Klasická hudba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
notový zápis Requiem od W. A. Mozarta

Klasická hudba je veľmi zaužívané označenie pre vrcholnú formu obvykle orchestrálnej hudby hranej v histórii, za ktorú je v tomto ohľade považované najmä obdobie renesancie, baroka, klasicizmu a romantizmu (zhruba od roku 1550 do roku 1945), podľa mnohých názorov sa sem však zaraďujú i neskoršie zložitejšie členené slohy ako impresionizmus, expresionizmus a niektoré obrodenia starých štýlov ako napr. neoklasicizmus. Pojem klasická hudba sa pôvodne začal používať v 19. storočí, na označenie "vrcholného obdobia hudby" od J. S. Bacha po Beethovena. Teoreticky by sem bolo možné zaradiť aj dnešnú orchestrálnu hudbu, celkove je však označenie klasická hudba kontroverzné.

Pod pojmom klasická hudba sa väčšinou myslí Európska klasická hudba, typická svojou notáciou, ktorá vznikla v 16. storočí. Typické pre klasickú hudbu sú aj rôzne druhy sláčikových nástrojov, ktoré dominujú najmä v orchestrálnej a komornej hudbe. Dôležitým nástrojom klasickej hudby je však aj piano a organ.

Žánre klasickej hudby[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi klasickú hudbu zaraďujeme celý rad žánrov a to najmä tieto: