Marilyn Monroe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Marilyn Monroe
americká filmová herečka
americká filmová herečka
Narodenie 1. jún 1926
Los Angeles, Kalifornia, USA
Úmrtie 4. august 1962 (36 rokov)
Los Angeles, Kalifornia, USA
Podpis Marilyn Monroe, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránka marilynmonroe.com
Commons Spolupracuj na Commons Marilyn Monroe

Marilyn Monroe, vlastným menom Norma Jeane Mortensonová (* 1. jún 1926, Los Angeles, Kalifornia, USA – † 5. august 1962, Los Angeles) bola americká filmová herečka, známa ako sexuálny symbol 50. rokov 20. storočia.

Väčšinu svojho detstva strávila v pestúnskej starostlivosti a v sirotinci, v roku 1946 podpísala zmluvu s filmovým štúdiom Twentieth Century-Fox a venovala sa modelingu. Po kariére modelky sa z nej stala filmová hviezda, stelesňovala veľké množstvo oslňujúcich žien vo filmoch ako Páni majú radšej blondínky. (1953) a Niekto to rád horúce (1959). Marilyn bola trikrát vydatá, prvýkrát s Jamesom Doughertym, druhýkrát s bejzbalovou legendou Joeom DiMaggiom, tretíkrát so spisovateľom Arthurom Millerom. Jej záhadná smrť, políciou a úradmi "upravená" a klasifikovaná ako samovražda, z nej spravila novú ikonu: celebritu, ktorá sa stala obeťou vlastnej krásy a slávy. Rôzne teórie dodnes tvrdia, že za úmrtím herečky nebola samovražda, ale vražda v dôsledku mileneckých afér s bratmi Kennedyovcami, prípadne, že ju dala zlikvidovať mafia.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rodnom liste nemanželskej Normy Jean Baker bol ako otec uvedený pekár Edward Mortenson, ktorý zomrel, keď mala tri roky. Po skutočnom, biologickom otcovi pátrala po celý život. Jej mama Gladys Baker pracovala v štúdiách Columbia ako strihačka. Dlhé mesiace trávila v psychiatrických liečebniach. Keď mala Norma osem rokov, matku hospitalizovali natrvalo a ona sa ocitla najskôr v pestúnskej rodine a neskôr v sirotinci.

Počas vojny pracovala v továrni, kde kontrolovala padáky a maľovala trupy lietadiel a tu ju objavil vojenský fotograf David Conover. Práve jeho zábery otvorili herečke cestu na výslnie. V roku 1949 s ňou fotograf Tom Kelly nafotil sériu aktov.

Keď podpísala zmluvu s 20th Century Fox, zmenila si meno na Marilyn Monroe. Prvá zmluva jej zaručovala 125 dolárov týždenne. Za film Niekto to rád horúce (o jedenásť rokov neskôr), už dostala 4 milióny dolárov.

Marilyn ťažko zvládala tlak a požiadavky filmových štúdií. Trpela depresiami. Bola závislá na tabletkách.

Krátko po rozvode tretieho manželstva mala ľúbostný vzťah najprv s prezidentom Johnom F. Kennedym, neskôr, od jari 1962, s jeho bratom, generálnym prokurátorom a ministrom spravodlivosti USA Robertom F. Kennedym. Pre nedisciplinovanosť s ňou 20th Century Fox rozviazalo zmluvu, no krátko pred jej smrťou s ňou uzavrelo zmluvu novú, pre Marilyn oveľa výhodnejšiu. 4. augusta 1962 pred polnocou našli Marilyn v jej dome vo štvrti Brentwood (Los Angeles) mŕtvu. Špekuluje sa, že jej smrť, spôsobená veľkým množstvom barbiturátov, nebola samovražda, ako sa uvádza v oficiálnych životopisných materiáloch o MM. Ako prezrádzajú knihy a rôzne štúdie z posledných rokov, Marilyn Monroe s veľmi veľkou pravdepodobnosťou zavraždili, a to buď injekciou so zmesou barbiturátov, alebo použitím klystíru. Podľa týchto štúdií bol vrahom jej posledný milenec, z radov amerických politikov.

