Charlie Chaplin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Charlie Chaplin
britský filmový herec, režisér a producent
britský filmový herec, režisér a producent
Narodenie16. apríl 1889
Londýn, Spojené kráľovstvo
Úmrtie25. december 1977 (88 rokov)
Corsier-sur-Vevey ,Švajčiarsko
Aktívne roky1899–1976
ManželkaMildred Harris (1918–1920)
Lita Grey (1924–1927)
Paulette Goddard 1936–1942
Oona O'Neillová (od r. 1943)
Deti11
PodpisCharlie Chaplin, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkahttp://www.charliechaplin.fr charliechaplin.com, http:
Projekt
Guttenberg
Charlie Chaplin
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Charlie Chaplin

Sir Charles Spencer Chaplin KBE, známy pod umeleckým menom Charlie Chaplin (* 16. apríl 1889, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 25. december 1977, Corsier-sur-Vevey, Švajčiarsko), bol britský filmový herec, hudobný skladateľ, filmový režisér a producent, ktorý svoje najvýznamnejšie obdobie prežil v ére nemého filmu. Celosvetovo sa preslávil hlavne úlohou tuláka Charlieho, ktorý je považovaný za najdôležitejšiu postavu histórie filmového priemyslu.[1][2][3][4][5] Kariéra tohto herca trvala viac ako 75 rokov. Začínal ešte ako dieťa vo Viktoriánskom období a poslednýkrát hral iba rok pre svojou smrťou v roku 1977.

Charlie Chaplin prežil detstvo v Londýne. Vyrastal v chudobe, bez otca a matka ho posielala pracovať už ako osemročného. Keď mal štrnásť rokov, mamu mu zavreli do psychiatrickej liečebne. Chaplin začal už vo veľmi rannom veku vystupovať v kabaretoch, neskôr účinkoval ako scénický herec a komediant. Keď mal 19 rokov podpísala s ním zmluvu prestížna spoločnosť anglického divadelného impresária Freda Karna, ktorá ho vzala do Spojených štátov. Tam skúšal šťastie vo filmovom priemysle, kde v roku 1914 získal prvé roly v snímkach spoločnosti Keystone. Vo filmoch rozvíjal svoju rolu tuláka Chrlieho, ktorá si získavala čoraz širšiu fanúšikovskú základňu. Svoje filmy si sám aj režíroval, zdokonaľoval sa pritom vo svojom remesle. Hral v štúdiách Essanay, Mutual a First National. Od roku 1918 bol najznámejšou osobnosťou na svete.

V roku 1919 bol Chaplin spoluzakladateľom spoločnosti United Artists a pod jej vedením realizoval všetky svoje filmy. Prvým celovečerným filmom, ktorý nakrútil bola v roku 1921 snímka The Kid. Po ňom nasledovali filmy Parížska maitressa (1923), Zlaté opojenie (1925), and Cirkus (1928). V 30. rokoch odmietal prejsť na nakrúcanie zvukových filmov a produkoval diela ako Svetlá veľkomesta (1931) a Moderná doba (1936), ktoré neobsahovali žiadne dialógy. Politické postoje v dielach Charlieho Chaplina vyvrcholili v nasledujúcom filme, Diktátor (1940), v ktorom satirickým spôsobom parodoval Adolfa Hitlera. V 40. rokoch Chaplina označili za kontroverznú osobnosť a jeho popularita začala prudko upadať. Obviňovali zo sympatizovania s komunistami, morálne tiež nebol príkladom, lebo mal škandálne vzťahy a niekoľko detí s viacerými mladými ženami. Následne ho začalo vyšetrovať FBI, načo bol Chaplin bol nútený opustiť Spojené štáty a usadiť sa vo Švajčiarsku. Vo svojich neskorších filmoch, Monsieur Verdoux (1947), Svetlá rámp (1952), Kráľ v New Yorku (1957) a Grófka z Hongkongu (1967) už postava tuláka Charlieho neúčinkovala.

Chaplin písal scenáre, režíroval, produkoval, upravoval, skomponoval hudbu a účinkoval vo väčšine svojich filmov. Bol to perfekcionista a jeho finančná nezávislosť mu umožnila stráviť roky na vývoji a nakrúcaní filmov. Jeho filmy sú charakterizované ako grotesky kombinované s pátosom, typovo nastavené ako boj tuláka proti nespravodlivosti. Mnoho z jeho filmových snímok, ktoré majú autobiografické prvky, je o sociálnych a politických témach. V roku 1972, v rámci obnovenia uznania jeho práce, Chaplin prevzal čestného Cenu akadémie za „jeho nevyčísliteľný prínos pre umeleckú formu výroby filmov v priebehu storočia“. Jeho filmy Zlaté opojenie, Svetlá rámp, Moderná doba a Diktátor sú vysoko hodnotené v rebríčkoch filmového priemyslu, nezriedka aj ako najlepšie diela všetkých čias.

Jeho posledná manželka Oona O'Neillová bola dcérou dramatika Eugene O’Neilla, z tohto manželstva pochádza jeho dcéra herečka Geraldine Chaplinová.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

1889–1913: Prvé roky[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod a ťažké detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Charles Spencer Chaplin sa narodil 16. apríla 1889. Jeho matka, Hannah Chaplinová, dcéra obuvníka, bola kabaretná herečka, speváčka a tanečnica,[6] ktorá začala vystupovať pod umeleckým menom Lily Harley v zábavných podnikoch od svojich šestnástich rokov. Otec, Charles Chaplin St., bol synom mäsiara.[7] V 90. rokoch 19. storočia bol uznávaným kabaretným zabávačom a spevákom.[8] Oficiálny záznam o narodení Charlieho Chaplina neexistuje. Herec hovoril, že sa narodil na East Street v južnej časti Londýna.[9] V roku 1952 sa o nájdenie záznamu o Chaplinovom mieste narodenia neúspešne pokúšala aj bezpečnostná služba MI5.[10] Chaplinov životopisec, David Robinson, poznamenáva, že nie je prekvapujúce, že sa jeho rodičom nedarilo zaregistrovať narodenie dieťaťa: „Úspešní komedianti v týchto dobách boli v neustálom pohybe z jedného mesta do druhého, a tak na takéto formality bežne zabúdali. V tomto čase neboli za takýto priestupok nejak zvlášť účinné tresty.“[9] V roku 2011 hercov syn Michael zverejnil z pozostalosti list, v ktorom sa písalo, že Charlie Chaplin sa narodil v cigánskej maringotke v Black Patch Parku, v Smethwicku, v Staffordshire.[11] Rodičia Charlieho Chaplina sa vzali štyri roky pred jeho narodením. Po sobáši si Chaplinov otec adoptoval, manželkine dieťa, Charlieho nevlastného brata, Sydneya Johna Hilla.[12] Hoci sa rodičia nikdy nerozviedli, od roku 1891 už spolu nežili.[13] V nasledujúcom roku po rozchode porodila Chaplinova matka svoje tretie dieťa, George Wheelera Drydena. Otcom jej tretieho dieťaťa bol kabaretný zabávač, Leo Dryden. Keď mal malý George Dryden šesť mesiacov, jeho otec si ho vzal zo sebou a Chaplin sa s ním nasledujúcich tridsať rokov nestretol.[14]

