 25. apríl 2011, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  172. Big Bang [online]. Korea Tourism Organization, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  173. 아이돌 팬 '응원 풍선 색깔찾기 전쟁' [online]. Hankyoreh, 13. jún 2011, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po kórejsky)
  174. 'Rice wreaths' indicate that K-Pop fandoms are becoming more mature [online]. Allkpop, 16. august 2011, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  175. Video: Treating Your Idol to Lunch Is the True Test of Fandom. The Wall Street Journal, 24. februára 2012. Dostupné online [cit. 2017-03-26]. (po anglicky)
  176. RAMSTAD, Evan. Behind K-pop's Pop: The Work of Fans. The Wall Street Journal, 14. augusta 2012. Dostupné online [cit. 2017-03-26]. (po anglicky)
  177. a b c SOH, Elizabeth. 'Sasaeng Stalkers' (Part 1): K-pop fans turn to blood, poison for attention [online]. Yahoo! Singapore, 2. august 2012, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  178. a b YIM, Seung-hye. When an autograph isn't enough [online]. Korea JoongAng Daily, 13. apríl 2012, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  179. JYJ members confirm invasion of privacy, surveillance by stalker fans [online]. Manila Bulletin, 10. marec 2012, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  180. JYJ issues official apology + discusses their South American concerts [online]. Allkpop, 9. marec 2012, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  181. Idol manager of 10 years discloses his memories of sasaeng fans [online]. Allkpop, 15. marec 2012, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  182. JYJ 박유천, 사생팬들이 주차장에 CCTV까지? ‘충격’ [online]. Nate, 10. júl 2012, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po kórejsky)
  183. TVXQ Member Recovers from Poisoning [online]. Soompi, 16. október 2006, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  184. JYJ's Sasaeng fan at the center of the recorded audio clip speaks up [online]. Allkpop, 10. marec 2012, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  185. KIM, Se-jeong. Stalkers to face harsher punishment [online]. Korea Times, 28. január 2016, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  186. TACOPINO, Joe. South Korea blasts pop music, propaganda over the border. New York Daily News, 7. júna 2010. Dostupné online [cit. 2017-03-27]. (po anglicky)
  187. JIMENEZ, Justin. South Korean Propaganda Blasts. Time, 7. júna 2010. Dostupné online [cit. 2017-03-27]. (po anglicky)
  188. Girl Bands to Assist in 'Psychological Warfare'. Čoson Ilbo, 11. júna 2010. Dostupné online [cit. 2017-03-27]. (po anglicky)
  189. By K.J. Kwon; Jethro Mullen. North Korean video evokes 'Gangnam Style' to taunt South Korean candidate. CNN, 20. septembra 2012. Dostupné online [cit. 2017-03-27]. (po anglicky)
  190. Remarks by President Obama at Hankuk University [online]. White House, 26. marec 2012, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  191. Pan Ki-mun. Secretary-General’s address to the National Assembly of the Republic of Korea: “The United Nations and Korea: Together, Building the Future We Want” [as prepared for delivery] [online]. Seoul : United Nations Secretary-General, 30. október 2012, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  192. Daily Press Briefing - October 3, 2012 [online]. Bureau of Public Affairs, 3. október 2012, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  193. LEE, Chi-dong. Psy-loving Nuland hopes for closer Korea-US-Japan ties. Jonhap, 12. november 2012. Dostupné online [cit. 2017-03-27]. (po anglicky)
  194. Anglo-Korean Society Dinner [online]. Foreign & Commonwealth Office, 23. november 2012, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  195. Peruvian vice president hopes for further economic ties. Jonhap, 26. februára 2013. Dostupné online [cit. 2017-03-27]. (po anglicky)
