Gerhart Hauptmann

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Gerhart Hauptmann
Gerhart Hauptmann
nemecký dramatik

Narodenie 15. november 1862
Szczawno-Zdrój, Poľsko
Úmrtie 6. jún 1946 (83 rokov)
Agnetendorf, Poľsko

Gerhart Johann Robert Hauptmann (* 15. november, 1862 – † 6. jún, 1946) bol nemecký dramatik a držiteľ nobelovej ceny za literatúru z roku 1912.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Gerhart Hauptmann sa narodil roku 1862 v rodine pruského hoteliéra v malom sliezskom mestečku Obersalzbrunn (dnes je súčasťou Poľska a volá sa Szczawno Zdrój). Po absolvovaní Realschule v Breslau (teraz poľské mesto Vroclav) ho poslali na strýkovu farmu v Jauer (teraz poľský Jawor), aby študoval poľnohospodárstvo. Hauptmann však neobľuboval život na vidieku, preto sa čoskoro vrátil do Breslau, kde začal študovať na umeleckej škole, keďže sa chcel stať sochárom. Na škole sa zoznámil so svojim celoživotným priateľom, nemeckým maliarom Josefom Blockom. Potom študoval sociológiu a prírodné vedy na univerzite v Jene a v Berlíne a v rokoch 1883 a 1884 pôsobil ako sochár v Ríme. V roku 1885 sa oženil, usadil sa v Berlíne a plne sa venoval literárnej činnosti. Netrvalo dlho a získal si povesť popredného predstaviteľa nielen nemeckej, ale aj svetovej modernej drámy. V roku 1891 sa presťahoval do Schreiberhau (dnes poľská Szklarska Poreba) v Krkonošiach, roku 1894 navštívil Ameriku a od roku 1907 žil v Agnetendorfu (dnes poľský Jagniątków), taktiež v Krkonošiach.

Jeho prvé diela boli ovplyvnené naturalizmom (napríklad slávna dráma Vor Sonnenaufgang s drastickými scénami, ktoré vyvolali škandál, alebo Fuhrmann Henschel, kde hlavnú postavu doženie žena k samovražde). Neskôr sa v dielach objavujú aj prvky symbolizmu a novoromantizmu (dráma Hanneles Himmelfahrt, kde sa realita prelína so snom, alebo rozprávková hra Die Versunkene Glocke). Jeho dráma aj próza sa vyznačuje dokonalým a podrobným vykreslením povahových vlastností vystupujúcich postáv. V roku 1912 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru „… hlavne za bohatú, mnohostrannú, vynikajúcu tvorivú činnosť v oblasti dramatického umenia“ (citácia zo zdôvodnenia Švédskej akadémie).

Gerhart Hauptmann

Vo svojich najlepších dielach (vytvorených predovšetkým pred prvou svetovou vojnou) stvárnil Hauptmann s veľkým citom sociálnu problematiku svojej doby, často aj v historických kulisách. V jeho dielach sa prelína súcit s biedou a kritika vtedajšej spoločnosti so zachytením prvkov života do tej doby často tabuizovaných (rozklad malomeštiackych rodín, náboženské a sociálne problémy, biedu proletariátu a byrokratizmus). Tento citlivý prístup k otvoreným otázkam jednotlivca, národa aj ľudstva sa však v povojnovej dobe zmenil, pretože Hauptmann vďaka svojej pasivite nedokázal uhájiť svoje skoršie humanistické postoje.

Po nástupe Adolfa Hitlera k moci v roku 1933 zostal v Nemecku a stiahol sa čiastočne do ústrania. Nacistický režim ho síce neobľuboval, ale pretože potreboval reprezentatívneho spisovateľa staršej generácie, žijúceho klasika, povoľoval nové inscenácie mnohých jeho divadelných hier. Hauptmann sa na niektorých predstaveniach dokonca zúčastňoval v čestnej lóži spoločne s predstaviteľmi Tretej ríše (napr. s Hermannom Göringom). Jeho dráma Die Weber z roku 1892, v ktorej vykresľuje útlak a štrajk krkonošských tkáčov v štyridsiatich rokoch 19. storočia, sa hrať nesmela. Kuriózne je, že počas druhej svetovej vojny chceli nacisti túto hru napriek tomu uviesť, ale s novým, optimistickým koncom, zhruba v tom zmysle, že sa spomínaným tkáčom v hitlerovskom štáte darí dobre. Gerhart Hauptmann ale tento zámer odmietol. Na konci vojny potom Hauptmann vo februári roku 1945 zažil spojenecké bombardovanie Drážďan, pri ktorom bolo mesto takmer zničené.