Fotografia sedemročného Chaplina (v strede mierne naklonený) v ústave pre deti rodín postihnutých absolútnou chudobou (pauperizmus), 1897

Chaplinovo detstvo bolo plné chudoby a životného strádania. Aj tieto ťažké začiatky mohli podmieniť to, k čomu jeho život smeroval. Podmienky ľudí v beznádeji sa neskôr stávali témou jeho filmových príbehov.[15] Spolu s matkou a bratom Sydom, prežívali v londýnskej štvrti Kennington. Hannah nemala nijaký stabilný príjem, iba niekedy sa jej podarilo privyrobiť si ako ošetrovateľka, či krajčírka a Chaplin senior neprejavoval záujem o to, aby ich nejako finančne podporoval. V roku 1896 Hannah ochorela a bola hospitalizovaná v nemocnici. Deti boli, z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti matky a neprítomnosti otca, premiestnené do chudobinca v londýnskej štvrti Lambeth.[16] Život v tejto inštitúcii s hromadou detí s podobným osudom Chaplin označil za zúfalú existenciu.[17] O 18 mesiacov sa Chaplin s matkou znovu stretol, no Hannah bola zakrátko, v júli 1898, nútená deti opäť poslať do chudobinca, odkiaľ boli premiestnení do ďalšej takejto inštitúcie na juhu Londýna.[18] K svojmu detstvu Chaplin poznamenal, že si nebol nikdy vedomý, žeby bola v tom čase nejaká kríza, lebo on v nej ako chlapec neustále existoval. Nedokázal preto tými prežitými ťažkosťami prejsť a potom na ne zabudnúť.[19] V septembri 1898 bola Hannah odporučená na hospitalizáciu.[20] Začali sa u nej prejavovať psychózy, ktoré mohli mať pôvody v rozvíjajúcej nákaze syfilisom a v podvýžive.[21] Na nasledujúce dva mesiace boli Charlie a Syd poslaní k otcovi, ktorého chlapci v podstate ani nepoznali.[22] Chaplin senior bol ťažký alkoholik a ich život s ním bol problematický natoľko, že ich navštívili pracovníci Národného združenia pre prevenciu proti násiliu voči deťom.[23] O dva roky neskôr Chaplinov otec vo veku 38 rokov zomrel na cirhózu pečene.[24]

Neskôr sa na určitú dobu zdravotný stav Hannah vrátil do normálu, no v máji 1903 znovu ochorela.[23] Vtedy už 14-ročný Chaplin ju zobral na vyšetrenie a vzápätí bola prevezená späť do nemocnice.[25] Potom nastalo obdobie niekoľkých dní, kedy Charlie žil úplne sám: zháňal niečo pod zub a miesto, kde by mohol prespať. Trvalo to až kým sa Syd, ktorý dva roky predtým narukoval do armády, nevrátil domov.[26][27][28] Hannah pustili z nemocnice o osem mesiacov,[29] no v marci 1905 sa jej zdravotný stav natrvalo zhoršil. Neskôr Chaplin písal, že „už nemohli robiť nič, len akceptovať matkin osud“, ktorý zostal v tomto stave až do roku 1928, kedy skonala.[30][31]

Mladý pódiový umelec[upraviť | upraviť zdroj]

Tínedžer Chaplin niekedy medzi rokmi 1903-1906, hrá v divadelnej hre Sherlock Holmes

Charlie Chaplin začínal vystupovať na javiskách už v časoch medzi tým, ako bol v chudobincoch a než bola jeho matka definitívne hospitalizovaná na psychiatrii. V svojich spomienkach písal, že prvé amatérske vystúpenie na pódiu zažil ako päťročný. Na chvíľu vtedy na javisku nahradil Hannah. Manažér dostal nápad stiahnuť ju z javiska a zo zákulisia zavolať na Charlieho aby ju zastúpil. Spomínal si iba na to, že dav bol z neho pobavený a že mu zatlieskal.[32][33] Bol to iba ojedinelý prípad. Keď mal Chaplin deväť rokov, bol po neustálom nabádaní z matkinej strany odhodlaný, že to na javisku ešte skúsi. Neskôr písal, že „ho mama povzbudzovala, lebo mala pocit, že je v ňom kúsok talentu“.[34] Cez otcových známych,[35] sa Charlie stal členom skupiny tanečníkov v drevákoch, The Eight Lancashire Lads, s ktorými potom v rokoch 1899-1900 brázdili kabaretné pódiá po celom Anglicku.[36] Chaplin tvrdo pracoval, číslo v ktorom účinkoval bolo u publika obľúbené, no jeho tancovanie nebavilo a chcel byť radšej komediálnym hercom.[37]