Detstvo a začínajúca kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Marilyn bola od malička vychovaná viacej svojimi susedmi, ako vlastnou matkou. Keď mala Marilyn (vtedy ešte Norma Jean) 3 roky, jej matka sa musela vrátiť naspäť do práce v strihárni. Norma Jean bývala každý deň u susedov, ktorí boli platení 5 dolármi za deň. Ako 5 ročná dostávala každý deň od matky 10 dolárov do kina, kde strávila celý deň. Jedného večera sa po celom dni strávenom v divadle Norma Jean vracala domov. V dome uvidela svoju matku Gladys, ktorá ju vyhnala z domu. V ten večer bola jej matka prevezená na psychiatriu, kde strávila zvyšok života a stala sa väčšou kresťankou. Marilyn bola prevezená do detského domova a po krátkej dobe si ju zobrala na starosť jej teta Grace, u ktorej bývala 1 rok. V 15. rokoch bola nútená vydať sa za jej blízkeho suseda Jimma Doughteryho. Vďaka tomuto sobášu, sa už nemusela vrátiť do domova. Jimm chodieval do práce a Norma Jean si našla miesto v továrni na padáky. Norma Jean ale však nebola šťastná. O niekoľko týždňov sa Jimm rozhodol, že odíde do námorníckeho vojska aby bol pre Ameriku užitočný. Norma Jean trávila celé dni v práci a cez víkend sama. Jedného dňa sa predávkovala a bola prevezená do nemocnice. Po krátkej dobe podala žiadosť o rozvod pretože bývala sama a nemala dostatok financií aby platila účty a živila sama seba. Po platnosti rozvodu sa odsťahovala do Hollywoodu a začala s modelingom. Premenovala sa ma Marilyn Monroe a uzavrela zmluvu s filmovým štúdiom.

Marilyn a štúdio[upraviť | upraviť zdroj]

Marilyn Monroe pózuje na kamerových skúškach v roku 1947.

Marilyn v roku 1947 uzavrela so štúdiom 20th Century Fox Zmluvu na natočenie 5 filmov. Jej prvý film ktorý natočila sa volal Scooda Hoo! Scooda Hay! a Marilyn z neho bola vystrihnutá a štúdio s ňou ukončilo zmluvu. Neskôr dostala zmluvu v štúdiu Columbia Pictures na film Ladied of the Chorus. Neskôr sa Marilyn zoznámila s filmovým agentom Johnym Hydom, ktorý zariadil Marilyn novú zmluvu v 20th. Century Fox. Marilyn bola viacej slávna a bohatšia. Jej filmy začali dosahovať veľký úspech až nakoniec od roku 1952 začala dostávať hlavné role vo filmoch a hlavne muzikáloch ako napríklad Páni majú radšej blondínky. Marilyn posledný film ktorý nikdy nedotočila sa vola Something´s got to give a film bol katastrofou pre celé štúdio a aj pre Marilyn. Neskôr bola prepustená. Marilyn na protest nafotila akty aby ukázala štúdiu o čo prišlo. Štúdio začalo vážne rokovať a kvôli ešte väčšej finančnej strate bol šéf Darryl Zanuck zo štúdia prepustený a nahradil ho Peter Lewettes. Štúdio poslalo Marilyn prosbopis v ktorom stálo, aby sa film začal znovu točiť s výmenou režiséra. V novej zmluve stálo aj 3-krát vyšší honorár za filmy ktoré Marilyn natočí. Marilyn ale nestihla novú zmluvu podpísať a 2 týždne na to zomrela.

Na vrchole slávy /1952-1959/[upraviť | upraviť zdroj]

Marilyn s druhým manželom Joeom DiMaggiom v roku 1953

Prvú hlavnú rolu dostala už v roku 1948 vo filme, ktorý ale nebol slávny. V roku 1952 dostala ponuku hrať hlavnú úlohu vo filme Niagara slávneho režiséra Henryho Hathawaya. Film bol natočený farebnou technológiou Technicolor. Marilyn sa začala dostávať na predné strany časopisov ako Life. O rok neskôr účinkovala vo filme Páni majú radšej blondínky po boku Jane Russelovej, ktorá jej pomáhala sa učiť text a poznali sa už zo strednej školy. Pri tomto filme sa ukázali prvé náznaky Marilynho psychického stavu. Film Ako sa vydať za milionára bol natočený veľkolepým formátom CinemaScope, ktorý umožnil širokouhlý formát videa. Kvôli častejšiemu zabúdaniu textu, a neskorému príchodu Marilyn, bol film uvedený do kín až ako druhý v poradí CinemaScope. Marilyn sa počas toho roku stále viacej zoznamovala s Joeom DiMaggiom, s ktorým sa o rok zobrala. Štúdio ponúklo Marilyn ďalší film s názvom River of No Return, kde nemala hrať hlúpu blondínku. Film počas natáčania utrpel škodu vo výške 2 miliónov dolárov. Marilyn si údajne zlomila nohy pri jednom kaskadérskom kúsku a preto bolo natáčanie pozastavené. Film sa stal v priebehu týždňa po premiére prepadákom a štúdio stiahlo publicitné tabule a plagáty z kín. Otto Preminger bol zo štúdia prepustený a Marilyn prehlásila pre novinárov, že v horšom filme hrať nemohla. Po ďalších menej známych filmoch ako Nie je nad showbiznis a Autobusová zastávka dostala možnosť hrať vo filme Niekto to rád horúce.

