Eduardovské obdobie

Eduardovské obdobie je historická etapa vývoja Spojeného kráľovstva v dobe vlády kráľa Eduarda VII. v rokoch 1901 až 1910.

Smrť kráľovnej Viktórie v januári 1901 a nástup na britský trón jej syna Eduarda predstavovali začiatok nového storočia a koniec Viktoriánskeho obdobia. Zatiaľ čo Viktória sa spoločnosti stránila, Eduard bol hlavným predstaviteľom módnej elity, ktorá vytvorila štýl ovplyvnený umením a módou kontinentálnej Európy. Jedným z dôvodov tohto ovplyvnenia mohla byť i Eduardova záľuba v cestovaní. Obdobie bolo poznamenané významnými posunmi v politike, ako záujmu časti spoločnosti, najmä prostých občanov a žien, ktorí boli predtým z tohto procesu vylúčení.

Eduardovské obdobie býva často predlžované až za rok 1910, rok Eduardovej smrti, do rokov potopenia Titanicu v roku 1912, alebo až do doby vypuknutia prvej svetovej vojny v roku 1914, alebo dokonca až do roku 1918 kedy skončila. Na konci vojny bol eduardovský štýl života, ktorý odrážal nepomer bohatstva a moci, považovaný novou generáciou, ktorá prežila útrapy vojny, za anachronický.

Spoločnosť

Z hľadiska spoločenského bolo Eduardovské obdobie dobou, kedy bol systém spoločenských tried veľmi rigidný. Ekonomické a spoločenské zmeny vytvorili prostredie, v ktorom vznikal väčší sociálny pohyb ako v minulosti. Takými zmenami bol rastúci záujem o socializmus, pozornosť venovaná nepriaznivej situácii chudobných a postaveniu žien a ich volebného práva spolu s nárastom ekonomických príležitostí daných industrializáciou. Tieto zmeny boli urýchlené po konci prvej svetovej vojny.

Príslušníci nižšej spoločenskej triedy boli, podobne ako v predchádzajúcom období, oddelení od aristokracie a bohatej spoločenskej triedy a ich životná úroveň bola značne vzdialená od luxusu bohatých.

Móda a umenie

Členovia vyššej spoločenskej triedy sa zaujímali o voľný čas a šport, čo viedlo k vývoji módy smerom k flexibilnému štýlu oblečenia. Eduardovské obdobie býva tiež označované ako Belle Époque. Navzdory krátkemu trvaniu je toto obdobie charakteristické vlastným unikátnym architektonickým slohom, módou a štýlom života.

V literatúre sú najznámejšími autormi Herbert George Wells, Arnold Bennett, Joseph Conrad, Edward Morgan Forster, Kenneth Grahame, Lucy Maud Montgomery a Pelham Grenville Wodehouse. Nezávisle od týchto známych autorov vznikalo obrovské množstvo noviel a poviedok, ktoré boli publikované a s obľubou čítané. Začali sa tiež objavovať rozdiely medzi intelektuálnou a populárnou literatúrou. Masové rozšírenie tlače, kontrolovanej jeho vydavateľmi, sa stalo dôležitým faktorom spoločenského života.

Dostupné nosiče hudby prehrávané na fonografoch boli nekvalitné. Verejné hudobné vystúpenia, amatérske i profesionálne, boli stále populárne. Koncerty vojenských dychových orchestrov v parkoch boli typické pre letné obdobie.

Filmové umenie bolo vo svojich začiatkoch a tak návštevy živých vystúpení prevažovali nad návštevou kín. Dramatické umenie bolo poznamenané dielmi takých autorov, akými boli George Bernard Shaw a Harley Granville-Barker alebo zahraničnými ako Henrik Ibsen či Gerhart Hauptmann.

Významnými architektmi tej doby boli Edwin Lutyens, Charles Rennie Mackintosh a Giles Gilbert Scott. Medzi príklady Eduardovského barokového slohu je možné zaradiť budovu Port of Liverpool, budovu ministerstva vojny na Whitehall a Flinders Street Station v Melbourne.

Veda a technológie

Nástup nového storočia priniesol obrovské množstvo inovácii. Vedci kontinentálnej Európy, ako Max Planck, Albert Einstein a Sigmund Freud, vytvorili svoje najlepšie diela. Boli udelené prvé Nobelovy ceny a Ernest Rutherford publikoval svoju knihu o rádioaktivite. Bolo uskutočnené Marconiho prvé transatlantické bezdrôtové spojenie a bratia Wrightovci realizovali prvé lety.

Na konci obdobia Louis Blériot preletel Lamanšský prieliv a na svoju prvú plavbu vyrazila najväčšia loď na svete Olympic. Automobily sa stávali bežným dopravným prostriedkom a výpravy Roalda Amundsena a Roberta Falcona Scotta dosiahli južný pól.

Politika

V prvej časti obdobia rozdelila druhá búrska vojna spoločnosť na proti a provojnovú časť. Veľkí rečníci, akými bol napríklad liberál David Lloyd George, ktorý sa angažoval proti vojne, sa stávali vplyvnými politikmi, hoci vtedy vládli konzervatívci vedení Josephpm Chamberlainom. Neobľúbenosť konzervatívnej koloniálnej politiky sa odrazila vo všeobecných voľbách v roku 1906 kedy liberáli získali výraznú väčšinu v Dolnej snemovni. Liberálna vláda nebola schopná realizovať svoj radikálny program bez podpory Snemovne lordov ovládanej konzervatívcami. Spory o rozpočet navrhnutý liberálmi, obsahujúc prvé prerozdelenie bohatstva, viedli v roku 1910 k oslabeniu pozície hornej komory parlamentu. Dvoje všeobecné voľby v roku 1910 znamenali porážku konzervatívcov a prijatie rozpočtu navrhnutého liberálmi i Snemovňou lordov.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eduardovské obdobie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eduardovské období na českej Wikipédii.