V období, keď bol na turné s Eight Lancashire Lads, sa Chaplinova matka snažila zabezpečiť, aby chlapec navštevoval aj školu, no keď dosiahol 13 rokov jeho vzdelávanie sa definitívne skončilo.[38][39] Snažil sa postarať sám o seba množstvom týchto pracovných príležitostí, pričom sa tým stále viac rozvíjala jeho ambícia a schopnosť stať sa hercom.[40] Krátko potom, ako mala jeho matka v ochorení recidívu, sa štrnásťročný Charlie sa zaregistroval u divadelnej agentúry v londýnskom West Ende. Divadelný manažér videl v Chaplinovi potenciál a hneď mu ponúkol jeho prvú rolu. Bola to postava kamelota v divadelnej hre Jim, a Romance of Cockayne, ktorú napísal Harry Arthur Saintsbury.[41] Veľmi krátko, iba dva týždne od premiéry v júli 1903, bola táto hra z repertoáru divadla stiahnutá, ale práve Chaplinov komediálny výkon v nej kritika v mnohých recenziách chválila.[42][43][44] Dramatik Jim, a Romance of Cockayne, Saintsbury, vtedy Chaplinovi poskytol v Frohmanovej produkcii naštudovanej divadelnej hre, Sherlock Holmes, postavu poslíčka Billyho. S týmto divadlom Chaplin absolvoval tri turné po celej krajine.[45] Mal na ňom taký úspech, že ho pozvali do Londýna, kde svoju postavu zahral s vtedajším originálnym predstaviteľom Sherlocka Holmesa, Williamom Gilletteom. William Gillette spolu so Sirom Arthurom Conanom Doylem prepísali scenár tejto hry, v ktorej od roku 1899 potom účinkoval v New Yorku. V roku 1905 bol v Londýne. Prezentoval tam novú divadelnú hru, Clarice. Táto novinka mala biednu odozvu a Gillette sa rozhodol k nej pripojiť aj krátky prídavok, ktorý nazval The Painful Predicament of Sherlock Holmes. Chaplin pôvodne prišiel do Londýna na to, aby účinkoval v týchto prídavkoch. Po troch nociach sa Gillette rozhodol s Clarice skončiť a nahradiť ju divadelnou hrou Sherlock Holmes. Chaplin zaujal Gilletta v The Painful Predicament natoľko, že ho zdržal v postave Billyho v celej divadelnej hre.[46] „Prišlo to ako blesk z jasného neba“, hovoril neskôr Chaplin.[47] Ako 16 ročný, od októbra do decembra 1905, účinkoval ako hviezda vo West Ende, v divadle Duke of York's Theatre.[48] Jeho posledné turné s hrou Sherlock Holmes skončilo začiatkom roku 1906 a k skutočnému herectvu sa vrátil až dva a pol roka potom.[49]

Pódiové komediantstvo a vaudeville[upraviť | upraviť zdroj]

Chaplin spolu s bratom Sydom, ktorý mal tiež záujem byť hercom, sa čoskoro spojili s novou spoločnosťou a sa pobrali na turné. Vystupovali v komediálnych skečoch, súhrnne pomenovaných Repairs.[50] V máji 1906 sa Charlie pripojil k vtedajšiemu mládežníckemu projektu komediantov, Casey's Circus,[51] kde rozvíjal svoj talent v burleskových scénkach. Netrvalo dlho a bola z neho hviezda celej šou. V júli 1907, v čase keď končilo ich spoločné turné, bol 18-ročný Charlie Chaplin uznávaným komediálnym umelcom.[52][53] Hľadal viacej pracovných príležitostí, no jeho snaženie sa stretlo s neúspechom. Skúšal na pódiu hrať postavu židovského komika, no hneď naprvýkrát to po biednej odozve radšej vzdal.[54][55]

Chaplinov reklamný plagát pre americké turné komediálnej spoločnosti Freda Karna (1913)

Medzitým Sydney Chaplin získal príležitosť vystupovať u prestížnej komediálnej spoločnosti Freda Karna. Vstúpil do nej v roku 1906 a v roku 1908 patril medzi jej kľúčových umelcov.[56][57][58] Vo februári sa mu podarilo pre svojho mladšieho brata zabezpečiť dvojtýždňové skúšobné angažmán. Karno bol spočiatku obozretný. Považoval Chaplina za „pobledlého, hlúpeho a mrzutého mladíka“, ktorý „vyzeral príliš placho na to, aby sa v divadle presadil“.[59] Napriek tomuto názoru Charlie hneď v prvú noc na pódiu v divadle London Coliseum zaujal natoľko, že Karno s ním zakrátko podpísal kontrakt.[60] Chaplin začínal sériou malých postáv, no v roku 1909 sa vypracoval už na herca v hlavných roliach.[61] V apríli 1910 mal premiéru jeho nový skeč, ktorý mal názov Jimmy the Fearless (Nebojácny Jimmy). Program mal veľký úspech a Chaplin si zaň získal značnú pozornosť tlače.[62][63]

Karno preto vybral túto novú hviezdu do svojej skupiny umelcov. V nej vystupoval aj Stan Laurel. Táto partia naštudovala zábavný program v žánri vaudeville, čo bol zábavný divadelný program so spevmi a tancami. Vaudeville bol predchodca operety, varieté a muzikálu. S týmto programom sa vybrali na okružné turné po Severnej Amerike.[64] Mladý komik Charlie Chaplin bol hlavnou hviezdou celej šou. Zaujal aj kritikov, ktorí ho opisovali ako „jedného z najlepších mímov, akého dovtedy videli“.[65] Najúspešnejšou a kritikmi najviac vyzdvihovanou postavou v programu bol pripitý človiečik, menom „Inebriate Swell“.[66][67] Turné trvalo 21 mesiacov a skupina sa vrátila do Anglicka v júni 1912.[68] Chaplin po ňom poznamenal, že „má znekľudňujúci pocit z tohto ponorenia sa späť do depresívnej všednosti“. Veľmi ho potom potešilo, že od októbra vyrazili opäť na nové turné.[69][70]

1914–1917: Nástup do filmového priemyslu[upraviť | upraviť zdroj]

Keystone[upraviť | upraviť zdroj]

Chaplin (vľavo) prvýkrát vo filme, snímka Chaplin si zarába na živobytie, spolu s ním režisér, herec a scenárista, Henry Lehrman (1914)
Debut „tuláka Charlieho“ v druhom Chaplinovom filme Chaplin v zábavnom parku (1914)

Po šiestich mesiacoch druhého amerického turné pozvali Chaplina do filmovacej spoločnosti v New Yorku. Zástupcovia firmy, ktorý ho videli na pódiách ním plánovali nahradiť herca Freda Maceho, ich vtedajšiu filmovú hviezdu, ktorá sa chystala odísť od Keystone Studios.[71] Chaplin považoval komédie firmy Keystone za neotesané až primitívne, no páčila sa mu myšlienka pracovať na výrobe filmov. Zároveň si novú situáciu zdôvodnil tým, že „Okrem iného by to znamenalo aj nový život.“[72] Na stretnutí so zástupcami spoločnosti v septembri 1913 sa dohodol na týždennom plate 150 dolárov (po inflácii by sa to v roku 2017 rovnalo 3 714 dolárov).[73][74]