Počas ďalších rokov v 20th Century Fox začala navštevovať psychiatrov a byť na nich závislá. Filmy ako Milujme sa, či Princ a tanečnica sa natáčali pod veľkým tlakom, a scenáre sa každý deň prepisovali. Neskôr chcela Marilyn odísť preč z Los Angeles, ale štúdio si ju nemohlo dovoliť stratiť a tak jej rýchlo našli ďalšiu úlohu vo filme s názvom Something´s got to give. Film mal režírovať George Cukor, ktorý už s Marilyn jeden film režíroval, a dosť sa bál komplikácií. Prípravy začali ešte v roku 1961, ale natáčať sa začalo až v júni 1962. Prvý natáčací deň sa Marilyn na scéne neukázala z dôvodu detoxikácie. Medzitým sa natáčali scény bez Marilyn. O mesiac neskôr sa Marilyn ukázala v štúdiu s horúčkou. Netrvalo dlho a skolabovala. Štúdio začalo trpieť finančnou stratou kvôli finančným nákladom na film Kleopatra. Marilyn bola zo štúdia vylúčená a nahradiť ju mala iná herečka. Neskôr ale zistili, že z filmu by nič nebolo a tak skúsili Marilyn dať novú zmluvu s väčším platom.

  • väčší honorár za film
  • mohla si ponechať kostýmy v ktorých hrala
  • nemusí chodiť do práce, keď má svoje dni.
Systém CinemaScope z roku 1953

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Marilyn vo filme Páni majú radšej blondínky
Marilyn vo filme Ako sa vydať za milionára
  • Dangerous Years (1947) Nebezpečné roky
  • Scudda Hoo! Scudda Hay! (1948), film neskôr premenovaný na Summer Lightning Letná búrka
  • Ladies of Chorus (1949) Zboristky
  • Love Happy (1949) Šťastlivo zaľúbení
  • A Ticket to Tomahawk (1950) Cestovný lístok do Tomahawku
  • The Asphalt Jungle (1950) Asfaltová džungľa
  • The Fireball (1950) Guľový blesk
  • All abou Eve (1950) Všetko o Eve
  • Right Cross (1950) Pravý hák
  • Home Town Story (1951) Príbeh z rodného mesta
  • As Young as You Feel (1951) Taký mladý, ako sa cítiš
  • Love Nest (1951) Hniezdo lásky
  • Lets Make it Legal ( 1951) Urobme to legálne
  • Clash By Night (1952) V osídlach noci
  • We are Not Married (1952) Nie sme zosobášení
  • Dont Bother to Knock (1952) Neobťažuj sa klopať
  • Monkey Business (1952) Omladzovací prostriedok
  • O. Henrys Full House (1952) Vianočný darček
  • Niagara (1953)
  • Gentleman Prefer Blondes (1953) Páni majú radšej plavovlásky
  • How to Marry a Millionaire (1953) Ako sa vydať za milionára?
  • River of No Return (1954) Rieka bez návratu
  • Theres No Business Like Show Business (1954) Niet nad show business
  • The Seven Year Itch (1955) Slamený vdovec
  • Bus Stop (1956) Autobusová zastávka
  • The Prince and the Showgirl (1957) Princ a tanečnica
  • Some Like it Hot (1959) Niekto to rád horúce
  • Lets Make Love (1960) Milujme sa!
  • The Misfits (1961) Mustangy
  • Somethings Got to Give (1962) Niečo musí povoliť

Nominácie a ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Jej meno na chodníku slávy v Hollywoode
  •  1951 – Henrietta Award : Najvýraznejšia nová tvár
  •  1952 – Photoplay Award Najrýchlejšia stúpajúca hviezda
  •  1952 – Photoplay Award : Špeciálna cena
  •  1952 – Look American Magazine Award : Najkrajšia nová ženská tvár vo filme
  •  1953 – Zlatý glóbus : Najobľúbenejšia herečka
  •  1953 – Playboy : Sweetheart of the Month
  •  1953 – Photoplay Award : Najpopulárnejšia  herečka roku
  •  1954 – Photoplay Award : Najlepšia herečka zo snímky Muži majú radšej blondínky a Ako sa vydať za milionára
  •  1956 – BAFTA Film Award : nominácia v kategórii najlepšej zahraničnej herečky za snímku Slamený vdovec
  • 1956 – Zlatý glóbus : nominácia v kategórii za najlepšiu herečku v muzikáli Autobusová

zastávka

  • 1958 – BAFTA : nominácia v kategórii najlepšej zahraničnej herečky za snímku Princ a tanečnica
  •  1958 – David di Donatello Award (Taliansko) : najlepšia zahraničná herečka za snímku Princ a tanečnica
  •  1959 – Crystal Star Award (Francúzsko) : najlepšia zahraničná herečka za snímku Princ a tanečnica

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]