  196. a b FRATER, Patrick. China Reportedly Bans Korean TV Content, Talent [online]. Variety, 4. august 2016, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  197. FU, Eva. K-Pop Stars Become Scapegoats in China's Protests Against Anti-Missile Deployment [online]. Epoch Times, 7. august 2016, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  198. BRZESKI, Patrick. China Takes Aim at K-pop Stars Amid Korean Missile-Defense Dispute [online]. Hollywood Reporter, 2. august 2016, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  199. CHAMBERLAIN, Adrian. Victoria songwriter compensated after melodies plagiarized by South Korean pop star [online]. Global News, 15. jún 2011, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  200. DIXON, Tom. The Journey of Cultural Globalization in Korean Pop Music [online]. e-International Relations, 17. august 2011, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  201. K-Pop's Plague of Plagiarism [online]. Soompi, 26. apríl 2010, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  202. TUCCI, Sherry. When K-pop culturally appropriates [online]. The Daily Dot, 2. apríl 2016, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  203. SHEPHERD, Julianne Escobedo. K-Pop Boy Band BIGBANG's Vid for 'Bang Bang Bang' Is Actually Explosive [online]. The Muse, 3. jún 2015, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  204. a b c WILLIAMSON, Lucy. The dark side of South Korean pop music. BBC, 15. júna 2011. Dostupné online [cit. 2017-03-27]. (po anglicky)
  205. The Sexualisation of Women in KPOP [online]. Averral, 22. november 2012, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  206. Should a law ban sexualizing of K-pop teens?. Korea Herald, 20. júla 2011. Dostupné online [cit. 2017-03-27]. (po anglicky)
  207. LEE, Hyo-won. South Korean Law to Protect Young K-Pop Stars From Sexualization, Overwork [online]. Billboard, 8. júl 2014, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  208. Reading the Lolita Effect in South Korea, Part 1: The role of K-pop and the Korean media in sexual socialization and the formation of body image [online]. The Grand Narrative, 16. december 2010, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  209. KIM, Soyoung. Female Empowerment or Exploitation? [online]. The Harvard Crimson, 8. október 2013, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  210. Seo Kang Joon Reveals 5urprise's Dorm Life [online]. Soompi, 6. máj 2014, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  211. How K-pop may have lowered Korean Music Standards [online]. Hellokpop, 4. máj 2014, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  212. KWAAK, Je-yup. K-pop grows on disposable ’fast music’. The Korea Times, 4. decembra 2011. Dostupné online [cit. 2017-03-27]. (po anglicky)
  213. Lost in Translation: The Reduced Role of Lyrics in K-pop [online]. Seoulbeats, 23. júl 2012, [cit. 2017-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  214. SONG, Ji-hye. K-pop scores a knock out with lyrics you can’t forget. Korea JoongAng Daily, 7. marca 2012. Dostupné online [cit. 2017-03-27]. (po anglicky)
  215. a b LEE, Hyo-won. South Korean Law to Protect Young K-Pop Stars From Sexualization, Overwork. The Hollywood Reporter, 8. júla 2014. Dostupné online [cit. 2017-03-29]. (po anglicky)
  216. Will TVXQ Stay Together? [online]. KBS World, 28. október 2010, [cit. 2017-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  217. KIL, Hje-song. 한경 "SM, 非정상적 활동강요" [online]. Star News, 22. december 2009, [cit. 2017-03-29]. Dostupné online. (po kórejsky)
  218. PARKS, Andrew. South Korea Passes Law Regulating K-Pop Industry [online]. Wondering Sound, 8. júl 2014, [cit. 2017-03-29]. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kim, Yoon-mi (2011) (anglicky), K-pop: A New Force in Pop Music, Korean Culture and Information Service, ISBN 978-89-7375-166-2 
  • HARTONG, Jan Laurens. Musical Terms Worldwide: A Companion for the Musical Explorer. [s.l.] : Semar Publishers, 2006. 233 s. ISBN 978-88-7778-090-4. (po anglicky)
  • HOLDEN, Todd Joseph Miles; SCRASE, Timothy J.. Medi@sia: Global Media/tion in and Out of Context. [s.l.] : Routledge, 2006. 250 s. ISBN 978-0-415-37155-1. (po anglicky)
  • JUNG, Sun. Korean Masculinities and Transcultural Consumption: Yonsama, Rain, Oldboy, K-Pop Idols. [s.l.] : Hong Kong University Press, 2010. 232 s. ISBN 978-988-8028-66-5. (po anglicky)
  • KIM, Myung Oak; JAFFE, Sam. The New Korea: An Inside Look at South Korea's Economic Rise. [s.l.] : AMACOM Div American Mgmt Assn, 2010. 288 s. ISBN 978-0-8144-1490-3. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku K-pop na anglickej Wikipédii.