Začiatkom decembra 1913 Chaplin pricestoval do domovského mesta spoločnosti Keystone, do Los Angeles.[75] Jeho šéfom bol producent Mack Sennett, ktorý spočiatku po pohľade na Charlieho vyjadril obavu, že tento 24-ročný muž vyzerá príliš mlado.[76] Až do konca januára si Chaplin nezahral. Tento voľný čas využil na to, aby študoval ako to funguje v procese výroby filmov.[77] Prvá filmová snímka, v ktorej účinkoval Charlie Chaplin vyšla dňa 2. februára 1914 pod názvom Chaplin si zarába na živobytie. Chaplin nemal tento film rád, no v niektorých z vtedajších novín na jeho adresu vyšla v recenzii zmienka, že je „komediantom novej vlny“.[78] Už v druhom filme, ktorý Charlie Chaplin nakrútil bol v kostýme, ktorým sa identifikoval pre celú nasledujúcu históriu kinematografie. K nemu sa v neskoršom interview vyjadril, že „chcel, aby na ňom bolo všetko v rozpore: veľké nohavice, tesný kabát, a obrovské topánky... k tomu malé fúziky, ktorými si pridal vek bez toho, aby skryl svoj výraz. Nemal vtedy predstavu, o charaktere tejto postavy, ale v okamihu, keď sa do nej obliekol a nalíčil, sa touto postavičkou stal. V tej chvíli ako keby toho človiečika spoznal, vystúpil v jeho tele na javisko a hral.“[79] Podľa anglického filmového kritika a spisovateľa, Davida Robinsona to nebola celkom pravda: „Táto postava mala existovať asi iba rok, a až potom, ako sa tak úspešne uplatnila, Chaplin ju počas jeho ďalšej kariéry rozvíjal.“[80] Film, ktorý vtedy nakrútil sa volal Chaplin v hoteli, no do kín sa postava tuláka Charlieho dostala prvýkrát v groteske Chaplin v zábavnom parku, ktorá bola vyrobená neskôr no diváci ju uvideli dva dni pred filmom Chaplin v hoteli.[81] Chaplin si pre pre túto postavu navrhoval filmové scény, no režiséri jeho nápady nechceli akceptovať.[82] Počas nakrúcania jedenástej grotesky, Chaplin na závodišti, mal Charlie s nimi spory, ktoré takmer skončili vyhadzovom zo štúdií. Sennett si to po záujme publika a objednávkach od distribútorov filmov na Chaplinove filmy radšej rozmyslel.[83] Zároveň urobil s Chaplinom dohodu o tom, že si môže filmy sám režírovať pod podmienkou, že v prípade ich komerčného neúspechu zaplatí úhradu 1 500 dolárov (po inflácii by sa to v roku 2017 rovnalo sume 37 141 dolárov).[84]

Dňa 4. mája 1914 prišiel do kín prvý Chaplinom režírovaný film Chaplin a námesačníčka, ktorý sa stal okamžite úspešným.[85] Od tej chvíle režíroval takmer všetko, čo pre firmu Keystone nakrútil.[86] Podľa jeho vlastných slov to bola najzaujímavejšia doba jeho kariéry,[87] Nakrúcal vtedy jednu krátkometrážnu grotesku týždenne.[88] Dej Chaplinovych filmov mal, v porovnaní s tým, čo vyrábali štúdiá Keystone, pomalšie tempo,[81] a jeho fanúšikovská základňa neustále narastala.[89][90] V novembri 1914 hral prvýkrát v celovečernej snímke. Bolo to vo vedľajšej úlohe v komédii Chaplin naháňa doláre. Film, ktorý režíroval Mack Sennett a hlavnú postavu hrala Marie Dresslerová, mal veľký úspech a priniesol aj Chaplinovi veľkú popularitu.[91] Na konci roku došlo k návrhu novej zmluvy. K nej si Chaplin zažiadal týždenný honorár 1 000 dolárov (v roku 2017 by to bolo 24 761 dolárov), sumu, ktorú Sennett odmietol ako príliš veľkú.[92]

Essanay[upraviť | upraviť zdroj]

Chaplin a Edna Purvianceová, ktorá s ním pravidelne nakrúcala hlavné ženské postavy. Záber je z filmu Chaplin lepičom tapiet (1915)

Spoločnosť Essanay Film Manufacturing Company z Chicaga Chaplinovi ponúkla týždenný honorár 1 250 a pri podpise zmluvy bonus 10 000 dolárov. Koncom decembra 1914, Chaplin do tejto spoločnosti nastúpil a spolu s Leom Whitem, Budom Jamisonom, Paddym McGuirem a s Billym Armstrongom zostavil skupinu stálych štúdiových hercov. Raz v kaviarni Chaplina zaujala svojou krásou aj Edna Purvianceová, ktorá sa stala v nasledujúcich ôsmich rokoch hlavnou ženskou postavou v 35 ich spoločne nakrútených filmov.[93] Mali vzťah aj v súkromí, ktorý trval do roku 1917.[94]

Chaplin sa stále viac snažil o ovplyvňovanie nakrúcania filmov a ich výrobe začal venovať viac produkčného času.[95][96][97] Medzi jeho druhým filmom, Charlie pri dvorení a tretím , Chaplin boxerom, bola mesačná pauza.[98] Týmto tempom produkoval aj posledných sedem filmov zo štrnástich, ktoré nakrútil pre spoločnosť Essanay.[99] Menil sa aj filmový charakter pre spoločnosť Keystone prezentovaného drsnejšieho tuláka Charlieho.[100] Vo filmoch spoločnosti Essanay bola táto postavička viac jemná a romantická.[101] Za prelomovú v tomto vývoji sa považuje časť Chaplin tulákom z apríla 1915.[102][103] Patetický postoj sa v Chaplinových filmoch začal prejavovať od filmu Chaplin bankovým sluhom, ktorý mal smutný koniec. David Robinson píše, že tento postup bol v komediálnom žánri inovatívnym a bol východzím pre dobu, od ktorej začali aj seriózni kritici vnímať Chaplinove diela s rešpektom.[104] V Essanay napísla filmový znalec, Simon Louvish, že Chaplin „našiel témy a scény, ktoré by mohli zadefinovať hranice tulákovho sveta“.[105]

V roku 1915 sa Chaplin stal kultúrnym fenoménom. V obchodoch sa nachádzal tovar s témou Chaplina: bol vyobrazovaný na karikatúrach, vydávali sa o ňom komiksy a vznikali o ňom piesne.[106][88][107] V júli toho roku písal novinár v časopise Motion Picture Magazine že po Amerike sa šíri „Chaplinitída“.[108] Potom ako jeho sláva prenikala do sveta, stal sa prvou medzinárodnou hviezdou v histórii filmového priemyslu.[109][110] potom, ako sa Chaplinova zmluva s Essanay v decembri 1915 blížila ku koncu,[111] Chaplin, ktorý si bol vedomý svojej popularity, žiadal od ďalšej spoločnosti zmluvný bonus vo výške 150 tisíc dolárov. Mal viacero ponúk, medziinými aj od štúdií ako Universal Studios, Fox Film a Vitagraph, no nakoniec najvýhodnejšiu ponuku, 10 tisíc dolárov týždenne, dostal od firmy Mutual Film Corporation.[112]

Mutual[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1916, globálny kultúrny fenomén, Chaplin, s bábkou s jeho podobou (asi z r. 1918).

Zmluva, ktorú podpísal Chaplin s firmou Mutual sa zaväzovala, že bude mať vyplatené 670 tisíc dolárov ročne (v roku 2017 by to bolo po inflačných prepočtoch 15,1 milióna).[113] Podľa Robinsona patril tento vtedy 26 ročný herec medzi najlepšie platených ľudí sveta.[114] Vysoký zárobok, ktorý zverejnili v novinách, šokoval publikum.[115] Prezident filmového štúdia, John R. Freuler, túto situáciu okomentoval slovami, že „Môžeme si dovoliť každoročne zaplatiť pánovi Chaplinovi túto veľkú sumu, pretože ho verejnosť chce a zaplatí nám za neho.“[116]

Firma Mutual v marci 1916 poskytla Chaplinovi pre jeho prácu osobitné štúdio v Los Angeles.[117] Ďalšími kľúčovými členmi tohto štúdia sa stali Albert Austin a Eric Campbell.[118] Vyprodukovali sériu krátkych dvojíc grotesiek: Chaplin poslíčkom v obchode, Chaplin hasičom, The Vagabond, Chaplin sa vracia z flámu a The Count.[119] Do filmu The Pawnshop si prizval herca Henryho Bergmana, ktorý s ním potom spolupracoval 30 rokov.[120] V roku 1916 ešte nakrútili filmy Chaplin vo filmovom ateliéri a Chaplin na kolieskových korčuliach. Podľa zmluvy mal Chaplin nakrúcať jednu krátkometrážnu grotesku za štyri týždne, no v nasledujúcom roku si začal vyžadovať viacej času.[121] Za prvých desať mesiacov roku 1917 nakrútil pre Mutual iba štyri filmy: Chaplin strážcom verejného poriadku, Chaplin v kúpeľoch, The Immigrant a Chaplin trestancom na úteku.[122] Pre svoju prepracovanosť sú tieto snímky odborníkmi na dielo Charlieho Chaplina považované za jedny z jeho vrcholných diel.[123][124][122][125][126] Vo svojich spomienkach Chaplin svoje pôsobenie vo firme Mutual opisuje ako najšťastnejšie obdobie svojej kariéry. Napriek tomu si uvedomoval, že filmy z tejto doby začínali byť stále závislé na objednávke a začala u neho narastať nespokojnosť s týmto pracovným nasadením.[127]

V týchto ináč ťažkých dobách sa Chaplin dočkal kritiky britských médií za svoju neúčasť v Prvej svetovej vojne.[128] Obhajoval sa tým, že sa v USA hlásil, že je ochotný za svoju Spojené kráľovstvo bojovať, no nijaká krajina ho do armády nepovolala. Britská ambsáda to komentovala, že Chaplin daňami zos svojich príjmov prispieva pre armádu lepšie, ako keby bojoval v zákopoch.[129] Napriek kritike bol Chaplin u armád obľúbený a jeho popularita stúpala po celom svete. V dobovom americkom politickom magazíne Harper's Weekly písali, že meno Charlie Chaplin bolo súčasťou bežného jazyka takmer vo všetkých krajinách a jeho imidž Tuláka Charlieho bol všeobecne známy.[130] V roku 1917 mal mnoho napodobňovateľov a tak sa rozhodol o právo na svoje duševné vlastníctvo súdiť.[131][132] V tom istom roku Bostonská spoločnosť pre výskum vývoja správania v USA, Boston Society for Psychical Research, skonštatovala, že sa Chaplin stal predmetom americkej posadnutosti.[132] Jedna z najvýznamnejších hereckých osobností začiatku 20. storočia, herečka Minnie Maddern Fiskeová napísala, že „spolu s narastajúcim publikom, ktoré sa začalo zaujímať o kultúru, bol Chaplin vnímaný ako anglický čarodejník, výnimočný umelec a génius komiky.“[130]

1918–1922: First National[upraviť | upraviť zdroj]

Vo filme A Dog's Life (Psí život, 1918). Bolo to v období, kedy Chaplin predstavil Tuláka Charlieho „ako istý druh Pierota“, či smutného klauna.

V januári 1968 navštívil Chaplina škótsky spevák a komediant, Harry Lauder, s ktorým si spolu zahrali v krátkom filme.[133]

Spoločnosť Mutual sa ukončením zmluvného vzťahu vysporiadala so zníženou produkciou Chaplinových filmov. Herec sa nedokázal zmieriť s tým, že zmluvný tlak a diktát od produkčných spoločností negatívne ovplyvňoval kvalitu filmov. Hľadal preto cestu, ako sa dostať k nezávislej distribúcii. Ako svojho nasledujúceho obchodného manažéra označil nevlastného brata, Sydneya Chaplina, ktorý pre tlač vydal vyhlásenie, že „Charlie musí mať slobodnú možnosť využiť všetky prostriedky, ktoré má pre výrobu filmu... chce sa zamerať na kvalitu, ktorú uprednostňuje pred kvantitou.“[134] V roku 1917 podpísal so spoločnosťou First National Exhibitors' Circuit za jeden ,ilón dolárov (v roku 2017 by to bolo po zohľadnení inflačných trendov 19,1 miliónov dolárov) zmluvu na osem filmov.[135] Zároveň na približne dvojhektárovom území na Sunset Boulevard založil svoje vlastné filmové štúdiá, kde využil najmodernejšie technológie svojej doby.[136][106] Po dokončení príprav, od januára 1918, takto Chaplin získal kontrolu nad nakrúcaním svojich filmov.[137]

Film A Dog's Life (Psí život), ktorý prišiel do kín v apríli 1918 bol prvým dielom, ktorý bol distribouvaný na základe novej zmluvy. Predviedol príbeh zameraný na tuláka Cahrlieho, „ako iné stelesnenie Pierota“.[138] Impresionistický francúzsky režisér, scenárista a filmový kritik, Louis Delluc snímku označil za „prvé kinematografické umelecké dielo.“[139] Po tomto filme sa Chaplin angažoval v kampani pre podporu fondov spojencov v Prvej svetovej vojne, Third Liberty Bond, s ktorou jeden mesiac obišiel Spojené štáty.[140] Nakrútil pre ňu aj propagandistický krátky film,The Bond.[141] Jeho nasledujúci film pre First National, 45-minútová groteska Shoulder Arms (Dobrý vojak Chaplin), poukazuje na nezmyselnosť, zbytočnosť vojny. Spoločníci v tom čase Chaplinovi radili aby sa filmu inšpirovanému prebiehajúcou vojnou radšej vyhol, no on poznamenal, že aj „keď to môže byť nebezpečné, téma ho vzrušuje“.[142] Napriek všetkým varovaniam za štyri mesiace teda nakrútil film, ktorý po distribúcii do kín v októbri 1918 zaznamenal obrovský úspech.[143]

Charlie Chaplin sa narodil v Londýne ale preslávil sa v Hollywoode. K herectvu sa dostal už ako 8-ročný, keď pracoval ako javiskový umelec. V roku 1906 začal pracovať v zájazdovom divadle. Jeho prvý nemý film sa objavil v roku 1914 a o tri roky neskôr bol už najlepšie plateným hercom na svete. V roku 1919 založil spoločnosť United Artists. Po vojne sa názorovo rozišiel s Hollywoodom. Pre jeho „neamerickú činnosť“ mu po pobyte v zahraničí neumožnili návrat späť do USA, preto sa usadil vo Švajčiarsku. Návrat do štátov mu povolili až v roku 1972, keď dostal čestného Oscara za celoživotné dielo. Patril k najslávnejším svetovým filmovým tvorcom. Napriek tomu, že od vzniku jeho posledného filmu uplynulo už viac než polstoročie, dodnes sa v mysliach divákov spája s nezabudnuteľným milým tulákom s paličkou, úzkym sakom a priveľkými topánkami.

Za svoju dlhú filmovú kariéru natočil okolo deväťdesiat filmov, k väčšine z nich napísal scenár, sám ich režíroval a stvárnil v nich hlavnú úlohu. Neskôr, už v ére zvukového filmu, skladal k svojim novým filmom, ale aj slávnym nemým filmom, aj vlastný hudobný sprievod. Prvýkrát sa na filmovom plátne objavil v roku 1914, kde debutoval v snímke Chaplin si zarába na živobytie (Making a Living, 1914) filmovej spoločnosti Keystone Studios, s ktorou na sklonku roku 1913 podpísal jednoročný kontrakt, a pre ktorú v priebehu tohto jedného roka natočil celkom 35 krátkych filmov a jeden dlhometrážny. Na konci roka 1914 podpísal nový kontrakt s majiteľmi spoločnosti Essaney, pre ktorú nakrútil 15 krátkych filmov. Po nezhodách spoločnosť na začiatku roku 1916 opustil a podpísal zmluvu na 12 dvojdielnych komédií so spoločnosťou Mutual Film Corporation. Týchto 12 krátkych filmov je považovaných za vrchol jeho krátkometrážnej tvorby a k najznámejším patria snímky Chaplin hasičom (The Fireman, 1916), Chaplin vysťahovalcom (The Immigrant, 1917), Chaplin znalec v záložni (The Pawnshop, 1916) a predovšetkým snímka Chaplin strážcom verejného poriadku (Easy Street, 1917).
V roku 1919 spoločne s Mary Pickfordovou, Douglasom Fairbanskom a D. W. Griffithom založil filmovú spoločnosť United Artists pre ktorú v rokoch 19231952 výhradne natáčal svoje filmy, medzi inými aj Zlaté opojenie (The Gold Rush, 1925), Svetlá veľkomesta (City Lights ; 1931), Moderná doba (Modern Times, 1936) a Diktátora (The Great Dictator, 1940). Naposledy sa na filmovom plátne mihol v malej úlohe lodného stevarda vo filme Grófka z Hongkongu (A Countress from Hong Kong, 1967) z roku 1967, ku ktorému napísal scenár, režíroval ho a zložil k nemu hudobný sprievod.

Socha Charlieho Chaplina v Trenčianskych Tepliciach na Slovensku

Filmografia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Použité zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Cousins 72.
  2. Kemp 8, 22.
  3. Gunning 41.
  4. Sarris 139.
  5. Hansmeyer 3.
  6. Robinson 3.
  7. Weissman & 2009 10.
  8. Robinson 9–10, 12.
  9. a b Robinson 10.
  10. WHITEHEAD, Tom. MI5 Files: Was Chaplin Really a Frenchman and Called Thornstein?. The Telegraph, 17 February 2012. Dostupné online [cit. 2012-04-11].
  11. Charlie Chaplin Was 'Born into a Midland Gipsy Family'. Express and Star, 18 February 2011. Dostupné online [cit. 2012-02-17].
  12. Robinson 3–4, 19.
  13. Robinson 13.
  14. Robinson 15.
  15. Robinson xv.
  16. Robinson 19.
  17. Chaplin 29.
  18. Robinson 24–26.
  19. Chaplin 10.
  20. Lost_Hospitals_of_London [online]. . Dostupné online.
  21. Weissman & 2009 49–50.
  22. Chaplin 15, 33.
  23. a b Robinson 27.
  24. Robinson 36.
  25. Robinson 40.
  26. Weissman 6.
  27. Chaplin 71–74.
  28. Robinson 35.
  29. Robinson 41.
  30. Chaplin 88.
  31. Robinson 55–56.
  32. Robinson 17.
  33. Chaplin 18.
  34. Chaplin 41.
  35. Marriot 4.
  36. Marriot 213.
  37. Chaplin 44.
  38. Louvish 19.
  39. Robinson 39.
  40. Chaplin 76.
  41. Robinson 44–46.
  42. Marriot 42–44.
  43. Robinson 46–47.
  44. Louvish 26.
  45. Robinson 45, 49–51, 53, 58.
  46. Robinson 59–60.
  47. Chaplin 89.
  48. Marriot 217.
  49. Robinson 63.
  50. Robinson 63–64.
  51. Marriot 71.
  52. Robinson 64–68.
  53. Chaplin 94.
  54. Robinson 68.
  55. Marriot 81–84.
  56. Robinson 71.
  57. Kamin 12.
  58. Marriot 85.
  59. Robinson 76.
  60. Robinson 76–77.
  61. Marriot 103, 109.
  62. Marriot 126–128.
  63. Robinson 84–85.
  64. Robinson 88.
  65. Robinson 91–92.
  66. Robinson 82.
  67. Brownlow 98.
  68. Robinson 95.
  69. Chaplin 133–134.
  70. Robinson 96.
  71. Robinson 102.
  72. Chaplin 138–139.
  73. Robinson 103.
  74. Chaplin 139.
  75. Robinson 107.
  76. Chaplin 141.
  77. Robinson 108.
  78. Robinson 110.
  79. Chaplin 145.
  80. Robinson 114.
  81. a b Robinson 113.
  82. Robinson 120.
  83. Chaplin, C. (1964). My Autobiography. New York: Simon and Schuster.
  84. Robinson 121.
  85. Robinson 123.
  86. Maland & 1989 5.
  87. Chaplin 153.
  88. a b Kamin xi.
  89. Robinson 125.
  90. Maland & 1989 8–9.
  91. Robinson 127–128.
  92. Robinson 131.
  93. Robinson 138–139.
  94. Robinson 141, 219.
  95. Neibaur 23.
  96. Chaplin 165.
  97. Robinson 140, 143.
  98. Robinson 143.
  99. Maland & 1989 20.
  100. Maland & 1989 6, 14–18.
  101. Maland & 1989 21–24.
  102. Robinson 142.
  103. Neibaur 23–24.
  104. Robinson 146.
  105. Louvish 87.
  106. a b Robinson.
  107. Maland.
  108. Maland & 1989 8.
  109. Louvish 74.
  110. Sklar 72.
  111. Robinson 149.
  112. Robinson 156.
  113. C. Chaplin, Millionaire-Elect. Photoplay, May 1916, s. 58. Dostupné online.
  114. Robinson 160.
  115. Larcher 29.
  116. Robinson 159.
  117. Robinson 164.
  118. Robinson 165–166.
  119. Robinson 169–173.
  120. Robinson 175.
  121. Robinson 179–180.
  122. a b Robinson 191.
  123. "The Happiest Days of My Life": Mutual [online]. British Film Institute, [cit. 2012-04-28]. Dostupné online.
  124. Brownlow 45.
  125. Louvish 104.
  126. Vance & 2003 203.
  127. BROWNLOW, Kevin; GILL, David. Unknown Chaplin. [s.l.] : Thames Silent, 1983.
  128. Robinson 185.
  129. Robinson 186.
  130. a b Robinson 210.
  131. Robinson 215–216.
  132. a b Robinson 213.
  133. Chaplin "Charlie Chaplin meets Harry Lauder - Rare Archival Footage", Roy Export Company Ltd., Association Chaplin via YouTube. Retrieved November 1, 2018.
  134. Robinson 221.
  135. Schickel 8.
  136. Chaplin 203.
  137. Independence Won: First National [online]. British Film Institute, [cit. 2012-05-05]. Dostupné online.
  138. Chaplin 208.
  139. Robinson 229.
  140. Robinson 237, 241.
  141. Robinson 244.
  142. Chaplin 218.
  143. Robinson 241–245.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Charlie Chaplin na českej Wikipédii.

