Svetová rada mieru

Po tom čo desaťročná Američanka Samantha Smith zaslala Jurijovi Andropovovi list, v ktorom vyjadrila strach z jadrovej vojny, ju Andropov pozval do Sovietskeho zväzu. V lete 1983 navštívila Moskvu, Leningrad a známy pioniersky tábor Artek.

Svetová rada mieru (angl. World Peace Council alebo World Council of Peace, skratka WPC) je medzinárodná organizácia, ktorá oficiálne presadzuje všeobecné odzbrojenie, suverenitu a nezávislosť a mierové spolužitie a podporuje kampane proti imperializmu, zbraniam hromadného ničenia a všetkým formám diskriminácie. Bola založená v roku 1950 a vyplynula z politiky Komunistickej strany Sovietskeho zväzu na podporu mierových kampaní po celom svete s cieľom postaviť sa proti "vojnovým štváčom" z USA.

Počas studenej vojny bola z veľkej časti financovaná a riadená Sovietskym zväzom a preto sa zdržiavala kritiky alebo dokonca bránila zapojenie Sovietskeho zväzu do početných konfliktov. Tieto faktory viedli k poklesu jeho vplyvu na mierové hnutie v nekomunistických krajinách. Jej prvým prezidentom bol francúzsky fyzik a aktivista Frédéric Joliot-Curie. Sídlilo mala najprv v Paríži, v Prahe, Viedni a potom v Helsinkách od roku 1968 do roku 1999 a potom v Aténach v Grécku.

Prezentovala sa ako súčasťou svetového mierového hnutia a pôsobí v spolupráci s inými medzinárodnými a národnými hnutiami. Ako nevládna organizácia a člen Spojených národov, spolupracuje s UNESCO, UNCTAD, UNIDO, ILO a inými špecializovanými agentúrami Spojených národov, špeciálnymi komitétmi a oddeleniami. Spolupracuje s Hnutím nezúčastnených krajín, Africkou úniou, Ligou arabských štátov a inými medzivládnymi orgánmi.

WPC vytrvalo kritizovala USA (vojna vo Vietname a ďalšie americké intervencie v Latinskej Amerike) ale nikdy nevystúpila proti intervenciám ZSSR (Československo, Afghánistan, Kambodža). Vo viacerých západných krajinách sa mierové hnutie postavilo proti vietnamskej vojne. Napríklad Socialistická nemecká študentská únia, ktorú viedol Rudi Dutschke, usporiadala vo februári 1968 v západnom Berlíne veľký vietnamský kongres, ktorý sa skončil najväčšou demonštráciou proti tejto vojne dovtedy. V súvislosti s touto opozíciou sa v západnom Nemecku značne rozšírila výhrada svedomia. V roku 1968 okolo 12 000 brancov odmietlo zúčastniť sa vojenského výcviku a celkový počet výhrad sa do roku 1972 strojnásobil.

S vývojom nových druhov zbraní, ale najmä od zmrazenia vzťahov medzi superveľmocami v dôsledku rozhodnutia NATO z 12. decembra 1979 a invázie Sovietskeho zväzu do Afganistanu 25. decembra 1979, sa objavilo nové, širšie a rozmanitejšie mierové hnutie v západnej Európe. Od roku 1977 vyvolal vývoj neutrónovej bomby v Spojených štátoch celosvetový vzostup mierového hnutia. Mnoho ľudí vnímalo predpokladanú schopnosť ničiť život, ale chrániť budovy a materiály ako „zvrhnutie ľudského myslenia“ (Egon Bahr). S príchodom Novej ľavice v polovici 60. rokov v Západnej Európe sa význam WPC v západnom mierovom hnutí znížil a práve naopak Nová ľavica získavala priaznivcov ja na Východe.

Rozpad Sovietskeho zväzu v 90. rokoch a takmer úplná strata finančných zdrojov spôsobila faktické zrútenie WPC. Sídlo vedenia sa presunulo do Grécka a WPC sa stala nepočetnou organizáciou so zanedbateľným politickým vplyvom.

Prezidenti SRM

• Frédéric Joliot-Curie (1950—1959)
• John Desmond Bernal (1959—1965)
• Isabelle Blume (1965—1969)
• Lázaro Cárdenas del Río (1969—1970)
• Romeš Čandra (generálny tajomník (1966—1977), predseda (1977—1990))
• Evangelos Macheras (1990—1993)
• Albertina Sisulu (1993—2002)
• Orlando Fundora López (2002—2008)
• Socorro Gomes (zvolená 11. apríla 2008)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku World Peace Council na anglickej Wikipédii.