Gerhart Haputmann zomrel v roku 1946 vo svojom dome v Agnetendorfe (Jagniątków).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Gerhart Hauptmann v roku 1905.
Die Weber, plagát českého maliara Emila Orlíka z roku 1897 ku hre Die Weber.
Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

Divadelné hry[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vor Sonnenaufgang (1889), Hauptmnanova dramatická prvotina zobrazujúca morálny úpadok vtedajšej rodiny na príklade tragického konfliktu starca, držiteľa rodinnej moci, so zvyškom svojej rodiny, ktorá uhladenosťou spoločenských foriem a predstieranou účasťou na starcovom živote sleduje iba vlastný hmotný prospech. Už touto hrou si autor založil svoju reputáciu vrcholného predstaviteľa nemeckého naturalizmu.
  • Das Friedensfest(1890), rodinná katastrofa, krajne naturalistická práca, skôr fyziologické ako psychologické povahy.
  • Einsame Menschen (1891), ,
  • Die Weber (1892), mohutná dráma v ktorej vykresľuje útlak a stávku krkonošských tkáčov v štyridsiatich rokoch 19. storočia. Napísaná najprv v sliezskom dialekte pod názvom De Waber.
  • Kollege Crampton (1892), dráma umelca zomierajúceho na opilstvo,
  • Der Biberpelz (1893, Bobrí kožuch), zlodejská komédia v štyroch dejstvách, satirický obraz nemeckého meštianstva prejavujúci sa hlavne v správe, ktorá chce dobre chrániť a zlé trestať a v skutočnosti dobré trestá a zlé chráni.
  • Hanneles Himmelfahrt (1893), zdramatizovaný mystický sen siroty uštvanej surovým otcom,
  • Florian Geyer (1895), historická hra zo sedliackej vojny v roku 1525,
  • Die Versunkene Glocke (1896), rozprávková veršovaná dráma,
  • Elga (1896),
  • Fuhrmann Henschel (1899),
  • Michael Kramer (1900),
  • Schluck und Jau (1900),
  • Der rote Hahn (1901), tragikomédia, pokračovanie hry Der Biberpelz,
  • Der arme Heinrich (1902),
  • Rose Bernd (1903), hra zobrazuje tragický osud mladej ženy, ktorá je znásilnená a po tajnom pôrode svoje nechcené dieťa zabije.
  • Und Pippa tanzt! (1905), rozprávka,
  • Die Jungfern von Bischofsberg (1907), veselohra,
  • Griselda (1909),
  • Die Ratten (1910), berlínska tragikomédia v piatich dejstvách,
  • Festspiel in deutschen Reimen (1913, slávnostná hra v nemeckých rýmoch),
  • Der Bogen des Odysseus (1914),
  • Magnus Garbe (1914), prvá verzia,
  • Der weisse Heiland (1917),
  • Winterballade (1917),
  • Herbert Engelmann (1921-1926),
  • Dorothea Angermann (1926),
  • Spuk (1928), skladá sa z dvoch hier Die schwarze Maske a Hexenritt.
  • Vor Sonnenuntergang (1931), divadelná hra pojednáva o rodinnej tragédii, ktorá je alegóriou na nastupujúci fašizmus,
  • Die goldene Harfe (1933),
  • Hamlet im Wittenberg (1935),
  • Die Finsternisse (1937),
  • Ulrich von Lichtenstein (1937),
  • Die Tochter der Kathedrale (1938),
  • Magnus Garbe (1942), druhá verzia,
  • Die Atriden, autorova antická tetralógia, ktorá vyjadruje aj jeho určité protivojnové tendencie. Je zložená z drám Iphigenie in Delphi (1940), Iphigenie in Aulis (Ifigénia v Aulide) (1943), Agamemnons Tod (1948) a Elektra (1948), posledné dve hry boli uvedené posmrtne.

Básnické dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Prózy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Fasching (1887), Hauptmannova prvá novela,
  • Bahnwärter Thiel (1888), novela popisujúca otcove zbláznenie nad synovou smrťou.
  • Der Apostel (1890, Apoštol), novela,
  • Griechischer Frühling (1909), autobiografická próza,
  • Der Narr in Christo Emanuel Quint (1910 Emanuel Quint, blázon v Kristu) román umiestený do Sliezska rozpráva o náboženskom blúznivcovi, ktorý so svojimi stúpencami sníva o svete bez biedy a útlaku. Autor vynikajúcim štýlom opisuje tragikomické príbehy sliezskeho mesiáša a jeho prívržencov zo všetkých vrstiev spoločnosti, ktoré sa snažia žiť vo vtedajšom svete podľa predstáv starých kresťanov.
  • Atlantis (1912, román, v ktorom nám autor rozpráva o nemeckom lekárovi, ktorý z lásky k mladej tanečnici podnikne cestu do Ameriky, prežije s ňou a niekoľkými inými stroskotanie veľkej zámorskej lodi. V Spojených štátoch, ktoré sa mu sprotivia svojou honbou za dolármi, prechádza ťažkou duševnou krízou a vracia sa do Európy k novému životu.
  • Gral-Phantasien (1912-1914), zložená sa z noviel Parsival a Lohengrin.
  • Der Ketzer von Soana (1917), novela opisujúca osud mladého kňaza zvedeného krásou mladej pastierky.
  • Phantom (1922, Fantom), novela, zápisky bývalého trestanca, mladého muža, ktorý z ľahkomyseľnosti dospel až k účasti na zločine.
  • Die Insel der großen Mutter (1924), román umiestnený na rajský ostrov niekde v Tichom oceáne, rozpráva o utopistickom živote v štáte žien.
  • Die Hochzeit auf Buchenhorst (1927-1931), novela,
  • Wanda (1928), román,
  • Buch de Leidenschaft (1930), autobiografická novela vo forme denníka,
  • Die Spitzhacke (1931), novela,
  • Im Wirbel der Berufung (1936), román,
  • Das Abenteuer meiner Jugend (1937), autobiografia,
  • Der Schuss in Park (1939), novela,
  • Das Märchen (1941, rozprávka), novela,
  • Mignon (1947), novela, vydaná po smrti.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]