  • BALIO, Tino. Charles Chaplin, Entrepreneur: A United Artist. Journal of the University Film Association (University of Illinois Press), 1979, s. 11–21.
  • BLOOM, Claire. Limelight and After. London : Weidenfeld & Nicolson, 1982. ISBN 0-297-78051-4.
  • BROWNLOW, Kevin. The Search for Charlie Chaplin. London : UKA Press, 2010. ISBN 978-1-905796-24-3.
  • CARDULLO, Bert. Vittorio De Sica: Actor, Director, Auteur. Cambridge : Cambridge Scholars Publishing, 2009. ISBN 1-4438-1531-4.
  • CANEMAKER, John. Felix: The Twisted Tale of the World's Most Famous Cat. Cambridge, MA : Da Capo Press, 1996. ISBN 0-306-80731-9.
  • CHAPLIN, Charles. My Autobiography. London : Penguin Classics, 2003. ISBN 0-14-101147-5.
  • CHAPLIN, Lita Grey; VANCE, Jeffrey. Wife of the Life of the Party. Lanham, MD : Scarecrow Press, 1998. ISBN 0-8108-3432-4.
  • COUSINS, Mark. The Story of Film: An Odyssey. London : Pavilion Books, 2004. ISBN 978-1-86205-574-2.
  • DALE, Alan S.. Comedy is a Man in Trouble: Slapstick in American Movies. Minneapolis, MN : University of Minnesota Press, 2000. ISBN 0-8166-3658-3.
  • EPSTEIN, Jerry. Remembering Charlie. London : Bloomsbury, 1988. ISBN 0-7475-0266-8.
  • FRIEDRICH, Otto. City of Nets: A Portrait of Hollywood in the 1940's. Berkeley, CA : University of California Press, 1986. ISBN 978-0-520-20949-7.
  • FROST, Jennifer. 'Good Riddance to Bad Company': Hedda Hopper, Hollywood Gossip, and the Campaign against Charlie Chaplin, 1940–1952. Australasian Journal of American Studies (Australia and New Zealand American Studies Association), 2007, s. 74–88.
  • GEHRING, Wes D.. Chaplin's War Trilogy: An Evolving Lens in Three Dark Comedies, 1918–1947. Jefferson, NC : McFarland, 2014. ISBN 978-0-7864-7465-3.
  • GUNNING, Tom. Chaplin and American Culture: The Evolution of a Star Image by Charles J. Maland. Film Quarterly (University of California Press), 1990, s. 41–43. DOI10.2307/1212638.
  • HANSMEYER, Christian. Charlie Chaplin's Techniques for the Creation of Comic Effect in his Films. Portsmouth : University of Portsmouth, 1999. ISBN 978-3-638-78719-2.
  • JACKSON, Kathy Merlock. Mickey and the Tramp: Walt Disney's Debt to Charlie Chaplin. The Journal of American Culture, 2003, s. 439–444. DOI10.1111/1542-734X.00104.
  • KAMIN, Dan. The Comedy of Charlie Chaplin: Artistry in Motion. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2011. ISBN 978-0-8108-7780-1.
  • Cinema: The Whole Story. London : Thames & Hudson, 2011. ISBN 978-0-500-28947-1.
  • KURIYAMA, Constance B.. Chaplin's Impure Comedy: The Art of Survival. Film Quarterly (University of California Press), 1992, s. 26–38. DOI10.2307/1213221.
  • LARCHER, Jérôme. Masters of Cinema: Charlie Chaplin. London : Cahiers du Cinéma, 2011. ISBN 978-2-86642-606-4.
  • LOUVISH, Simon. Chaplin: The Tramp's Odyssey. London : Faber and Faber, 2010. ISBN 978-0-571-23769-2.
  • LYNN, Kenneth S.. Charlie Chaplin and His Times. New York, NY : Simon & Schuster, 1997. ISBN 0-684-80851-X.
  • MALAND, Charles J.. Chaplin and American Culture. Princeton, NJ : Princeton University Press, 1989. ISBN 0-691-02860-5.
  • MALAND, Charles J.. City Lights. London : British Film Institute, 2007. ISBN 978-1-84457-175-8.
  • MARRIOT, A. J.. Chaplin: Stage by Stage. Hitchin, Herts : Marriot Publishing, 2005. ISBN 978-0-9521308-1-9.
  • MAST, Gerald. A Short History of the Movies: Third Edition. Oxford : Oxford University Press, 1985. ISBN 0-19-281462-1.
  • Focus on Chaplin. Englewood Cliffs, NJ : Prentice Hall, 1971. ISBN 0-13-128207-7.
  • NEIBAUR, James L.. Chaplin at Essanay: Artist in Transition. Film Quarterly (University of California Press), 2000, s. 23–25. DOI10.2307/1213798.
  • Oxford History of World Cinema. Oxford : Oxford University Press, 1997. ISBN 978-0-19-874242-5.
  • Music Composed by Charles Chaplin: Auteur or Collaborateur?. Journal of the University Film Association (University of Illinois Press), 1979, s. 47–50.
  • ROBINSON, David. Chaplin: His Life and Art. London : Paladin, 1986. ISBN 0-586-08544-0.
  • SARRIS, Andrew. You Ain't Heard Nothin' Yet: The American Talking Film – History and Memory, 1927–1949. New York City, NY : Oxford University Press, 1998. ISBN 978-0-19-503883-5.
  • SBARDELLATI, John. J. Edgar Hoover Goes to the Movies: The FBI and the Origins of Hollywood's Cold War. Ithaca, NY : Cornell University Press, 2012. ISBN 978-0-8014-5008-2.
  • Booting a Tramp: Charlie Chaplin, the FBI, and the Construction of the Subversive Image in Red Scare America. Pacific Historical Review (University of California Press), 2003, s. 495–530. Dostupné online. DOI10.1525/phr.2003.72.4.495.
  • The Essential Chaplin – Perspectives on the Life and Art of the Great Comedian. Chicago, Illinois : Ivan R. Dee, 2006. ISBN 1-56663-682-5.
  • SCHMADEL, Lutz D.. Dictionary of Minor Planet Names. 5th. vyd. New York City, NY : Springer Verlag, 2003. Dostupné online. ISBN 978-3-540-00238-3. S. 305.
  • 1001 Movies You Must See Before You Die. London : Quintessence, 2009. ISBN 978-1-84403-680-6.
  • SILVERBERG, Miriam. Erotic Grotesque Nonsense: The Mass Culture of Japanese Modern Times. Berkeley, Los Angeles and London : University of California Press, 2006. ISBN 978-0-520-26008-5.
  • SHEAFFER, Louis. O'Neill: Son and Artist. Boston and Toronto : Little, Brown & Company, 1973. ISBN 0-316-78336-6.
  • SIMMONS, Sherwin. Chaplin Smiles on the Wall: Berlin Dada and Wish-Images of Popular Culture. New German Critique (Duke University Press), 2001, s. 3–34. DOI10.2307/827796.
  • SKLAR, Robert. Film: An International History of the Medium (Second edition). Upper Saddle River, NJ : Prentice Hall, 2001. ISBN 978-0-13-034049-8.
  • SLOWIK, Michael. After the Silents: Hollywood Film Music in the Early Era, 1926-1934. New York : Columbia Univ. Press, 2014. ISBN 978-0231165839.
  • THOMPSON, Kristin. Lubitsch, Acting and the Silent Romantic Comedy. Film History (Indiana University Press), 2001, s. 390–408. DOI10.2979/FIL.2001.13.4.390.
  • The Circus: A Chaplin Masterpiece. Film History (Indiana University Press), 1996, s. 186–208.
  • JAMES, Eric. Making Music with Charlie Chaplin. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2000. ISBN 0-8108-3741-2.
  • VANCE, Jeffrey. Chaplin: Genius of the Cinema. New York : Harry N. Abrams, 2003. ISBN 0-8109-4532-0.
  • WEISSMAN, Stephen M.. Charlie Chaplin's Film Heroines. Film History (Indiana University Press), 1999, s. 439–445.
  • WEISSMAN, Stephen M.. Chaplin: A Life. London : JR Books, 2009. ISBN 978-1-906779-50-4.
  • WILLIAMS, Gregory Paul. The Story of Hollywood: An Illustrated History. Los Angeles, CA : B L Press, 2006. ISBN 978-0-9776299-0-9.